Brižinské spomienky.
Určite ste si všimli, že naše ô (uo) a ä (ue) sú zvuky, ktoré v iných slovanských jazykoch chýbajú. Sú špeciálne tak, ako napríklad české ř. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kedy tieto zvuky vznikli? Sú to novotvary, ktoré sa vyvinuli niekedy v neskorom stredoveku na strednom Slovensku po rozdelení panónskych Slovenov? Alebo sa takto rozprávalo už za Svätopluka a Veľkej Moravy? Maďari a Česi v tom majú jasno – slovenčina neexistovala a to, čo dnes nazývame slovenčinou je údajne iba dialektom češtiny, navyše tým najvzdialenejším. Lenže, zdá sa, že všetko bolo ináč, pretože slovenské ô a ä nachádzame už v Brižinských spomienkach, ktoré boli napísané pred vyše tisíc rokmi. A čuduj sa svete, je v nich toho slovenského oveľa viac.
Brižinské spomienky
Brižinské spomienky (po anglicky Freising Manuscripts, Freising Folia, Freising Fragments, alebo Freising Monuments; po slovinsky Brižinski spomeniki; po latinsky Monumenta Frisingensia) sú prvým latinkou písaným súvislým textom v staroslovenskom jazyku a údajne najstarším dokumentom v slovinčine. To, že v skutočnosti boli tieto dokumenty slovenské a zapísané najskôr hlaholikou v Slovinsku spravidla popierajú.
Presný dátum vytvorenia Brižinských spomienok sa nedá zistiť, no originálny text bol pravdepodobne napísaný už v 9. storočí. V tomto liturgickom a homilickom manuskripte sa našli 3 staroslovenské záznamy. Brižinské spomienky boli pravdepodobne napísané medzi rokmi 972 a 1039, najpravdepodobnejšie pred rokom 1000. Túto hypotézu podporuje typ písma, ktorým boli napísané a ktorý sa používal storočia po Karolovi Veľkom, takzvaná karolínska minuskula.
Slovenský dych v texte
Tento dokument je veľmi cenný pretože ukazuje, ako sa v období pred vznikom Uhorska zhruba hovorilo v Panónii. V slovinskom prepise tohto textu sa vyskytujú isté nepresnosti. Napríklad slovo zapísané v originále ako vuoliu Slovinci prepísali ako volō (ō vyjadruje nosové o), pritom my by sme slovo vuoliu zapísali ako vôľu, čo na 100% súhlasí s tým, ako toto slovo vyslovujeme dnes! Naše ô sa v češtine zväčša premietlo do ů (vůli).
Takisto sa v texte objavuje slovo živuot, dnes by sme napísali živôt. Aj toto slovo je rýdzo slovenské! Ako to, keď súčasná slovenčina pozná život bez ô? Skutočnosť je taká, že v nie dávnej minulosti slovenčina poznala verziu s ô, ktoré sa dodnes zachovalo v zdrobneline živôtik. Ešte Ján Kollár v Národných spievankach píše: „To je živuot, to je svet! To sú chlapci ako kvet!“
V texte sa ale nachádza, čuduj sa svete, aj naše ä. Slovinci prepísali slovo vuenših ako vęnčih (ę vyjadruje nosové e), hoci my by sme ho prepísali ako vänših, čo zodpovedá tomu, ako toto slovo zapisujeme dnes, a to väčších. U Čechov sa ono ue premenilo na ě (ie, větších).
Z textu nižšie vyplýva, že kedysi sme ä používali častejšie, aj v takých slovách, ako vek (staroslovensky väk, česky věk), večné (staroslovensky väčné, česky věčné), veselie (staroslovensky väselie), všetok (väs), veľkú (väľu), slovesá (staroslovensky sloväsá, česky slověsá), večera (väčera),vieš (väs), atď. Dnes používame ä po spoluhláskach:
- m – mäkký (česky měkký), mäso (česky maso), pamäť (česky paměť), …
- b – bábä, žriebä (česky hříbě), holúbä (česky holoubě), …
- v – väčší (česky větší), svätý, nevädza, …
- p – päsť (česky pěst), päť (česky pět), púpä, chlapä, dúpä (česky doupě), …
V tejto súvislosti zisťujeme, že naše súčasné (nesprávne) slovo Slovieni označujúce našich predkov a (nesprávne) slovo staroslovienčina označujúce náš starý jazyk v žiadnom prípade nezodpovedajú nášmu slovenskému jayku, ale jazyku českému! Naozaj tieto slová sa k nám dostali vplyvom pragocentrizmu cez slovenských historikov odchovaných na českom mlieku nadojenom z nemeckých kráv. Namiesto tvaru Slovien by sme mali preto používať tvar Slovän alebo skôr Sloven, pretože tak to analogicky zodpovedá používaniu staroslovenského slova slovuesa, ktoré v súčasnosti vyslovujeme ako slovesá a nie sloviesá! Na otázku, prečo sme tento český tvar prebrali do slovenčiny, nech si každý odpovie sám. My len dúfame, že nešlo o submisívny ústupok zo strany slovenských historikov a jazykovedcov voči ich českým kolegom v snahe zriecť sa nároku na prepojenie kontinuálnej súvislosti v pomenovaní onoho staroslovenského a súčasného moderného slovenského jazyka! Povedzme to nahlas – naša slovenčina sa preto nazýva slovenčinou, lebo sa tak volá odjakživa, čo sa o češtine, alebo poľštine povedať nedá. Druhá vec je, že tak, ako sme sa vzdali slovenčiny na úkor českej slovienčiny, vzdali sme sa Slovenov na úkor českých Slovákov.
Vidno, že naše ô a ä sú omnoho staršie, ako si myslíme a ukazuje sa, že Štúr nakoniec spravil dobre, keď za základ modernej slovenčiny zobral stredoslovenské nárečie, ktoré nie náhodou sa najviac ujalo a nie náhodou najviac zodpovedá staroslovenskému jazyku. Neveríme na náhody. Znamená to, že české a maďarské výčitky, že slovenčina nikdy neexistovala, lebo vznikla iba ako najvzdialenejší dialekt češtiny, sú neopodstatnené, ba práve naopak, tento text dokazuje, že čeština je dialektom našej slovenčiny, pretože v tomto texte sa ř, ě a ani ů nenachádzajú a teda museli vzniknúť až neskôr po našom ô a ä.
Okrem ô a ä sa v texte nachádza niekoľko ďalších typicky slovenských slov a typické slovenské skloňovanie. Medzi tieto slová patria napríklad:
- svetej (1) – po slovinsky sveti, po česky svaté,
- rab (6) – rab znamená otrok, sluha, je to málo známe slovenské slovo, ktoré sa nám zachovalo v tvare poroba, zotročenie, a v spojení „pán a rab“; slová robiť a rab majú zrejme rovnaký pôvod, lebo rab je ten, čo robí podobne, ako „otrok otročí“,
- vovrodený (7) – dnes vrodený, porodený,
- vôľu (8, 13) (izvôleni) – s typickým ô a koncovkou u, po slovinsky voljo (voľo), po česky vůli (vúli),
- akože (12) – po slovinsky kakor, po česky jakože,
- byvší.
