Som presvedčená, že keď slovenské kniežatá Rastislav, Svätopluk a Pribina spúšťali projekt slovenského duchovenstva, cieľ bol jasný – osamostatniť sa od Franskej ríše, od Nemcov. Keby som bola na ich mieste, najskôr by som vytvorila Slovenské kráľovstvo a neskôr Slovenské cisárstvo. Áno, čítate správne, Slovenské cisárstvo! V tomto projekte išlo určite o veľké peniaze, bohatstvo a moc na celé veky. V hre bolo podriadenie si národov v mene Ježiša Krista, a žmýkať ich pre nič, za nič z Božej vôle. Tu sa jednalo o budúcnosť celého slovanského sveta, ktorý bol v tom čase ešte pohanský. Pokresťančovanie sa v tej dobe nezadržateľne šírilo a otázka nestála, či bude nejaký národ pokrstený, ale kým. Ak by to bolo zásluhou Nemcov, naveky by Slovania platili im (ako my teraz v EÚ). No, ak by krst prijali od Slovenov, od vlastných, platili by svojim, na seba a nie proti sebe. Svätopluk toto jasne chápal. Chápali to všetky slovenské kniežatá. Chápali, že ten slovenský vladár, ktorý by pokresťančil ostatných Slovanov, by sa nutne stal slovanským cisárom. S prvým kostolom začal Pribina, po ňom sa iniciatívy ujal Rastislav so Svätoplukom. Po rôznych intrigách zo strany Frankov zostal nakoniec Svätopluk. Kto bol Svätopluk? Moravské knieža, slovenský kráľ, alebo slovanský cisár?
Svätopluk, vládca Poľska a Ruska
O Svätoplukovom odídení na Zobor
Zdroj: Ján Stanislav, Dejiny slovenského jazyka – texty, Přibík Pulkava z Radenína, Kronika Česká. Sú tu pomiešané údaje o Svätoplukovi II. a o Svätoplukovi I. Najstarší latinský rukopis je z r. 1370 – 1374.
Bořivoj, český vojvoda, pokrstený je so ženou svojou Ľudmilou sv. Metodom, moravským arcibiskupom, za tých čias, v ktorých Arnulf bol cisárom. A ten ten istý krst návodom kráľa Svätopluka na Velehrade v tom meste sa stal. Lebo toho času český vojvoda bol pod moravským kráľom. Za tých istých čias pod moravským kráľom tieto dve krajiny, t. j. Poľsko a Rusko. A treba tiež poznamenať, že za tých čias Velehrad bol hlavou celej moravskej krajiny. Stalo sa však v tom roku, že kráľ Svätopluk nespravodlivo boj pozdvihol proti pánovi a kmotrovi svojmu cisárovi Arnulfovi. Preto (cisár) s vojskom všetkých nemeckých zemí na jednej strane a s Uhrami na druhej strane proti nemu zhromaždil veľké vojsko. Avšak kráľ Svätopluk vidiac, že cisárovi nemôže odporovať, na poli v prostriedku všetkého (svojho) vojska ukradomky preč postúpil a tak tajne sadnúc na svojho koňa, odtiaľto sa bral preč. A prišiel k jednému miestu na vrch jednej hory (v čes. preklade: vysokej), ktorú volajú Sombor (v čes. preklade: Rembot; dnešný Zobor, lepšie Zubor nad Nitrou, pozn. Ján Stanislav), na ktorom mieste prebývali v tom čase traja pustovníci. Preto kráľ Svätopluk, aby mohol byť zatajený a nepoznaný, zabil svojho koňa a meč zakopal do zeme. (A príduc k spomenutým pustovníkom nepoznaný, bol nimi za druha prijatý a za spolupustovníka postrihnutý), pustovnícke rúcho na seba vzal a ostal tam s nimi, kým nepocítil, že prišlo nebezpečenstvo smrti a tá hodina. Vtedy ten spomenutý kráľ týmto pustovníkom zjavil, kto je (v čes.: že je kráľ), a potom čoskoro umrel. Jeho kráľovstvo (čes.: po jeho smrti) synovia krátky čas a dosť nešťastlivo držali.
Ako vieme, Arnulf napadol Svätopluka s troma armádami v roku 892. Dôvod nebol ten, ako uvádza Přibík Pulkava, že Svätopluk nespravodlivo napadol Arnulfa, ale preto, že odmietol prísť podriadiť sa mu. Prečo asi? Zrejme preto, že Svätopluk nijako necítil potrebu ponižovať sa pred kýmkoľvek, veď bol kráľ, alebo dokonca cisár? Možná je aj druhá možnosť, veď Přibík Pulkava jasne hovorí, že vládol niekoľkým krajinám – Poľsku a Rusku. Tak to zvyknú cisári robiť.
Svätopluk – jediný syn
Bula Industriae Tuae (Rím jún 880). Pápež Ján VIII. píše Svätoplukovi.
Bula industriae tuae (Rím jún 880).
Bula Industriae Tuae (Rím jún 880). Pápež Ján VIII. potvrdzuje Metoda v hodnosti arcibiskupa a jeho pravovernosť, zriaďuje Nitrianske biskupstvo a za jeho biskupa menuje Vichinga, potvrdzuje slovenský jazyk, ktorým hovorili starí Slováci, ako bohoslužobný jazyk. Prijatím Svätopluka a jeho krajiny pod svoju ochranu pápež fakticky postavil Svätopluka na úroveň ostatných kresťanských panovníkov vtedajšej Európy. (najstarší zachovaný odpis tohto pápežského listu, ktorý má charakter veľmi významného privilégia, je v kódexe z 11. storočia – ide o odpis z pôvodného kancelárskeho registra pápeža Jána VIII. uložený v Tajnom vatikánskom archíve)
„Milovanému synovi Svätoplukovi (Sfentopulcho), slávnemu kniežaťu.
