Žijeme, ale prečo? Víziu, ktorú sme mali v „zlom“ minulom režime, to jest budovať komunizmus, sme zavrhli, hoci sama o sebe bola tou najvznešenejšou zo všetkých existujúcich vízií v histórii sveta. Nám to ale nestačilo. Chceli sme viac než len byť si všetci rovní ako v raji a tak sme spravili krok dozadu vpred do kapitalistického pekelného raja. Chceli sme cestovať, dobre zarábať a všetci byť bohatí. Chceli sme slobodu, no dopracovali sme sa k otroctvu, k práci od nevidím, do nevidím za almužnu alebo za pán boh zaplať. Objavili sa nové záporné javy, ktoré sme dovtedy nepoznali – nezamestnanosť, bezdomovectvo… Niektorým ľuďom sa ich sen naozaj splnil a dnes sú buď zaslúžene, alebo na náš úkor boháčmi. Je však otázne, či iba peniaze sú tou prísadou, ktorá robí život životom. Je otázne, či samotné peniaze sú naším cieľom. K tomu treba asi viac. Ale čo? Čo chceme od života? Čo chceme od slovenského života? Čo chceme od Slovenska? Kde ho chceme mať o 50, alebo 500 rokov? Čo by si želali Rastislav so Svätoplukom v dnešnej dobe? Čo si želáme my? Vyslovme to!
Súčasťou vízie môže a nemusí byť aj návod, ako víziu naplniť. Okrem minulosti a súčasnosti chceme na tejto stránke riešiť aj otázky budúceho Slovenska, aby budúce Slovensko bolo lepšie. Chceme vytvoriť Mozgovňu (brainstorming), kde budeme zbierať nápady a návrhy a posúvať ich ďalej kompetentným ľuďom, najmä politikom, aby ich presadili do skutočnosti. Boli by sme šťastní, keby naša Mozgovňa priniesla nové, inovatívne riešenia meniace návyky ľudí k ich prospechu podobne, ako napríklad americká firma Google svojimi produktmi a službami. Ono sa to dá, len treba chcieť! A my na to máme! Američania postavili Ameriku z ničoho a v prérii. Myslíme si, že máme lepšie východiskové postavenie. Takúto nejakú Mozgovňu, alebo Nápadovňu, alebo poštovú schránku pre Ježiška už naša vláda mala mať dávno zriadenú, aby jej občania mohli vysloviť svoje želania, návrhy a sny. Hovorí sa, že nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie, ale čo robiť, ak vlastnú matku nikdy nenapadlo svoje deti počúvať? Treba jej to povedať!
Je dosť možné, že Američania boli tak úspešní aj preto, lebo si priamo budovali budúcnosť. Ľudia prichádzajúci do USA chceli žiť svoj sen, túžili po lepšom zajtrajšku a verili, že je ho reálne možné dosiahnuť. Mnohí neuspeli alebo skutočnosť aspoň nebola tak ideálna ako si predstavovali, ale niekoľkým sa \\"americký sen\\" naozaj vyplnil a tí potom ďalej živili tento (občas skutočný) mýtus. Boli ale mnohí ďalší, ktorí si poctivou prácou zlepšili postavenie, ukázali že v USA sa to dá. Amerika ponúkala ľuďom to, čo už často nemohol/nedokázal poskytnúť Starý svet – budúcnosť. A na tú budúcnosť sa čerství Američania upli, bola pre nich všetkým. A ďalšie generácie sa tiež dívali dopredu, a možno aj preto, že minulosť ako takú de facto nemali. Nijaká slávna národná história, žiadni panovníci, ale aj väčšia ekonomická a sociálna voľnosť. Kto z Írov, Slovákov či Talianov si mohol vo svojej domovine postaviť farmu a ešte aj prosperovať? V USA sa to dalo. Myslím si, že naším problémom je to, že nás história nezaujíma a dokopy nič o sebe nevieme, a tak strácame identitu alebo na druhej strane sme zapadli v národných mýtoch a pocitu ukrivdenosti (nie že by nebol do určitej miery oprávnený)a nie sme schopní sa pozrieť dopredu. Minulosť by mala byť to, na čom staviame, kultúra je naším duchovným majetkom, ale mali by sme sa predovšetkým dívať dopredu.