Na základe textu sa dajú rekonštruovať niektoré slovenské slová, ktoré sme už zabudli:
- hlaholiť – vo význame zvučať, chrámovo prednášať; u nás sa knižne zachovala fráza zvony hlaholia, alebo hlahoľ zvonov,
- krídlatec (2) – anjel,
- sol (3) – posol, kedysi sme slali, dnes posielame,
- verník (4) – veriaci,
- pravdný (5) – pravdivý,
- rota (9) – prísaha, dnes sa nám toto slovo zachovalo iba v slove porota, kde porotcovia skladajú prísahu, sú pod prísahou,
- siničstvo (10) – smilníctvo (je skôr český tvar),
- spásal (11)- trávil (čas, nedeľu),
- spomenik – spomienka,
- ľubo – slovenská verzia českého libo (jak je libo).
Z porovnania medzi staroslovenčinou, slovenčinou a slovinčinou, ktoré je ukázané nižšie, vidno, že naša slovenčina zodpovedá jazyku v Brižinských spomenikoch viac, ako slovinčina a preto tento starodávny text môžeme oprávnene považovať za prvý latinkou zapísaný a dochovaný text v slovenčine a prvým dochovaným záznamom nášho ô a ä!
Loading ...Preklad a porovnanie
Červenou sú označené naše slovenizmy. Modrou sú označené slovinizmi. Zelenou sú označené čechizmi.
(zvukový záznam tu, typ súboru wav, približne 40Mb, textový prepis tu)
| Prepis | Slovenský preklad | Slovinský preklad |
| GLAGOLITE PO NAS REDKA SLOVESA | HLAHOĽTE PO NÁS ZRIEDKAVÉ SLOV(ES)Á | GOVORITE ZA NAMI TEH MALO BESED |
| Bože, gospodi milostivi, otče bože, tebe izpovede | Bože, hospodin milostivý, otče Bože, tebe spovediem | Bog, Gospod milostljivi, Oče Bog, Tebi izpovem |
| vues moj grech, i svętemu Krestu, i svętej Mariji, i svę- | vš(etok) môj hriech, i svetému Kristu, i svetej1 Márii i sve- | ves moj greh, in svetemu Križu, in sveti Mariji, in sve- |
| temu Michaelu, i vsem krilatcem božiem, i svętemu Pe- | tému Michaelu, i vše(tký)m krídlatcom2 božím, i svetému Pe- | temu Mihaelu, in vsem krilatcem božjim, in svetemu Pe- |
| tru, i vsem selom božjem, i vsem mučenikom božjem, | tru, i vše(tký)m (po)slom3 božím, i vše(tký)m mučeníkom božím | tru, in vsem slom božjim, in vsem mučenikom božjim, |
| i vsem vernikom božiem, i vsem devám pravdnim, i vsem | i vše(tký)m verníkom4 božím, i vše(tký)m devám pravdným5 i vše(tký)m | in vsem vernikom božjim, in vsem devicam pravičnim, in vsem |
| pravdnim. I tebe, boži rabe, hoťu biti izpoveden vsech mojih | pravdným. I tebe, boží rabe6, chcem byť spovedený (zo) vše(tký)ch mojich | pravičnim. In tebi, božji služabnik, hočem biti izpovedan vseh mojih |
| grech, i vueruju, da mi je, na sem svete bevši, iti že na on | hriechov, i verím, že mi je (dané), na tomto svete byvší, ísť-že na oný | grehov, in verujem, da mi je, ko sem na tem svetu bil, iti na oni |
| svet, paki že vstati na sōdńi dəen. Imeti mi je živuot | svet, i potomže vstať na súdny deň. Je mi (dané) mať živôt | svet, pa spet vstati na sodni dan. Imeti mi je življenje |
| po sem, imeti mi je otpustik mojih grechov. Bože | potom; je mi (dané) mať odpustok mojich hriechov. Bože | po tem, imeti mi je odpustek mojih grehov. Bog |
| milostivi, primi moju ispoved mojih grechou: eže | milostivý, príjmi moju spoveď mojich hriechov: čo | milostljivi, sprejmi mojo izpoved mojih grehov: kar |
| jesem stvoril zla po t(ə) den, poňeže bih na si svet | som stvoril zla po tento deň, po ktorý – byv na tento svet | sem storil zla do tega dne, potem ko sem bil na ta svet |
| vuvraďen i bih križťen, eže pomňu ili ne pomňu, ili | vovrodený7 i byv krštený – čo pomňu, alebo nepomňu, alebo | poslan in bil krščen, kar pomnim ali ne pomnim, ali |
| vuoľu ili nevuoľu, ili vedę ili ne vedę, ili v nepravd– | vôľu8, alebo nevôľu, alebo viem, alebo neviem, či v nepravd– | hote ali ne hote, ali vede ali ne vede, ali v kri- |
| nej rote ili v lži, ili tatbe, ili zavisti, ili v vzmazi, | nej (po)rote9, alebo v lži, alebo krádeži, alebo závisti, alebo v u(z)mazaní(nečistote) | vi prisegi ali v laži, ali v tatvini ali v zavisti, ali v skrunitvi |
| ili v siničtve, ili eže mi sę tomu chotelo, emuže mi bi ne dos– | alebo v smilníctve10, alebo čo (sa) mi tomu chcelo, čomuže by (sa) mi nedos– | ali v nečistovanju, ali ker se mi je hotelo to, kar se mi ne bi sme- |
| talo choteti, ili v poglagolaňi, ili spę, ili ne spę, ili eže | talo (povolenia) chcieť, alebo v ohováraní, alebo spím, alebo nespím, alebo čo | lo hoteti, ali v obrekovanju, ali spe ali ne spe, ali ker |
| jesem ne spasal nedela, ni svęta vuečera, ni mega | som nespásal11 nedeľu, ni svetého večera, ni môjho | nisem spoštoval nedelje, niti svetega večera, niti mojega |
| posta i inoga mnogoga, eže protiv bogu i protiv me- | pôsta i iného mnohého, čo proti Bohu i proti môj- | posta in drugega mnogega, kar je proti Bogu in proti moje- |
| mu krestu. Ti edin, bože, vues, kako mi jega potre- | mu krstu. Ty jediný, Bože, vieš, ako mi jeho potre- | mu krstu. Ti edini, Bog, veš, kako mi je v tem potre- |
| ba vuelika. Bože, gospodi milostivi, tebe sę mil | ba veliká! Bože, hospodin milostivý, tebe sa milosti | ba velika. Bog, Gospod milostljivi, Tebe milosti |
| tuoriv od sih počtenich grech i od ineh mnoseh, | dvorím od tých početných hriechov i od iných mnohých | prosim za te naštete grehe in za druge mnoge, |
| i vuęnših, i minših, ęže jesem stvoril. Teh sę tebe | i väčších i menších, čo som stvoril. Za tie sa tebe | in večje in manjše, ki sem jih storil. Za té‚ Tebe |
| mil tvorjiv, i svętei Marii, i vsem svętim. | milosti dvorím i svetej Márii i vše(tký)m svetým, | milosti prosim, in sveto Marijo, in vse svete. |
| I da bim na sem svete takoga grecha pokazen vsęl, | I aby som na tomto svete takého hriecha kázeň vzal, | In da bi na tem svetu za tak greh kazen nase vzel, |
| akože ti mi zadeneš i akože tva milost i tebe ľubo. | akože12 ty mi zadáš i akože tvoja milosť i tebe ľubo. | kakor mi Ti zadeneš in kakor je Tvoja milost in Tebi ljubó. |