Bedlivosti tvojej (Industriae tuae) chceme dať na známosť, že skrze spolubrata nášho Metoda, najdôstojnejšieho arcibuskupa svätej cirkvy moravskej, ktorý prišiel spolu so Semižizňom, verným tvojím, k podnoži svätých apoštolov Petra a Pavla pred našu pápežskú tvár a prehovoril jasnou rečou; dozvedeli sme sa o úprimnosti tvojej pobožnosti a o prosbe celého tvojho národa, ktorú máte k apoštolskej stolici a našej otcovskej láske (circa… nostram paternitatem). Lebo vnuknutím božej milosti, opovrhujúc inými kniežatami tohto veku, vybral si si so vznešenými a vernými mužmi svojimi a s celým národom krajiny /Pápež hovorí o národe, nie o kmeni, to znamená, že vtedy existovalo slovenské národné povedomie! pozn. Blažena Ovsená./ svojej z najvernejšej lásky sv. Petra, vládcu apoštolského poriadku a jeho vikára (námestníka) za ochrancu a vo všetkom pomocníka a obrancu a pod jeho a vikára jeho ochranou šiju skláňajúc, túžbou pobožnou, s pomocou božou, túžiš naoddanejším synom ostať až do konca. Za túto takú veľkú vieru a pobožnosť tvoju a národa tvojho objímame ťa ako jediného syna s otvoreným náručím nášho apoštolstva, s vrúcnou láskou a so všetkými vernými tvojimi prijímame ťa do nášho lona otcovského ako stádo Pána nám zverené a chovať vás chceme štedro pokrmom života a budeme sa snažiť odporúčať ťa v našich ustavičných modlitbách všemohúcemu Pánovi, aby si premohol, ochraňovaný zásluhami svätých apoštolov, všetky protivenstvá sveta tohto a aby si neskôr jasať mohol v nebeskej krajine s Kristom Bohom naším. …
Ako vieme, pápež v tomto liste z roku 880 označil Svätopluka ako jediného syna. Čo pod tým jediným synom mal pápež na mysli?
Slovenské cisárstvo
Je úplne prirodzené, aby sa cisárstvo Slovenov/Slovanov nazývalo Slovensko, analogicky ku Germánii. S menom Slovensko, Sclavania, Sclavinia, sa stretávame aj v písomných prameňoch.
Rastislav a Svätopluk podľa Fuldských letopisov. Rezenské pokračovanie.
Zdroj: Ján Stanislav, Dejiny slovenského jazyka – texty, Rastislav a Svätopluk podľa Fuldských letopisov
Rok 895. Avarov (Maďarov), prepadávajúcich bulharské hranice, Bulhari zaskočili a veľkú časť ich vojska pobili.
V polovici júla bol v Rezne všeobecný snem. Prišli sem zo Slovenska (Sclavania) všetci vladykovia Čechov, ktorých knieža Svätopluk zo spoločenstva a nadvlády Bavorov bol násilne po dlhých prieťahoch vymanil. Keď ich vedúci Spytihnev a Vitislav prišli ku kráľovi a kráľ ich slávnostne prijal podaním ruky, ako bolo obyčajou, dobrovoľne sa poddali kráľovskej moci (126).
Bolo to rok po Svätoplukovej smrti, keď české kniežatá prišli z akejsi krajiny Sclavania. Znamená to, že v dávnej minulosti Česi boli súčasťou (veľkého) Slovenska, boli naším príveskom rovnako, ako sme my boli ich príveskom o celé tisícročie neskôr. História sa opakuje. Možno naozaj bude niečo na tom tvrdení, že poslední budú prví a prví budú poslední.
V minulom článku (Pátranie po Veľkej Morave) som písala, že Sclavania bola Svätoplukova Slovenská Zem a Veľká Morava bola iba jej časťou. Ak sa Svätoplukove kniežatstvo nazývalo Morava, Slovensko, hierarchicky o priečku vyššie, muselo byť kráľovstvo. Ak ale Morava vola kráľovstvo, znamenalo by to, že Slovensko (Sclavania) muselo byť cisárstvo a Svätopluk slovenský/slovanský cisár. Čo na to hovorí pán Sulík? Ešte stále mu je kráľ priveľa?
Jeden pozoruhodný dokument zo Svätoplukovej doby podáva svedectvo o tom, že pojem cisárstvo bol vtedy aktuálny. Jedná sa o Kyjevské listy. Hoci názov by mohol zavádzať, že sa jedná o nejakú ukrajinskú záležitosť, nie je tomu tak. Je to „veľkomoravská“ písomná pamiatka, najstaršia medzi všetkými slovanskými písomnosťami vôbec. Slovenský hlaholský text na siedmych pergamenových obojstranne popísaných listoch malého formátu s 38 modlitebnými formulkami pravdepodobne dopĺňal liturgické texty rímskeho rítu. V texte sa vyskytujú chyby, na základe čoho sa má zato, že ide pravdepodobne len o odpis hlaholského originálu niektorého zo žiakov cyrilometodskej školy (autorstvo sa najčastejšie pripisuje svätému Gorazdovi) alebo priamo Konštantína Filozofa.
Kyjevské listy.
http://www.moraviamagna.cz/texty/t_kyjevs.htm
Jindřich II. hovorí:
07/08/2010 o 12:49
Když už jsem zmínil zahraniční prameny, tak Svatopluk I. Veliký je v nich titulován jako král králů či vládce vládců, v římských pramenech jako imperator (císař) a v perských jako padšáh (císař). V českých jako kníže. Tím sice byl, ale byl jím v době, kdy vládl v Nitře. Jakmile vládl na Velehradě, jak zmiňují arabské prameny, byl již v čele království, v jiných pramenech zvaného regnum Marahensium. (Království Svatoplukovo se někdy obvykle hledá v území údělného knížectví se střediskem v Nitře. Jak vyplývá z občasného duálového označení “vyšnii Moravě” nebo z plurálového označení “regna Marahensium”, vztahovalo se i na ně označení Morava. Ještě v 16. století bylo známo (W. Lazius) pro Nitransko označení Dolní Morava – Nieder Mehrern.).
