Neustále si uvedomujeme fakt, že súčasná interpretácia slovenskej histórie nezodpovedá v mnohých ohľadoch pravde. Ako to? Jednoducho.
Na úvod niekoľko príkladov. Naši historici kladú príchod Slovanov na naše územie do 6. storočia a jazyk našich predkov nazývajú staroslovienčinou. Dnes sami seba nazývame Slovákmi, hoci naše ženy sa volajú Slovenky(!) a hovoríme po slovensky(!), nie po slovácky(!).
Hneď niekoľko chýb v dvoch vetách. V skutočnosti Sloveni prišli na naše územie dávno pred 6. storočím a rozprávali po slovensky, slovenčinou, alebo keď už chceme zvýrazniť, že išlo o jazyk odlišný od dnešného, tak staroslovenčinou. Naše skutočné meno je Sloveni a naše ženy sú Slovenky.
Ako to, že došlo k toľkým chybám? Jednoducho. Slovanov a starolovienčinu vymysleli českí historici, od ktorých sme vďaka pragocentrizmu tieto novotvary prebrali. 6. storočievymysleli zase nemeckí historici. Slovákmi sa nazývame až od štrnásteho storočia vplyvom biblickej češtiny — tak, ako sa v češtine Moravan zmenil na Moraváka, Poľan na Poliaka, Pražan na Pražáka alebo Brňan na Brňáka, tak sa aj Sloven/Slovan zmenil na Slováka. A my sme to prebrali.
Prečo došlo k tomuto omylu zo strany zahraničných historikov? Jednoducho. Ich snahou bolo potlačiť význam Slovenov a ich potomkov „Slovákov“ k svojmu prospechu, čiže v náš neprospech.
Prečo sme toľko chýb sami prebrali ako takí ťuťkovia? Jednoducho. Históriu píšu víťazi a my sme boli v pozícii porazených. Našu históriu písali naši ľudia bez odvahy a hrdosti, alebo bez schopností, ktorí si písaním skutočnej histórie nechceli rozhnevať svojich chlebodarcov, alebo chlebodarcov ich chlebodarcov. A nemusíme ani písať v minulom čase. Deje sa to ešte aj dnes. Profesionálni historici, ktorí vyštudovali za štátne peniaze, získali svoje tituly ako odmenu za memorovanie minulých neprávd. Preto nemôžme očakávať, že z ich strany zaveje svieži vietor a znegujú to, čo ich stálo toľko úsilia.
Históriu píšu víťazi. Po dlhej dobe máme vlastný štát a je iba na nás, ako si históriu napíšeme. Keď nami platení historici nekonajú dostatočne v našom záujme, chytáme sa iniciatívy my, občania, pretože naša história, hoci je nepoznaná, zväčša vymazaná, prekrútená a zatlačená, je v skutočnosti úžasná, je veľkolepá a máme byť na čo hrdí. Nikto ju za nás nepovie. Je iba na nás, aby sme ju vyslovili tak, ako ju vyslovili inde.
Otázky na zamyslenie:
- Prečo Slovensko, Slovinsko, Slavónia?
- Ako skončila Veľká Morava?
- Bola Veľká Morava v skutočnosti Veľká Morava?
- Ako vzniklo Uhorsko?
- Milovali, či nenávideli Sloveni Sv. Štefana?
Definície
Aby sme sa vedeli vyjadrovať bez omylov, musíme predefinovať chybné názvy správnymi.
- Slovania – všeobecný názov pre všetky slovanské národy, to jest Slováci, Poliaci, Česi, Rusi, Srbi, Bulhari, atď.
- Sloveni – my, chybne nazývaní aj Slováci; taktiež naši predkovia v najširšom zmysle slova chybne nazývaní aj Slovieni.
Koncové K u Slovák-Poliak-Moravák má pochádzať z latinskej prípony -icus, ktorá potlačila pôvodnú koncovku -en/-in/-an. To vysvetľuje rozdiel medzi Slovák a Slovenka (Slovenicus sa zmenilo na Slovák). Latinčina dlho ovplyvňovala slovenčinu.
Mýliš sa. Sme len 23% Kelti a 42% Slovania a máme viac spoločného so švédmi ako s írmi.
pozri na: http://www.eupedia.com/europe/european_y-dna_haplogroups.shtml
vzhľadom na skutočnosť ktorú zdôraznil už Rapollo, vyznieva článok trošku nedôveryhodne….
A to ste zobrali odkial, ze cestina zmenila Moravanov a Prazakov na Moravaky a Prazaky? Vo spisovnej češtine stale plati tieto vyrazy ako spravne, cize Moravan rovnako ako Prazan. Moravak a Prazak su vyrazy hovorovej čestiny.
{príspevok upravený Adaminom}