| Bože, ti pride se nebese, uže sę da v mōku za vues | Bože, ty (si) prišiel z nebies, už (si) sa dal v muku za všetok | Bog, Ti si prišel z nebes, in že si se dal mučiti za ves |
| narod, da bi ni zlodeju otęl; otmi mę vsem zlo- | národ, aby nás zlodeju odňal. Odním ma vše(tký)m zlo- | rod, da bi nas zlodeju otel. Otmi me vsem zlo- |
| dejem. Milostivi bože, tebe porōnčō me telo i | dejom. Milostivý Bože, tebe porúčam moje telo i | dejem. Milostljivi Bog, Tebi izročam moje telo, in |
| mō dušu i moja slovuesa i me delo i mō vuoľu | moju dušu i moje slová i moje dielo i moju vôľu13 | mojo dušo, in moje besede, in moje delo, in mojo voljo, |
| i mō vueru i moj živuot. I da bim uslišal na sōdni | i moju vieru i môj živôt. I aby (so)m uslyšal na súdny | in mojo vero, in moje življenje. In da bi zaslišal na sodni |
| dən tvō milost vueľu s temi, jęže vzovueš tvoji- | deň tvoju milosť veľkú s tými, čo vzývaš tvoji- | dan Tvojo milost veliko s tistimi, ki jih pozoveš s Tvoji- |
| mi usti: pridete otca mega izvuoľeni, pri- | mi ústy: Príďte, otca môjho vyvolení, prij- | mi usti: Pridite, Očeta mojega izvoljeni, prej- |
| mete vuečne vueselie i vuečni živuot, eže vi | mite večné veselie i večný živôt, čo vám | mite večno veselje in večno življenje, ki vam |
| jest ugoulieno iz vueka v vuek. Amen. | jest uhotovené z veka na vek. Amen. | je pripravljeno iz veka v vek. Amen. |
treba sa nám vrátiť k slovanskej cyrilike, teda k azbuke. tým sa napraví veľa chybných rozhodnutí v jazyku a nastane proces odstraňovania chybných novotvarov.
Jdú valasi, jdú hore dzedzinú. Jeden nese česnek, druhý zase peprek, tretí cibulu. — Hore kiem-ČEM idú valasi?
https://www.youtube.com/watch?v=80NrnwVAi_0&t=15s
Este nieco ti z vas ktori viete anglicky a viet ako zasielat vidoklipy na youtube. Prosim robte tak zo slovenskymi dejinami. Lebo madari nas otravuju ich nezmyslamy: Od nomadov k rytierom. From nomads to knights, atd… Alebo madarske vojenske pesnicky. Pamatan si ze v roku 1983 tu davali Slovinsky film z okupacie casti Slovinska madarskom, okupacni madarsky uradnici bili miestnych Slovincov, pretoze si nechceli dat zapisat madarsku narodnost. Now in english. Please those of you who knows how to enter videoclips with Slovak history. Because magyars flooded you tube with their histories ie. From nomads to knights. Magyar military songs etc… I ask also Milan to enter on you tube videclips with Slovenian history. I do remember in !983 I had seen here movie from Slovenia about the part of Slovenia which was occupied by Magyars in WWII, occupational Magyar officer bit-up, local Slovenians because they refuse to sign magyar nationality.This is different issue
Este nieco ti z vas ktori viete anglicky a viet ako zasielat vidoklipy na youtube. Prosim robte tak zo slovenskymi dejinami. Lebo madari nas otravuju ich nezmyslamy: Od nomadov k rytierom. From nomads to knights, atd… Alebo madarske vojenske pesnicky. Pamatan si ze v roku 1983 tu davali Slovinsky film z okupacie casti Slovinska madarskom, okupacni madarsky uradnici bili miestnych Slovincov, pretoze si nechceli dat zapisat madarsku narodnost. Now in english. Please those of you who knows how to enter videoclips with Slovak history. Because magyars flooded you tube with their histories ie. From nomads to knights. Magyar military songs etc… I ask also Milan to enter on you tube videclips with Slovenian history. I do remember in !983 I had seen here movie from Slovenia about the part of Slovenia which was occupied by Magyars in WWII, occupational Magyar officer bit-up, local Slovenians because they refuse to sign magyar nationality.
Vazeni vsetci
Tento link nesuvisi primo z temou, ale prosim vsimajte si ti placlive vidoklipy roznych madaronov o Trianone. A prispejte vasimi nazormi. Ja som vyargumetoval jeden taky videoklip z youtube, od akehosi Betyara Paliho. Ale jeden clovek to nezvladne. Prosim zapojte sa. A kedze je tu Slovinec Milan, je na klipe akysi Alen grm, ktori tvrdi ze Slovinci chceli len autonomiu v Rakusku. Nuz aku politicku autonomiu maju aj dnes v Rakuskom Korutansku? Pre Milana po anglicky: Please below is vidoklip ftom youtube.com about tearfull history of Trianon posted by various magyarones. I argument out one suchfrom Betyar Pali. But one person is not enough. Please join if you know english. There is some slovenian Alen Grm who want to be very nice and say they wanted only autonomy within Austria. Well what autonomy with Austrian Corinthia have even today Slovenians- in Austria? I am talking about political autonomy! Soplease Milan join also you.
https://www.youtube.com/watch?v=HEoZMe8MSPM&t=265s
….Avstrijci so v bistvu genetsko Slovenci, kateri govorijo Nemško. Z Madžari je verjetno podobno….
áno, Sloveni žili od 6. storočia v alpských dolinách Sávy, Drávy, Mury a južných prítokov Dunaja. Žili napríklad až na druhej strany pohoria Hallstattu. Po porážke Avarov v 7. storočí nastala od Salzburgu údolím riek kolonizácia bavorskými kolonistami a postupné ponemčenie pôvodného obyvateľstva, ktoré dnes hovorí v podstate bavorsky, ale pôvod sa oklamať nedá, v DNA má dnešné obyvateľstvo vysoký podiel haploskupiny R1a, podobné je to u obyvateľov Panónie.
Keď slovenskí jazykovedci uzákoňovali spisovnú slovenčinu, napodobnili uzákonenie latinčiny s jej pádmi, ktoré prekladali do slovenčiny (nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív, lokál, inštrumentál). Ani ich nenapadlo, že stará slovenčina bola DOKONALEJŠÍM jazykom ako latinčina, a mala viac pádov ako latinčina! Preto nimi uzákonená slovenčina bola ochudobnená o zopár pádov. Ja som sa ich pokúsil oživiť, určiť… A latinčina ako uzákoňovací vzor bola uplatnená aj pri uzákoňovaní iných jazykov.