Vyprávění perských pramenů je zřejmě značně závislé na zprávách arabského autora Ibn Rusty, byť upravené a doplněné. O Svatoplukově sídle píše:”Císař se nazývá Svatopluk. Mají dvě města – Wábnít (pravděpodobně město – grad Nitra) je prvním městem na východě. Dž.r.wáb (pravděpodobně velké město – grad, čili Veligrad) je velké město a sídlo císaře.
22 thoughts on “Svätopluk – kráľ alebo cisár?”
Posledná časť súpisu žúp Bavorského grografa (Vislania: Sliezania majú 15 žúp, atď.) vznikla podľa všetského vo Vroclave, kde pôsobil biskup Notár (asi od r.900), ktorý bol podľa všetkého na postrižinách sv.Václava (Česi dlho bojovali s Poliakmi o príslušnosť Dolného Sliezska Vroclavy). Svedčí o tom uvedenie Sliezanov na prcom mieste. Zrejme Lužici boli LENČICI, lebo Lužičania sú úvedení pod názvom Milčania (viď popis starého českého biskupstva). Popis by sa týkal západného Povislia, horného Poodria a horného Polabia do kruhu: SLIEZANIA,Lenčičania,gDedošania,Milčania,Dečínčania,Žatčania,Pražania, Ľubičania.Opolania,a Opavčania. Podľa všetkého to bol pôvodne popis starého biskupstva Vroclavy, ktoré podliehalo arcibiskupstvu Vislán Gorazda Metoda (Pincóv? 900/916-924). Biskupstvo Notára zrejme pretrvalo zánik arcidiecézy kráľa sv. Svaťoboža (sv.Svatobog,podľa pozdnej tradície Hoffera a Středovského). Ďalšími biskupmi arcidiecézy boli zrejme biskup moravský Ján (Velehrad, chrám sv.Petra 916-941) a biskup Slavomír? (Vacov pri dunajskom Zube, zabitý úskočnými Uhrami). Ďalším moravským biskupom po Jánovi mal byť Silvester (942-961,mal ako uprchlík zomrieť v Rezne) kráľa Oľguša Ruského (Olgus,mal po porážke Uhrami v r.949 ustúpiť do Olomouca). Po smrti Silvestra bolo moravské biskupstvo 10 rokov neobsadené, potom stolec mali obsádzať nepápežskí biskupi.
Stredoveký J.Turmain-Aventin (Letopisy Bavorov IV.-XIII-20) poznamenal, že Ludwig pri dosadení Rastislava, synovca Mojmíra, tiahol proti búriacej sa Moravii, ktorá bola veľmi rozsiahla. Na západe mala susediť s Bójohorcami, na východe a juhu siahala vtedy k Dunaju a takmer k Čiernemu moru, a končila na hranici Európy (Volga?). Jej kráľ bol považovaný za najvyššieho vládcu Slavínov. Podľa toho ríša Nitry (Božislav,846-853) zahrňovala celú Sarmatiu a susedila so Skýtiou Bulharov podľa popisu Jordana (príchod Variagov do Novgorodo-kijevskej Rusi mocenské pomery v r.863 zmenil). Toto uzemie zrejme až k Uralu zahrňuje aj posledná časť popisu Bavorského geografa: Zeriuani sú také kráľovstvo, že od neho pošli a svoj pôvod odvodzujú všetky národy Slavínov, ako uisťujú. Brižania-70 žúp, Volyňania 70 žúp, Prusov je viac na všetky strany než medzi Enžou a Rýnom, Bieli Beirovia, Chazari majú 100 žúp, Rusi, Lesní ľudia, Freziti, Žeravici (čiže Viatiči?), Lukolania, Uhri. Vislania. Sliezania (Vroclavsko) majú 15 žúp, Lužici 30 žúp, Dedošania (Gdeč-Zelená hora?) 20 žúp, Milčania 30 žúp, Besunčania 2 župy (Dečínčania?), Veričania (Žatecko?)10 žúp, Fraganeo 40 žúp (Pražania?), Lupiglaa 30 žúp (Ľubičania Slavníkovcov?), Opolania 20 žúp, Holasici (Opavsko) 5 žúp. Tento popis sa môže týkať ríše Krakova Svetopluka II., a územne ide skôr o cisárstvo ako kráľovstvo.
Keď patriarcha Michal Metod zomrel, pri jeho pohrebe sa slúžili zádušné omše latinsky, grécky, a slovensky (viď Život Metoda). Teda už sv.Metod spojil vo svojom patriarcháte tri cirkvi rôzneho obradu, ktoré zaiste mali svojich kňazov. Tiež je známe, že Uhorsko sa delilo na tzv. tretiny kráľovstva (Nitriansko predstavovalo tretinu), čo bude nadväznosťou na rôzne vierouky v ňom. Vlastné Nitriansko zrejme zastupovalo cirkev Akvilejskú (viď kancelára Jána Benátskeho u Svetopluka,asi aj Gorazd Metod ako arcibiskup Ríma). Aktivita biskupov z Akvileje (sv.Gerhard) aj Carihradu (Hierotheos,Theofilakt) v Potisí sa dejinne zachovala, aj z Kijeva (manželky uhorských kráľov) je pravdepodobná. Kráľ Peter Orseola pochádzal priamo z Benátok, sv.Ladislav z Krakova… Cirkevné dejiny starého Uhorska budú oveľa zložitejšie, než nám história zachovala. Veď už pred pôsobením solúnskych bratov v dŕžave Rastislava pôsobili zástupcovia cirkví z Vlách (Akvileja), Grék (Pasov), a Nemiec (Soľnohrad). Viching Švábsky bol zrejme kňazom zo Soľnohradu, a do Nitravie mohol prísť s Pribinom (manželka Irmina Bavorská), zvolený za biskupa zrejme po dlhodobom kňažskom pôsobení.Totiž za biskupov bývali ZVOLENÍ často najstarší kňazi diecézy, ktorí sa na misie vyberali z mladých rehoľníkov. Teda Viking (Viching) mohol byť kňazom z Pribinovho kostola v Nitriansku, ktorý vysvätil soľnohradský arcibiskup Adalvin. A ak Pribina prišiel do Nitrie z Blatenska po zahnaní Bulharmi NA SVOJ MAJETOK, nemusel byť kostol priamo v Nitre, ale na území pod mesto spadajúce. Keby bol Pribina kniežaťom Nitrianska, nespomínal by sa kostol na jeho majetku, lebo to by bolo samozrejmé-
Panónsky patarénsky patriarchát nezanikol ani v stredoveku, pretrvával ako patriarchát AKVILEJE (kým tento nezanikol,a stal sa púhym rímskym arcibiskupstvom). Aj v Uhorsku mal svoje arcibiskupstvo a biskupstvá (Päťkpstolie Maurusa,Nitra,arcibiskupstvo VACOVA Dezodoria a kráľa Gejzu…). Teda v Uhorsku sa udržovali cirkvi patarénov, pravoslávia, a katolíctva, ktoré sa napokon drtivo presadilo a potlačilo nezávislé cirkvi Uhorska (pravoslávie bolo zmenené na grékokatolícke, patarénstvo sa zmenilo na kalvinizmus, a ako patriarchát Metodiovský na luteránstvo). Preto sú cirkevné dejiny Uhorska také zmätené, bolo by treba preštudovať aj dejiny patriarchátu AKVILEJE, Pasova, Nitry, Spišského Podhradia a ďalších. Ale nie iba z pohľadu rímskej cirkvi! Koruna Uhorska bola zložená z viacerých cirkví, ak bol kráľ korunovaný jednou korunou a žil, vzdorokráľ prijímal korunu proticirkvi. Takže v Uhorsku boli doložene arcibiskupstvá Ostrihomu, Kaloče, Vacova, Splitu, Trnavo-prešpurka patriarchátov Ríma, Akvileje, azda aj Carihradu. Patriarchálna cirkev bola plne samosprávna, nepodliehala inému patriarchátu.
Pri rozli3ovaní kniežaťa, kráľa, a cisára treba mať ujasnenú ich cirkevnú organizáciu, ktorá stabilizovala rozsahom územie dŕžavy. Kniežatami boli vládcovia územia s vlastným biskupom, kráľovstvá mali vlástné arcibiskupstvá, a cisárstva mali vlastné patriarcháty (rímsky biskup bol aj arcibiskup a patriarcha). Cisár Svetopluk mal vlastného patriarchu SLOVENSKÉHO Métodia, ktorého cirkev používala vlastný slovenský obrad (rímska latinský, carihradská grécky). Slovenský panónecký patriarchát nadviazal na patarénsky (nemýliť si ho s ariánstvom, ktoré bolo vieroukou s latinským obradom) s vlastným vizigótickým obradom Vulfilovcov, ktorý už bol v úpadku. Že Metod bol patriarchom, vidno aj z toho, že SÁM menoval svojho nástupcu Gorazda. Svetopluk bol teda pápežským kráľom Moravským latinského obradu, a CISÁROM slovenského obradu. Cisárstvo nezaniklo potlačením slovenského obradu Gorazdovcov, pokiaľ žil jeho cisár Svetopluk aj zosadený patriarcha Gorazd. Svetopluk mal ťažkú voľbu medzi hľadaním podpory u pápežstva vernosťou jeho splnomocnencom, a udržaním svojho medzinárodne nezávislého cisárstva. SLOVENSKÉ CISÁRSTVO PANÓNECKÉ MOŽNO OBNOVIŤ OBNOVENÍM JEHO CIRKVI SLOVENSKÉHO OBRADU (Nitriansko-bratislavský patriarchát) NEZÁVISLOM NA PÁPEŽSTVE.
Z listu biskupa Pasovska Piligrima pápežovi Benediktovi okolo r.974: Aj prv, za dôb Rimanov a Gepidov, mala tá Východná Panónnia a Mézia SEDEM vlastných biskupov, podriadených mojej svätej Laureáckej cirkvi, ktorú ja, nehodný, spravujem. Z nich ŠTYRI zostali tiež v Moravii – ako sa v súčasnej dobe spoznalo – ešte keď Uhri napadli kráľovstvo Bavorov… — Uhro-Kabari Kúsala napadli bavorské Pasovsko po smrti svojho spojenca cisára Arnulfa I. (08.12.899) v roku 900, keď boli pápežskými legátmi pre Mojmíra vysvätení arcibiskup s tromi biskupmi. Pasovsko si nárokovalo vedenie starého 8-biskupstva Panónnií, Mézií a Dákií, na ktoré zrejme nadviazalo aj 8-biskupstvo Métodia. Z toho obdobia sú spomínaní aj Rugovia v Prešetrení colných poplatkov okolo r.904 (VI.Avšak Sloveni,čo prichádzajú obchodovať z Rugie alebo z Bójohoria…), čiže šlo o arcidiecézu Panóneckého cisárstva z doby pred vyvrátením Rúgie Feleta Odoakerom. Na náhrobku sv.Martina je bez Rimanov spomínaných až 13 národností! Zrejme išlo o ríšu Radegosta a Frigitil (kráľovná Markománie). Teda vedomie o cisárstve Panóneckom stále pretrvávalo, a hlásilo sa k nemu aj malopasovecké gRecko (asi náš rozprávkový Loktibrada: mužíček na piaď,a na lakeť brada – starobylosť). Ak pápež Pius III. spomenul zaniknuté Moravské IMPÉRIUM, dosvedčuje to prežívanie tradície o tejto ríši v pápežstve, obnovenej ako CISÁRSTVO Rakúske. A hlavným nositeľom tradície Panóneckého cisárstva bol náš SVETOPLUK Veľký!