Vychádzam z predpokladu, že v Dunajskej (tzv. Karpatskej) kotline sa v kamenno-bronzovej dobe vyvinul roľnícky národ Praslovanov, ktorý si vyvinul reč s dokonalou ústrojnosťou. Táto pod nápormi kočovných etník postupne splanela (upadla), ale vytvorený systém predložiek ju do veľkej miery zachoval. Treba vychádzať z rodových označení ten-tá-to-tu. Pádové bezpredložkové dopyty mali u osobnostných podstát o hlásku naviac, ako u vecčitých podstát: KJIHI-ČIHI (koho-čojo), KUOHO-ČOHO (koho-čoho), KIEHE-ČEHE (koho-čoho), KVUHU-ČUHU (komu-čomu) — KJIM-ČIM (kím-čím), KUOM-ČOM (kom-čom), KIEM-ČEM (kiem-čem), KVUM-ČUM (kvum-čojum). Naši predkovia sa označovali ako Venéti-Vinidi, ale nazývali ich aj Hyperborejci, Hesperiďania, u Hérodota to boli zvyškoví pôvodní obyvatelia Dunajskej kotliny BUDINI. Je vecou dnešnej jazykovedy, nakoľko dôkladne nadviaže na ústrojnosť staroslovenskej reči, rešpektujúc jej dejinný vývoj.
Odlíšenie výberového pádu a priechoďočného pádu je zrejmé pri používaní zložených predložiek. Kým pri predložke KRÍŽOM-KRÁŽOM kím-čím (mužom,ženou,dieťaťom,bábienčom) ide o pád výberový, pri predložke SKRZ-NASKRZ kiem-čem (mužem,ženú,dieťatem,bábienčem) ide o pád priechoďočný. Pád priechoďočný sa výrazne zachoval v záhoráčtine. U predložiek pred-pod-nad kím-čím ide o bodové objekty, predložky popred-ponad-popod kím-čím sa používajú pri plošných objektoch (lesom,zeminou, vrecom,ihličím,prútím,kúrením).
Pradrev Slovenský, nechápem, čo je tu mezmyselné. Ide o to, že kodifikácia slovenčiny bola prispôsobená kodifikpvanej latinčine, čomu boli prispôsobené aj pády s ich latinskými názvami. Ak výberový pád MEDZI KÍM-ČÍM má aj predložky pred-za-pod-nad-ponad-popod, prechodočný pád ŠIKMO KIEM-ČEM má aj predložky s/so-naprieč-úkosom-krížom. Starobylé tvary sa dochovali v nárečiach so/ze ženú, naprieč ulicú, ťať so sekerú, okopávať s motykú.
Vy si z nás robíte srandu, pán Václav? Veď to, čo píšete, vôbec nedáva zmysel.
Kím súčasní latinňícki skloňovací sistém pozná iba pádi s dopitmi O KOM – O ČOM a S KÍM – S ČÍM, navrhovaní dopitoví sistém má pádi 5.medzi kím – medzi čím, 6.šikmo kiem – šikmo čem, 7.popri kom – popri čom, 8.ve kvum – ve čojum. Ide o pádi víberoví, priechoďoční, opisovační, a vnútrienni. Problémová je aj zaužívaná predložka S: správňe je medzi mužom a ženou, ale tancuje s mužem a ženú (čiže s kiem – s čem). Voľba správnich predložiek k dopitom je ťiež veľmi duoležitá.
Vzorové slová hattalovčini ňepokrívajú u ďieťočieho rodu (mesto,ďievča) slová navrhovaného vzoru RÁNO (tie rána,popri ránach): víno,rúno,rúcho,mólo,sólo,pólo,líco,pľúco,ďielo, krídlo,sídlo,miesto, pádlo,ťiahlo,žriedlo,žiabro, zdrobneliny viečko,rúško,bielko,žĺtko, rebierko,kríiďielko,sťebielko, ramienko,sveťielko,veďierko, kolienko,vemienko,polienko, atď. Súvisí to s uplatňovaním ritmického kráťeńia slabík v slovách. Ak sa tu zdá rozsah obdobňe skloňovacích slov malí, pripomeňme si vzor u bábäcieho rodu plece (srdce): vrece,slnce,vajce,bralce,pieerce, more,pole,oje. Jestvuje však veľká skupina slov, v dnešnej slovenčiňe zaznávaná, ktorá sa skloňuje obdobňe: ovsišťe,repišťe,revišťe, háďišťe,konopišťe,hrachovišťe, hraďište,tržišťe,letovišťe, skladišťe,stanovišťe,strňišťe, atď. Má aj určití víznamoví posun: kím TO ihrisko,ojisko,bičisko… označuje objekt, TU ihrišťe,ojišťe,bičišťe… označuje plochu.
Zákon o ritmickom kráťení slabík v slovách sa neprehliadnuťeľňe uplatňuje u bábäcieho rodu. Viskloňujme si jeho vitipované vzorové slová. – 0. ja, ďeťúra (ďeťíča,ďeťioola,ďieťuša) / mi, ďieťurá – 1. ti, ďeťúro / mi, ďieťurá 2. za ďeťúra / za ďieťurá 3. od ďeťúra / od ďeťúr 4. ku ďeťúru / ku ďieťurám – 5. medzi ďeťúrom / ďieťurami 6. popri ďeťúru / ďieťurách 7. šikmo ďeťúrem / ďieťúrama 8. ve ďeťúri / ďieťurach- — 0. tu plece (alebo more) / té plecia – 1. ti, pleco / vi, plecia 2. za plece / za plecia 3. od pleca / od pliec 4. ku plecu / ku pleciam – 5. medzi plecom / pleciami 6. popri pleci / pleciach 7. šikmo plecem / pleciema 8. ve pleci / pleciech. — 0. ja, mačieňča / mi, mačence – 1. ti, mačieňčo / vi, mačence 2. za mačieňča / za mačence 3. od mačienca / od mačeňiec 4 ku mačiencu / ku mačencom – 5. medzi mačiencom / mačencami 6. popri mačienci / mačencoch 7. šikmo mačiencem / mačencama 8. ve mačieňči / mačencach. — 0. tu tŕrňie (alebo praňie,praťie) / té tŕrňia . 1. ti, tŕrňio / vi, tŕrňia 2. za tŕňie / za tŕrňia 3. od tŕrňia / od tŕrňi 4. ku tŕrňiu / ku tŕrňiam – 5. medzi tŕrňím / tŕrňiami 6. popri tŕrňí / tŕrňiach 7. šikmo tŕrniem / tŕrňjema 8. ve tŕrňiu / tŕrňiech- – Možní ďejinní vívoj vzorového slova: tujjojije terennije – tujjije tereňje – tujje treňje – tu tŕrnie- Via,ac.čí.is.lie: tujjejoji terennija, atď.
Na príklaďe slabikotvorného ä som poukázal na to, že dňešná slovenčina sa vivíjala skracovaňím dlhších slov za dodržovania ritmického krátenia následních slabík a zachovávaňia slovních koreňov (ústrojnosť slovenského jazika). To nám umožňuje utvoriť si predstavu o forme praslovančini. K tomu nám muožu napomuocť aj slovné archaizmi, zachované v súčasnej reči. Tipickím príkladom sú slová tipu VEVERICA (veveričiak, veveričiatko, veveríčeňča), jarabica, pijavica, prepelica, metelica, fujavica, húseňica, zajačica, vreteňica, rukavica, kukurica…, ktorí si slovotvornosť zachoval do dňeška. Teda podstatomená praslovančini boli až štiri-päťslabičné, a pri ďalších etapách jej vývoja sa skracovali na troj-štvorslabičné, dvoj-trojslabičné, až jedno-dvojslabičné. Z každej etapi vývoja slovenčini sa zachovali v jej slovnej zásobe podstatomenné slová, ktoré ako trojslabičné a viac môžeme považovať za archaizmi. Buďe to súvisieť so skracovaňím záamiennich podstatomien (napríklad tij.ju.jo.jen, taj.ju.je.ja, toj.ju.je.jo, tuj.je.jo.je), ktorími sa skracovali aj pomenovaňia. Príklad: chalupovoj – chlapovoj – chlapoj – chlap – chlp (slabikotvornosť L a R), molokojo – moloko – mlieko, ženonnaja – žiennaja – žena – žeň. Slovná archeológia slovenčini ňie je rozvinutá.