Epilóg o pokrstení Moravie a Ćiech, kap.3: Metod bol od kráľa Moravie, ktorý sa volal Svetopluk, zbožného a oddaného, ktorý bol toho času najmocnejší, a AKO CISÁR mal najrozsiahlejšie kráľovstvo, ustanovený ARCIBISKUPOM, a mal sebe podriadených SEDEM INÝCH SUFRAGÁNOV… Život a utrpenie kniežaťa Václava (Kriestián), kap.1: …(Metod) od samotného vládcu, ktorý v tých krajinách vtedy panoval a rozkazoval celej zemi ako veľkými činmi preslávený CISÁR, bol stanovený NAJVYŠŠÍM BISKUPOM a mal POD SEBOU SEDEM BISKUPOV rovnakej svätosti. — Je zaujímavé, že cisárstvo Svetopluka s patriarchátom Métodia sa obzvlášť dochovalo v českom dejepisectve, hoci bolo po smrti Métodia preskupené na štyri časti. Možno to vysvetliť tým, že Borivoj mal v cisárstve osobité postavenie vládcu Bójohoria, a po preskupení ríše o toto jeho rod prišiel, keďže vládcom Bójohorio-bielosrbie sa stal Svetoplukov prvorodenec PREDSLAV. Tým poklesol význam Borivojovcov na púhych veľkovladykov, a Spytimír sa pridal k Nemcom.
Pre poznanie dejín starej Moravie je dôležité poznať vývoj koruny Bavorskej, čo sa dá najlepšie určiť vývojom ich cirkevnej organizácie. Najstaršou arcidiecézou Bavorov bola pasovská (Pasov,Rezno,Frízinky pri Mníchove,Ejštadt), ktorú mal ešte ako nepápežskú založiť Vinfríd Bonifác pred cirkvou Mohučskou. Od r.797 bola zriadená cirkev arcibiskupská Soľnohradu (Soľnohrad,Pasov,Frízinky,Rezno). Pasov si nárokoval od r.825 arcibiskupstvo Urolfovské, ktorý sa ale stal arcibiskupom Moravským (Olomouc,Mautern,Nitra,Vesprim), čiže jeho Pasovsko malo byť priradené ku Mauternsku. Ale Pasovsko pretrvalo rozklad arcidiecézy Urolfa,a Malopasovsko si nárokovalo územie celej jeho arcidiecézy, podobne ako Soľnohrad si nárokoval aj územie dočasného biskupstva v Celovci. O vzraste územia Bavorska svedčí list k pápežovi z júla 900, ktorý poslali biskupi: arcibiskup Detmar Soľnohradský,Valdo Frízinský,Erchanbert Ejštadský,Zachariáš Sabenský,Tuto Rezňanský,Richard Pasovský. Teda Soľnohradsko už tvorilo šesť biskupstiev. Zrejme o biskupstvo Ejštadské sa sporili Bavori s Východofrankami Mohučska. Zaujímavé je tu biskupstvo Sabenské, čo by mohlo byť Sabárijské (Szombathely čiže Kamenec). To mohlo byť zriadené prechodom biskupa z poničenej Slavónie Braslava Uhro-Kabarmi Kúsala (biskup sv.Sáva?), čím by bolo v Soľnohradsku už zriadené aj biskupstvo slovenského obradu, ak neberieme do úvahy Blatnohradsko Metodovcov. Vplyv slovenského obradu zasahoval aj do Bavorska vďaka prepusteniu 800 zajatcov na príhovor byzantskej misie, obdarovaniu bavorskej cirkvi Koceľom, pobytu sprievodu arcibiskupa Metoda v kláštore Reichenau sv.Pirmina. A ak by bol Sáva (Zachariáš) jedným zo synov kniežaťa Koceľa, ktorý padol ako spojenec Bavorov-Korutáncov Karolmana pri vydobývaní Sisacka, jeho biskupskú hodnosť by zaiste rešpektovali aj Bavori bez ohľadu na používanie slovenskej bohoslužby. Potom už neprekvapuje, že Nemci (Bavori) Arnulfa II. sa pokladali za národ Slovenov, ako zaznamenal Al-Masúdí. Už Arnulf I. sa zrejme narodil zo zväzku Karolmana s Koceľovnou, čiže došlo k miešaniu sa vládnych rodov. Preto Arnulf I. Korutánsky si mohol robiť nárok na Blatensko, rovnako ako Svetopluk II. Jeho otec Svetopluk Veľký vyženil Blatensko s Gizelou (Vindspurc) Korutánskou…
Benediktínske menológium uvádza ku 11.03.: v končinách UHIER bol pochovaný SVäTÝ Svetopluk, KRÁĽ Moravie. — Dosvedčuje to tomu, že Svetopluk bol pravdepodobne pochovaný v Nitre, a benediktínsky rád ho uznával za svätého. Cisárom bol potom v r.894-898 Lampert Spoletský, ktorý mal od r.896 vzdorocisára Arnulfa Bavorského, ktorý bol v r.897 zosadený, a znovu bol cisárom v r.898-899. Ak jestvovalo tiež panónecké cisárstvo, bolo od západorimaneckého cisárstva pápeženeckého neodvislé. Pokiaľ žil starý cisár, mohol mať iba vzdorocisára, pokiaľ by sa sám nezriekol prestolu, na ktorý bol právoplatne korunovaný.
Aké bolo usporiadanie ríše Svetopluka Veľkého v čase jeho smrti 09.03.894 (bol pochovaný 11.03.)? Vieme z povesti o troch prútoch, že mal troch synov (Predslav, Mojmír,a Svetopluk II.). Vo vojne s Kijevskom stratil na východe územia Uličov a Tivercov aj Červených Chorvátov čiže Rusínov v r.885-886. Svoje dŕžavy rozdelil medzi synov a zaťa Menu-Morouta (dácke Zátisie,asi Zemežizň alebo jeho syn). Syn PREDSLAV (dedičstvo po matke Svätožizni) dostal polabské Bójohorie s Čiernym Chorvátskom a Bielosrbskom (viď obec Predslavice v Pracheňsku). Syn Mojmír dostal Moraviu s Vislanskom (viď moravské Sliezansko). Syn Svetopluk II. dostal Nitraviu s Blatenskom (ešte bol iba chlapcom). Problém bol ten, že Predslav vládol iba v rokoch 894-897, potom zrejme zahynul pri vzbure Glomáčov čiže Dalemíncov. Mojmír a Svetopluk II. žili rok v mieri,a potom vznikla medzi nimi vojna o prestol v ríši (šlo o nevlastných bratov). Ich moc zničila občianska vojna a útoky nepriateľských Uhrov i Bavorov.
Ako vyzeralo cisárstvo Svetopluka Veľkého za patriarchátu Michala Metoda (Nitra, 882-885)? Tvorilo ho ossem biskupstiev: NITRAVIA,Moravia,Mauternsko,Vesprimsko, Jágersko,Bihorsko,Silvánia,Banát, a závislé územia (Vislansko,Bójohorsko,Čierne Chorvátsko,Biele Srbsko,Uličo-Tiversko). Patriarchát bol potom zrušený pod tlakom pápežských legátov. Thietmar z Merseburku: Čechovia boli kedysi, za panovania kniežaťa Svetopluka, našimi vládcami. Bola mu našimi predkami platená ročitá daň, a vo svojej zemi nazývanej Moravia mal biskupov. — Neuznaný patriarchát zo strany pápežstva znamenal pre katolícku hierarchiu, že cisárstvo neuznávala. Časť Bójohoria (marka Plzeňska) držali do roku 890 Bavori.
Fuldské letopisy k r.884: CISÁR (Karol) prešiel Bavorskom na východ. Keď dorazil do blízkosti rieky Tuln, mal jednania na Komniánskom kopci. Tam príjde okrem iných knieža Svetopluk so svojimi kniežatami,a ako je obvyklé – stane sa cisárovými rukami „človekom“. Prísahou mu potvrdí vernosť, že pokiaľ bude Karol žiť, nevpadne nikdy s nepriateľským vojskom do jeho kráľovstva (čiže bavorského). Podľa Aventina šlo o snem, kde cisár prijal prísahu Svetopluka a prenechal mu v mieru Moraviu, VTEDY NAJROSIAHLEJŠIU TETRARCHIU SLOVENOV (čiže Urolfoívskú“: Olomouc-MAUTERN-Nitra-Vesprim) susediacu s Bavormi, zatiaľ čo Dolnú Panóniu (správne Slavóniu) udelil Braslavovi a Bavorsko korutánskemu Arnulfovi (priženil sa do Nemiec). Svetopluk zostal „priateľom“ rimanského cisárstva, Moravia ako novokráľovstvo sa stala súčasťou cisárstva Berengára.
Otázka je, či nešlo o cisárstvo Frankov…
Modlitba z Kyjevských listov v dnešnom ponímaní: V CISÁRSTVO NAŠE, Hospodine, milosťou tvojou vzhliadni, nevydaj nášho cudzím, a nás neobráť v plienenie národmi pohanskými! — Teda nešlo iba o kráľovstvo, ale o naše cisárstvo!
Bertiniánske letopisy k r.873: Keď Ludvig, kráľ nemecký, chystal sa konať svoj snem v meste Méty, dostal správu, že ak nepríde čo najrýchlejšie na pomoc svojmu synovi Karolmanovi do marky oproti Vinidom, UŽ HO NEUVIDÍ… Len čo potom dorazil do REZNA, uzmieril si, AKO LEN MOHOL, prostredníctvom svojich poslov Vinidov pod vládou rôznych panovníkov… Avšak keď prijal vyslancov, poslaných ľstivo od tých, krorí sa nazývajú Bójohorci, poslal ich do väzenia. Toto bude završujúca správa z bojov medzi Karolmanom a Svetoplukom, a dokladuje zajatie Karolmana. Svetopluk bol na neho nasrdený tak za svoje väzenie, ako prepad svadobného sprievodu, a za lúpenie svojich dŕžav Bavormi. Prepustenie Karolmana nebolo bez straty území, ktoré Bavori predtým odtrhli z Húnio-Abarície. Svetopluk potom dohodol mier v r.874 s Ludvigom, aby mohol ovládnuť Vislanov.
Keď arcibiskup Metod hájil svojho kráľa Rastislava v Rezne pred kráľom Ludvigom Nemeckým /záver r.870/ a jeho biskupmi, povedal: Hovorím pravdu PRED CISÁROM a nehanbím sa. Vy sa však na mne dopúšťate svojvôle… Keď bolo povedané mnoho rečí a nemohli mu oponovať, povedal KRÁĽ záludne – Netrápte môjho Metoda… /viď Život Metoda/. Teda Metod ponúkal Ludvigovi hodnosť panóneckého CISÁRA, ktorú ale tento odmietol – je iba kráľom! Ale hodnosť cisára určite neodmietol Svetopluk Veľký!