Slabikotvorná hláska ä sa nazíva rozšírením E, ale správňe je zúžením IA. Touto dvojhláskou sa toťiž dá vždi nahraďiť s predĺžeňím slova. Rozoberme si jej vzňik: žrebec-žrieebiatko-žriebätko-žriebä, chlap-chláapiatko-chlápätko-chlápä. holúbok-holúubiatko-hplúbätko-holúbä. Podobne je to aj v iních slovách: miasso, piatta, viazz, semianno, plemia. Hláska ä teda vznikla zo zachovávania ritmického kráťenia slabík v slovenčiňe a skracovania slov v jej slovnej zásobe: ríbä, mámä, súpä, suovä, druopä, dúpä, vemä, bäza, V minulosti sa zrejme používalo časťejšie. A asi aj predĺžené. Príkladom je slpvo Kä´m (ktoríj.jem). Viskitovalo sa tam, kďe predtím bola zdvojená spoluhláska.
Rozdeleňie hattalovského tzv. stredného rodu na ďieťočí a bábäcí zavádza do slovenčini aj dvojhlásku IO, ktorú hattalovčina ňepozná. Táto sa používa v ňiektorích prípadoch namiesto bežňejšieho UO, keď si ju vižaduje víslovnosť slov: psio víno, medveďio sadlo, páavio pero, človečio sťehno, labuťio krídlo, slimáačio meno, pavúučio sťeblo, a podobne. Ale dvojhláska IO je dosť zriedkavá.
Rodi a ich možné vzori v slovenčiňe. — ROD OTCOVSKÍ: ten (AKÍ) muž/muži, dom/domi, vodca/vodcovia, vpj/voje. ROD MAŤERČÍ: tá (AKÁ) žena/ženi, veža/veže, pec/pece, vec/veci. ROD ĎIEŤOČÍ: to (AKUO) múžatko/múžatká, kuriatko/kuriatka, ráno/rána, meno/mená. ROD BÁBäCÍ: tu (AKÉ) ďeťúra/ďeťurá, plece/plecia, mačeňča/mačence, tŕrňie/tŕrňia. — Vzorové slová sú viberané tak, abi boli krátke a vísťižné, a pre jednotlivé rodi ľahko zapamätaťeľné. Dopitové slová pre jednočíislia vzorovích slov rodov majú rovnaké koncovki ako ich prídavné predmená.
Keď sa hlbšie zamislíme nad navrhovaními zmenami v uzákoňeňí spisovnej slovenčini, zistíme, že až k takej vážnej zmeňe spisovného jazika bi ňedošlo. Najvírazňejšou zmenou bi bolo zjednodušenie pravopisu, odpadlo bi drilovaňie sa žiakov vibrané slová, a zvažovaňie pri čítaňi, či následné -i a -e zmäkčuje predchádzajúcu hlásku, alebo ňie. Koncovka -uo u prídavných predmien ďieťočieho rodu (peknuo ďieťa(ťo),maluo kuriatko,krátkuo meno,dobruo ráno…) u jednočíselných podstatomien bi sa tíkala obmedzeného okruhu slov. Skloňovcacie pádi bi sa fšetki zachovali (vrátane pádu oslovovacieho, ktorí je aj v súčastnosťi takí ňeujasňení), pribudli bi iba dva: priechoďoční (naprieč mužem a ženú…) a vnútrienni (v mužieu,v žeňe/žeňiei…). Či bi sa u prisudzovačného pádu zachoval tvar opisovační (oproťi mužovi) alebo zaviedol novotvar (oproťi mužiei), je na uváženie (mohli bi platiť oba). A vuobec, fšetki koncovki pádov sa muožu zvažovať, ide o vitíčenie ich možních formulácií. Zaveďeňie novích skloňovacích vzorov je vec iba technického rázu, abi boli pre víuku jazika čo najjednoduchšie. Podľa udaních pádov si ich muože viskloňovať už každí človek sám.
Príspevok píšem v štúrovskom pravopise: Pokúsim sa viskloňovať v oslovovacích stupňoch slovo vodca. Ja, vodca / mi, vodcovia – ti, vodče / vi, vodcovie – vi, vodco / oni, vodcoviei – oni, vodcu / voni, vodcovieji – voni, vodcoviej / vonije, ?
Slovenčina pozná aj odstupňovanie ukazovaného miesta v dohľadovej vzdialenosti: TU (na tomto mieste) – TAM (na tamtom mieste) – HEN (na vzdialenejšom mieste) – HIN (na ešte dohľadovom mieste). Napríklad angličtina takéto rozlišovanie nepozná!
Ide o to, že tykanie atď. sa viaže na oslovovací 1.pád Kiho-čeva? Vážený muži-muže-muťu-mužo-mužiej… Ty, muže, si taký… Vy, mužu, ste .,.. Oni, mužiej, sú,,, Voni ,mučioj, sa… Ide o to, že koncovky sú akoby neustálené, je to ešte vecou skúmania. A naviac sa tieto oslovenia môžu skloňovať, ale v zastúpení zámenami: Ťeba,mužu-muži-muže-mužo… Vás,… Ich,… Jich,… Tu si treba ečte len ozrejmiť pravidlá, aké koncovky treba zvoliť. Nemusím ja vyriešiť všetko… Jednotlivé pády musia mať pomenovania: O. Kto-čo je označovací dopyt, 1. Kiho-čeva je oslovovací pád, 2. za Koho-čoio je umiestňovací pád, 3. od Keho-čeho je usmerňovací, 4. ku Komu-čomu je prisudzovační, 5. medzi Kím-čím je výberový, 6. šikmo Kjem-čem je priechoďočný, 7. pri Kom-čom je opisovačný, 8. ve Kvum-čojum je vnútrienny pád.
No neviem, nejako mi vaša reč nedáva zmysel. Sa zamýšľam, či som jediná.
Na vyjadrenie odstupu a zvýraznenie vážnosti oslovovaného sa v slovenčine zaviedlo tykanie – vykanie – onikanie – vokanie, napr. TY,muže – VY,mužo – ONY,mužu – VONY,mužej. Pretože skloňovanie týchto oslovovacích stupňov by už bolo neprehľadné, spravidla sa skloňujú s použitím ich zámien: teba,mužu – vás,mužio – ich,mužiju – jich,mužieju.