Chýba tam ešte záverový dodatok, že Svetopluk Veľký bol aj IMPERÁT, lebo po úteku pápežského arcibiskupa Vikinga k Arnulfovi SÁM menoval za najvyššieho veľkňaza svojich kňazov KONŠTANTÍNA Slovenského v Bratislave /náhrada Karnuntuma, kde kedysi stála bazilika kresťano-mitristov celého rimanského IMPÉRIA Diokleciána/. Preto pápežstvo odmietalo dedičstvo impéria SLOVENOV, lebo by mu samo podliehalo! Nie nbáhodou sa pripomína, že slovenské IMPÉRIUM porazili aj Rusi,aj Uhri,aj ČESI… Impérium jeho dediča Svetopluka Bojovného siahalo až k Uralu, ako to zaznamenal novosôpis ďalších žúp a národov z pera Bavorského geografa.
je to vsetko z jednej velkej knihy do ktorej sme mali moznost kazdy co to nahliadnut. každý kto otvori svoje ústa v dobrej voli stoji a námahu aby mu bolo porozumeno. je to ako s tou poulicnou univerzitnou hrou na Aifamanov. tvorca hry odovzda casti pravdy o ukrytom poklade urcitym hracom. nikto z nich nema nic viac a nic menej ako cast pravdy o poklade.
Fiha, vyborny postreh, ze PLUK suvisi s VLACH!!! Pochvala!
Po dlhsom čase opat na Sclabonii. Pozdravujem vsetkYch skalnych. Či kral či cisar, stále malo oproti kniezatu. Uvedomme si ze moc tychto musí byť posvatena papezom- bohom na zemi. Moc tamteho musi byt respektovana jeho ludom. Kto je ozajstnejsi vladca? Ta debata či bol Svaty Bald král anebo cisar abY se pozdvihol vyznam jeho osoby a krajiny je trochu infantilna a trochu scestna. Neponizujme ho Svante Bal(d)a nejakymi importovanymi titulmi. Svatopluk se na nás diva a usmieva sa, pretoze on sám bol tým ak nie este vacsim ako ten co pomazaval kralov a cisarov. Lebo on nebol otrokom svojho Boha, ale bol potomkom ako aj ostatni potom kom svojich zboznovanych predkov, svatych, svetla Balov, Belov, Bulkov, Velchov a Vel Esov. Toto bol titul nad tituly, akurat z opacnej stravy imperialneho limesu.
toto sa mi pacilo:)
Teda pozerám že sa táto stránka poriadne vynovila odkedy som tu nebol :-)
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Posledná časť súpisu žúp Bavorského grografa (Vislania: Sliezania majú 15 žúp, atď.) vznikla podľa všetského vo Vroclave, kde pôsobil biskup Notár (asi od r.900), ktorý bol podľa všetkého na postrižinách sv.Václava (Česi dlho bojovali s Poliakmi o príslušnosť Dolného Sliezska Vroclavy). Svedčí o tom uvedenie Sliezanov na prcom mieste. Zrejme Lužici boli LENČICI, lebo Lužičania sú úvedení pod názvom Milčania (viď popis starého českého biskupstva). Popis by sa týkal západného Povislia, horného Poodria a horného Polabia do kruhu: SLIEZANIA,Lenčičania,gDedošania,Milčania,Dečínčania,Žatčania,Pražania, Ľubičania.Opolania,a Opavčania. Podľa všetkého to bol pôvodne popis starého biskupstva Vroclavy, ktoré podliehalo arcibiskupstvu Vislán Gorazda Metoda (Pincóv? 900/916-924). Biskupstvo Notára zrejme pretrvalo zánik arcidiecézy kráľa sv. Svaťoboža (sv.Svatobog,podľa pozdnej tradície Hoffera a Středovského). Ďalšími biskupmi arcidiecézy boli zrejme biskup moravský Ján (Velehrad, chrám sv.Petra 916-941) a biskup Slavomír? (Vacov pri dunajskom Zube, zabitý úskočnými Uhrami). Ďalším moravským biskupom po Jánovi mal byť Silvester (942-961,mal ako uprchlík zomrieť v Rezne) kráľa Oľguša Ruského (Olgus,mal po porážke Uhrami v r.949 ustúpiť do Olomouca). Po smrti Silvestra bolo moravské biskupstvo 10 rokov neobsadené, potom stolec mali obsádzať nepápežskí biskupi.
Stredoveký J.Turmain-Aventin (Letopisy Bavorov IV.-XIII-20) poznamenal, že Ludwig pri dosadení Rastislava, synovca Mojmíra, tiahol proti búriacej sa Moravii, ktorá bola veľmi rozsiahla. Na západe mala susediť s Bójohorcami, na východe a juhu siahala vtedy k Dunaju a takmer k Čiernemu moru, a končila na hranici Európy (Volga?). Jej kráľ bol považovaný za najvyššieho vládcu Slavínov. Podľa toho ríša Nitry (Božislav,846-853) zahrňovala celú Sarmatiu a susedila so Skýtiou Bulharov podľa popisu Jordana (príchod Variagov do Novgorodo-kijevskej Rusi mocenské pomery v r.863 zmenil). Toto uzemie zrejme až k Uralu zahrňuje aj posledná časť popisu Bavorského geografa: Zeriuani sú také kráľovstvo, že od neho pošli a svoj pôvod odvodzujú všetky národy Slavínov, ako uisťujú. Brižania-70 žúp, Volyňania 70 žúp, Prusov je viac na všetky strany než medzi Enžou a Rýnom, Bieli Beirovia, Chazari majú 100 žúp, Rusi, Lesní ľudia, Freziti, Žeravici (čiže Viatiči?), Lukolania, Uhri. Vislania. Sliezania (Vroclavsko) majú 15 žúp, Lužici 30 žúp, Dedošania (Gdeč-Zelená hora?) 20 žúp, Milčania 30 žúp, Besunčania 2 župy (Dečínčania?), Veričania (Žatecko?)10 žúp, Fraganeo 40 žúp (Pražania?), Lupiglaa 30 žúp (Ľubičania Slavníkovcov?), Opolania 20 žúp, Holasici (Opavsko) 5 žúp. Tento popis sa môže týkať ríše Krakova Svetopluka II., a územne ide skôr o cisárstvo ako kráľovstvo.