Aj slovesá teda majú odstupňovanú činnosť: ja idem (jednorazová činnosť) – chodím (opakovaná činnosť) – chodievam (pravidelná činnosť) – CHODIEVAVAM (pravidelne sa opakujúca činnosť). tančím – tancujem – tancúvam – tancovávam, som – bývam – bývavam -bývavávam, spím – spávam – spávavam – spávavávam, nocujem – nocúvam – nocuvávam – nocuvávavam …
Že slovenčina nie je dôsledne kodifikovaná, o tom svedčí aj príklad zo slovies. Jazyk má zvláštne výrazy mielen pre popis činností, ale aj odlišné výrazy pre PRAVIDELNE SA OPAKUJÚCE DEJE. Viď: tancovať čiže tančiť – TANCOVÁVAŤ čiže tancúvať. Príklady: nocovávať, okopávavať, jedávavať, chodievavať, strážievavať, nariekavať, bývavať, robievavať, varievavať, ohrievavať, smažievavať… O tejto jedinečnej osobitosti slovenčiny sa jej uzákonená forma nezmieňuje. Platí to nielen pre neurčitky, ale aj všetky osoby a časv slovies. Prídavné predmená podstatomien sa používajú nielen pred podstatami (dobrý muž, vysoká veža, horúcuo peklo, holé pole…), ale v odbornej terminológii aj za podstatami (hlaváčik jarný, výr skalný, čmeľ zemný, srnec hôrny…).
Podstatné mená sa delia na tzv. životné a neživotné, presnejšie na OSOBNOSTNÉ a VECČITÉ. Stav komplikuje, že aj podstaty osobnostné môžu vystupovať ako vecčité (mŕtve podstaty,diela), a opačne (zosobňovanie//personifikácia,napr. meno muža Dom): tí SLOŇI/tie SLONY, té KOZY/tie KOZE,,, Potom sa aj skloňovanie takýchto podstát trochu líši. Osobnostné podstaty majú osoby: JA/MI, TY/VI, ON/ONI (ona/oňi-ono/voni-vono/vonje), VON-onen/VONI-oniji (vona/voňi-onuo/onije-vonio/voniji). Osobnostné podstaty sú teda seba-uvedomovacie. Príklady stupňovania: ja,muž/mi,muži-ti,muže/vi,mužie-on,mužej/oni,mužiei-von,mužoj/voni,mužieji-mužejstva. Ja,žena/mi,ženy-ti,ženo/vi,ženje-ona,ženio/oňi,ženije-vona,ženijo/voňi,ženieji. Ale od tretieho stupňa sa skloňovanie osuob prakticky nepoužíva. Najvyšším oslovovacím stupňom bolo kedysi oslovovanie panovníka – VONI, VELIČENSTVO / VONIJE. VELIČENSYVÁ (rodina panovníka).
K základným previdlám ústrojnosti slovenčiny patrí zákon o rytmickom krátení, že v reči sa nevyskitujú za sebou dve dlhé slabiky. Ani udávané výnimky nebudú výnimkami, jednoducho ide o viacslabičné slová: PÁ.A.VÍ, FTÁ.A.ČÍ, VÍ.I.RÍ, ŽIA.A.RIA.CI, RIA.A.ĎIA.CI. Obzvlášť sa tento zákon uplatňuje v navrhovanom vzore TU bacuľa/baculá. Príklady: TU ďeťuľa/ďeťulá, mrňúsa/meňusá, babúša/babušá, choďúla/choďulá, ďeťúša/ďeťušá, haďúra/haďurá, ďeťúra/ďeťurá, labúťa/labuťá, ribúša/ribušá, hlťúsa/hlťusá, medvieeďa/medvieeďá, kurúša/kurušá, žrieeba (to žriebäťo)/žrieebá, ďieeťa/ďieeťá, múža/mužá, žieeňa/žieeňá, ríba/ribá, háďa/haďá, kura/kurá… Osobitým slovom je ĎEŤI, ktoré nemá jednočíslie ani oporu vo vzoroch (ďeco/ďecá,ďecko/ďecká,ďieťaťo/ďieťatá,ďeťíčko/ďeťíčka…), ide o viacčíislie. Usúdil som, že je to skrátený tvar vypustením poslednej slabiky zo slova TO ĎEŤIVO/ĎEŤIVÁ. Slovo detivo je množstvenné, podobne ako sú: kŕďeľ, húfec, roj, voj, oddiel, črieda, družina, tlupa, svorka, rodina, brigáda, stádo, mužstvo, vojsko, a podobne.
Základom ústrojnosti slovenčiny je skloňovanie, kde má vedúce postavenie skloňovanie podstatomien. Preto si treba ujasniť skloňovacie pády a ich tvary u vzorových slov. 0. ešte KTO-ČO: ešte muž – žena -mačaťo – mačeňča 1. oslovenie KIHO-ČEVA: ti,muže! – ti,ženo! – ti,mačatče! – ti,mačeňču! 2. za KOHO-ČOIO: za muž(o)a – ženu – mačate – mačeňčo 3. od KEHO-ČEHO: od muž(ie)a – ženy – mačaťa – mačenca 4. ku KOMU-ČOMU: ku mužjei – žene – mačaťu – mačencu 5. medzi KÍM-ČÍM: medzi mužom – ženou – mačatem – mačencom 6. šikmo KIEM-ČEM: šikmo mužem – ženú – mačaťom – mačencem 7. pri KOM-ČOM: pri mužovi – žene – mačati – mačeňči 8. ve KVUM-ČOJUM: ve mužievu – žeňjei – mačatču – mačienci. PÁDOV JE TEDA OSSEM popri vzorovom slove, a ich koncovky sú odlišné. Niektoré slová sú akoby novotvary, ale zrozumiteľné. Treba vychádzať z pôvodných tvarov vzorových slov: ten MUŽIOVEJ – tá ŽIENNAJA – to MAČACIEJO – tu MAČIENNOJE.
Naši jazykovedci nedokázali rozlišovať vzory TO a TU, vždy to bolo premiešané. Kým Štúr u ich prídavných predmien uprednostňoval koncovku O (Nárečio slovenskuo…), Hattala presadil koncovku E, a tak sa táto v dnešnom úzuse slovenčiny stala dominantnou. To ale deformuje vývoj reči, bábäcí rod potláča v používaní rod dieťočí. Následkom toho sa slovenčina stáva rečou Íkacou a Ékacou ako čeština, o čom písali už štúrovci. Na obnovenie rovnováhy treba do slovenčiny v primeranom rozsahu navrátiť používanie O. Treba reformu slovenčiny! A na objasňovanie jej prirodzenej ústrojnosti je treba zrušiť používanie ypsilonu, atď. (píš, ako počuješ). Slovenská JINOFERA (vlastná verzia abecedy) by mohla vyzerať takto: Ji-Ci-Či-Ki, No-Dzo-Džo-Go, Fe-Se-Še-Che, Ru-Zu-Žu-Hu, na-Ta-La-Da, Bä-Pä-Mä-Vä. ň-Ť-Ľ-Ď. I-O-E-U, A-ä-L-R, Í-Ó-É-Ú, Á-ää-Ĺ-Ŕ. Vypadlo by x (ks), q (kv), ô (uo), y (i), jedným znakom by sa mali písať ch,dz,dž (prevzatím znakov z azbuky). ä by sa mohlo písať ako grécka kapa (na vylúčenie bodiek). Podnebné n (nahá) a hrdelné N (baNka) sa pri ohýbaní slov vzájomne zamieňajú. Navrhované zoskupenia hlások nie sú náhodilé, pri skloňovaní slov sa menia: krík-kríček, striga- strídža, blcha-bĺša, stuha-stužka. Na konci jinofery uvádzam slabikotvorné hlásky v krátkom a dlhom prízvuku.
Možné skloňovacie VZORY pre jednotlivé rody: TEN muž/muži, vodca (vodcovoj)/vodcovia, dom/domi, voj/voje – TÁ žena/ženy, veža/veže, vec/veci, pec/pece – TO mača(ťo)/mačatá, kuriatko/kuriatka, meno/mená, ráno/rána – TU ma(čeň)ča/mačence, bacuľa/baculá, perie/peria, líce/líca. Vzory majú byť čo najkratšie, dôležité sú koncovky – dlhé vzory (ako sú hrdina,ulica,vysvedčenie) nevyhovujú pre výuku skloňovania.
Zaujímavý pohľad. Naozaj, prečo nehovoríme peknuo auto, ale pekné auto???
Po dôslednejšom zvažovaní som usúdil, že koncovky prídavných predmien a ich podstatomien by bolo najlepšie zosúladiť: slovenské nárečie, Malinuo Brdo, medvedio srdco, tvrdé drievce, mokruo drevo, maluo mesto, medvedio sadlo, psio ucho, smažené sadielce, rýchle pečenie, ostré uóstie, medvedie sadielce, dobré vysvedčenie, prázdnuo silo, suché šúpolie, dobré varenie, jasné slnce, jasnuo Slnko, široké svedomie, krásne písanie, veselé Vianoce, dobré pľúce, horúcio peklo… PRE RODY TO (dieťočí) a TU (bábäcí).
Priznanie jestvovania štvrtého rodu v slovenčine (otcovský,materčí,dieťočí,bábäcí) znamená uznať popri UO (ô) aj jestvovanie dvojhlásky IO: medvedio sadielce, psio pľúce, človečio líce, zlomenuo rebierce, ostruo ostie, rýchluo pečenie… Je to oživenie pôvodnej štúrovskej slovenčiny namiesto dnešnej hattalovskej. Počítačová ústrojnosť slovenskej reči sa odvíja od párovo prízvučného rozvíjania (a zjednodušovania) ukazovacích zámien, napr. TE – TIJE – TIJOJE – TEI.JO.JE šúpolia a pod. Pravda, tieto veci by mal riešiť Jazykovedný ústav, na to je. Pripadá mi rovnako zbytočný ako tzv. slovenskí historici.
Slovenčina má sklon skracovať dlhšie slová: toto MAČAťo – tijeti MAČATÁ, tuto MAČeňčA – tijete MAČENCE, oba tvary majú jednotnú formu MAČA (typ dievča). Slovenčina má počítačovú ústrojnosť, pri ohýbaní slov sa tieto menia o páry prízvučností (spoluhlásky, dĺžky slabikotvorných hlások, zvukopauzy) okrem predložiek a ukazovacích zámien. Tento MUŠŠ – títo MmUŽžI, a tento MMUŽžž – títo MmUŽžI. Ak ide o vecčité (neživotné) podstatomeno, používa sa ukazovacie zámeno TIETO (aj mŕtve napr. chrobáky). Inak sú to títo napr. chrobáCI.
Dôležitejšie je, že slovenčina nie je stále presne kodifikovaná, jej uzákonenie je príliš poplatné latinčine. Napríklad správne má rody štyti: tento – táto – toto – tuto /toť/. Ako príklad uveďme toto svetlo a toť svetielce, čiže rozlišné rody majú koncovky -o (mesto, vedro, silo… u životných -tko) a -e (srdce, perie, pečenie… u životných -ča). Štyrom rodom by mala odpovedať aj voľba skloňovacích vzorov. A skloňovacie pády by tiež mali byť upresnené pre slovenčinu, a nie preberané z latinčiny. Veď nie je prirodzené, že tieto dievčence (toť) a tjeto dievčatá (toto) sú spojené do jedného pádu.
Podla mna ceske ř suvisi s polskym rz a odial je aj vplyv. Je to zmakcene r, ktore sa hentak skaredo suslavo vyvinulo. To radsej nase r alebo ruske rj.
České ř je dvojhláska RŽ, a pochádza zrejme z čiernochorvátčiny /starej češtiny Kutrigurcov/. Pretože Čierni Chorváti /Česi/ žili 200 rokov spolu s Bielymi Chorvátmi /Gorali/ v jednom spoločnom štáte, voľačo sa na Goralov muselo nalepiť. Kutrigurci boli z jazdeckých Kuvratovcov /protobulgari/ Krákuša, takže nápodoba erdžania koní v ich jazyku nie je nijako prekvapivá.
Slováci mají svoje ä a ô a my zase máme ě a ů. Každý jazyk má svoje.
Juraj,
keď Vám to nabudúce zahlási, že ste vložil zlý kód, tak vybehnite hore a pozrite sa, či to tam predsa len
neuložilo. Mne sa stalo, že som príspevok odoslal bez kódu, a ono ho veselo uložilo.
Inak, súhlas !!!
Ivan,
s tou Vltavou to bude zložitejšie, lebo na „ponemčených“ mapách sa volá MOLDAU (Moldava) ???
Česi to s folklórom majú sťažené tým, že sú vetvou slovänského národa, ktorá „v poslednej chvíli“ ušla
ponemčeniu, a do dnes to podaktorých z nich veľmi mrzí. Zakrývajú to „svetoobčianstvom“, a podaktorí
ani nevedia, kam patria – cca 3000 sa ich v poslednom sčítaní prihlásilo k Eskimákom ????????????
A potom človek číta v tlači také titulky, ako „Jen polovina Čechů jsou Slované“ ???????????????????
Pre Juraja: šikovný admin by to mal vedieť vymazať, tie duplicity…:)
Ale predstavte si, že aj názov českej národnej rieky Vltava je vlastne skomolenina z Váhu a Litavy, názvov 2 riek z bývalého Starého Slovenska (nazvime ten útvar akokoľvek, Sklavínia…).
Teda Váh + Litava = Vhlitava a neskôr Vltava.
Ale ani mňa za tieto vety niektorí obyvatelia Česka radi mať nebudú.
Aj názov dediny Važany na brehu rieky Morava v dnešnej Českej republike je asi od nášho slovenského Váhu. Ale ako sa to mohlo stať? Veď názov Morava podľa historika (viac Nemca ako Čecha) menom Palacký, by mal byť svätý, najstarší, výnimočný…Aký bol najstarší názov rieky Morava (dnešnej rieky Morava v Českej republike)?
Ivan
Ja viem, že „pravda oči kole“, ale veda je o pravde (aspoň by to tak malo byť)!
A čo má robiť súdny človek, keď číta staré české slová:
dlh, nie dluh
päť, nie pět
kura, nie kuře
naša, nie naše
duša, nie duše
slnce, nie slunce
žlč, nie žluč
čln, nie člun
súd, nie soud
…
Pán Metod, takýmito vetami, že čeština vznikla zo slovenčiny, našich „bratov“ z Česka asi veľmi nepotešíte.Veď je to úplne opačný názor, ako sa razil v minulosti, keď sa z vymyslenej českoslovenčiny transformáciou mala stať úradná čeština na celom území Česko-Slovenska, a slovenčina sa mala rozplynúť…Slovenčina mala byť nárečím bačov,drotárov a jednoduchých domorodcov …
Ivan
Dajako to tu zaviazlo, tak sem dám, čo som napísal istému Coop-imu na „hrnkovi“,
lebo sa to týka vžitého „čechoslovakistického“ názoru, že „slovenčina je nárečím češtiny“:
Pán Coopy, vy tiež potrebujete vyjadrenia „autorít“ na to, aby ste si urobili vlastný názor?
A čo tak sám sa vzdelať (zájdením do knižnice) a urobiť si vlastný fundovaný názor?
Veď ak tí Slováci toľko rozprávajú o „stredovosti“ slovenčiny, tak to asi majú dačím podložené, nie?
A tak asi vedia, čo vravia (= slovenská „špecialita“, skrátenina z (ho)v(o)ria ), nie?
A keď hovoria pravdu, tak by to znamenalo, že aj čeština je „odvodená“ od slovenčiny,
a to sa dá overiť pozretím sa na vývoj češtiny, t.j. pozretím si najstarších českých textov !!!
Ak nemáte poruke dajaký ten text, tak vám odporúčam knihu: Vývoj českého jazyka a dialektologie,
Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1964.
Tam sa síce nedočítate, že „ČEŠTINA JE NÁREČÍM SLOVENČINY“, ale keď si pozorne prečítate
príklady starých českých slov, tam uvedených, tak sám zistíte, že je to „krutá“ pravda.
Viď: r. 1130 v latinskom texte …“ialouica“ = „jalovica“, nie vaše dnešné „jalovice“
11.-12. st. … „chomútne“, nie vaše dnešné „chomoutné“
12. st. tzv. modlitba Kunhutina: VÍTAJ, KRÁĽU VŠEMOHÚCÍ, … !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Here is official slovenian version and some old versions from our dialects for prayer . As you can see there are a lot of different dyalects of our leanguage. Dialect in the Alps and in Italy preserved very old words (besede).
http://sl.wikipedia.org/wiki/O%C4%8Dena%C5%A1
Duge (oficial dolge) means debts. Dolg = debt. Dužnik (Dolžnik) = debtor. Dožiti (dužiti) = to debt.
Hüdoga (hudega, zlega) means bad things. In slovak= zleho.
zlo = hudo, both version are in use.
So, when I read in slovak language, I can find for almost all of your words proprier word in slovene official leanguage or in our dialects.
regards, Luger
Luger, thank you.
I can rewrite the prayer in the Slovak language using the most similar words:
Otče náš, ký si v nebesiach!
Sväť sa meno tvoje.
Prídi kráľovstvo tvoje.
Buď vôľa tvoja,
ako na nebi, tak i na zemi.
Chleba nášho každodenného daj nám dnes.
I odpusti nám dlhy naše,
ako i my odpúšťame dlžnikom naším.
I neuveď nás v pokušenie.
Nech oslobodí nás od zlého. Amen.
Regarding „dužnikom“, my grandma would say the same ih her dialect. We say dlžiť, she would say dužiť. She would ommit „L“. In Czech they say „dlužit“, „dlužník“.
„ki“ we say „ktorý“, but my grandma would also say „ký“, for example „ký Parom“ meaning „which Perun“
And the official Slovak version:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojím vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás Zlého. Amen.
What is the official Slovenian version of Our Father?
Draga Božena /Dear Božena,
tu je nekaj o najzahodnejšem slovenskem dialektu, katerega danes govorijo v Italiji / here is somethinga about most west slovene dialekt speaching in Italy:
http://www.valresia.it/lingua/grafiaeng.html
in nekaj o najvzhodnejšem slovenskem dialektu prekmurščini, molitev oče naš:
Ocsa nas, ki szi vu nebászaj!
Szvéti sze Ime tvoje.
Pridi králesztvo tovje.
Bojdi vola tvoja,
kak na nébi, tak i na zemli.
Krüha nasega vszakdanésnyega daj nam ga dnesz.
I odpüszti nam duge nase,
kak i mi odpüscsamo duzsnikom nasim.
I ne vpelaj nasz vu szküsávanye.
Nego odszlobodi nasz od hüdoga. Amen.
Oča naš, ki si vu nebásaj!
Svéti se Ime tvoje.
Pridi králestvo tvoje.
Bojdi vola tvoja,
kak na nébi, tak i na zemli.
Krüha našega vsakdanéšňega daj nam ga dnes.
I odpüsti nam duge naše,
kak i mi odpüščamo dužnikom našim.
I ne vpelaj nas vu sküšávaňe.
Nego odslobodi nas od hüdoga. Amen.
Official Slovenian version of Pater Noster:
Oče naš, ki si v nebesih,
posvečeno bodi tvoje ime,
pridi k nam tvoje kraljestvo,
zgodi se tvoja volja
kakor v nebesih tako na zemlji.
Daj nam danes naš vsakdanji kruh
in odpusti nam naše dolge,
kakor tudi mi odpuščamo svojim dolžnikom,
in ne vpelji nas v skušnjavo,
temveč reši nas hudega.
Amen.
Luger
Nekaj o dialektih v Sloveniji v angleškem jeziku:
Something about slovenian leanguage in english :
http://www2.arnes.si/~gljsentvid10/oseb_stran/slovenska_narecja_v1.html
pozdrav, Milan
Še to:
Brižinske spomenike autor primerja z Slovenskim uradnim jezikom, kar je napačno. Primerjave je potrebno izvajati z še živimi Slovenskimi dialekti, kateri so se ohranili v alpski Sloveniji in v dolinah Avstrije, kjer še starejši prebivalci govorijo Slovensko (Vindiš)
One more thing:
The author compares the Freising Manuscripts with Slovenian official language, what is wrong. Comparisons should be conducted with Slovenian dialects in Alps, specialy with Slovenian language in Austria ( there are still old population who speak Slovenian – Vindiš).
Za Slovenski jezik je značilno, da le malokdo govori čisti jezik. Večina Slovencev govori svoje dialekte. Pišemo pa vsi pravilno.
For the Slovenian language is typically only a few people speak the language clean. Most Slovenes speak their own dialects. But we write it all officialy
Pozdrav iz Slovenije,
Milan.
Asi máš pravdu Milan a neboj vieme o vás . Autor sa asi nechal uniesť \"súťaživosťou\". V každom prípade veľmi zaujímavý článok.
Dragi Slovaki, takrat ko so bili napisani Brižinski spomeniki, smo bili Slovenci in Slovaki isti narod. Naseljevali smo področje od severne Italije, celotne Alpe, Istro, severno Jadranske otoke, panonsko nižino.. Vsi smo govorili enak jezik. Kasneje so se med nas vrinili Madžari in se naseljevali Nemci. To je očitno, saj je Avstrija v južnem delu še vedno Slovenska ( na severu ne vem?). Avstrija ima čisto Slovensko osnovo, ogromno imen krajev, rek in gora ima Slovensko osnovo. Avstrijci so v bistvu genetsko Slovenci, kateri govorijo Nemško. Z Madžari je verjetno podobno.
pozdrav iz Slovenije ( to je države na drugi strani Avstrije)
, Milan
České ř nie je špeciálne. Je to bežná hláska v goralčine.