Keď patriarcha Michal Metod zomrel, pri jeho pohrebe sa slúžili zádušné omše latinsky, grécky, a slovensky (viď Život Metoda). Teda už sv.Metod spojil vo svojom patriarcháte tri cirkvi rôzneho obradu, ktoré zaiste mali svojich kňazov. Tiež je známe, že Uhorsko sa delilo na tzv. tretiny kráľovstva (Nitriansko predstavovalo tretinu), čo bude nadväznosťou na rôzne vierouky v ňom. Vlastné Nitriansko zrejme zastupovalo cirkev Akvilejskú (viď kancelára Jána Benátskeho u Svetopluka,asi aj Gorazd Metod ako arcibiskup Ríma). Aktivita biskupov z Akvileje (sv.Gerhard) aj Carihradu (Hierotheos,Theofilakt) v Potisí sa dejinne zachovala, aj z Kijeva (manželky uhorských kráľov) je pravdepodobná. Kráľ Peter Orseola pochádzal priamo z Benátok, sv.Ladislav z Krakova… Cirkevné dejiny starého Uhorska budú oveľa zložitejšie, než nám história zachovala. Veď už pred pôsobením solúnskych bratov v dŕžave Rastislava pôsobili zástupcovia cirkví z Vlách (Akvileja), Grék (Pasov), a Nemiec (Soľnohrad). Viching Švábsky bol zrejme kňazom zo Soľnohradu, a do Nitravie mohol prísť s Pribinom (manželka Irmina Bavorská), zvolený za biskupa zrejme po dlhodobom kňažskom pôsobení.Totiž za biskupov bývali ZVOLENÍ často najstarší kňazi diecézy, ktorí sa na misie vyberali z mladých rehoľníkov. Teda Viking (Viching) mohol byť kňazom z Pribinovho kostola v Nitriansku, ktorý vysvätil soľnohradský arcibiskup Adalvin. A ak Pribina prišiel do Nitrie z Blatenska po zahnaní Bulharmi NA SVOJ MAJETOK, nemusel byť kostol priamo v Nitre, ale na území pod mesto spadajúce. Keby bol Pribina kniežaťom Nitrianska, nespomínal by sa kostol na jeho majetku, lebo to by bolo samozrejmé-
Panónsky patarénsky patriarchát nezanikol ani v stredoveku, pretrvával ako patriarchát AKVILEJE (kým tento nezanikol,a stal sa púhym rímskym arcibiskupstvom). Aj v Uhorsku mal svoje arcibiskupstvo a biskupstvá (Päťkpstolie Maurusa,Nitra,arcibiskupstvo VACOVA Dezodoria a kráľa Gejzu…). Teda v Uhorsku sa udržovali cirkvi patarénov, pravoslávia, a katolíctva, ktoré sa napokon drtivo presadilo a potlačilo nezávislé cirkvi Uhorska (pravoslávie bolo zmenené na grékokatolícke, patarénstvo sa zmenilo na kalvinizmus, a ako patriarchát Metodiovský na luteránstvo). Preto sú cirkevné dejiny Uhorska také zmätené, bolo by treba preštudovať aj dejiny patriarchátu AKVILEJE, Pasova, Nitry, Spišského Podhradia a ďalších. Ale nie iba z pohľadu rímskej cirkvi! Koruna Uhorska bola zložená z viacerých cirkví, ak bol kráľ korunovaný jednou korunou a žil, vzdorokráľ prijímal korunu proticirkvi. Takže v Uhorsku boli doložene arcibiskupstvá Ostrihomu, Kaloče, Vacova, Splitu, Trnavo-prešpurka patriarchátov Ríma, Akvileje, azda aj Carihradu. Patriarchálna cirkev bola plne samosprávna, nepodliehala inému patriarchátu.
Pri rozli3ovaní kniežaťa, kráľa, a cisára treba mať ujasnenú ich cirkevnú organizáciu, ktorá stabilizovala rozsahom územie dŕžavy. Kniežatami boli vládcovia územia s vlastným biskupom, kráľovstvá mali vlástné arcibiskupstvá, a cisárstva mali vlastné patriarcháty (rímsky biskup bol aj arcibiskup a patriarcha). Cisár Svetopluk mal vlastného patriarchu SLOVENSKÉHO Métodia, ktorého cirkev používala vlastný slovenský obrad (rímska latinský, carihradská grécky). Slovenský panónecký patriarchát nadviazal na patarénsky (nemýliť si ho s ariánstvom, ktoré bolo vieroukou s latinským obradom) s vlastným vizigótickým obradom Vulfilovcov, ktorý už bol v úpadku. Že Metod bol patriarchom, vidno aj z toho, že SÁM menoval svojho nástupcu Gorazda. Svetopluk bol teda pápežským kráľom Moravským latinského obradu, a CISÁROM slovenského obradu. Cisárstvo nezaniklo potlačením slovenského obradu Gorazdovcov, pokiaľ žil jeho cisár Svetopluk aj zosadený patriarcha Gorazd. Svetopluk mal ťažkú voľbu medzi hľadaním podpory u pápežstva vernosťou jeho splnomocnencom, a udržaním svojho medzinárodne nezávislého cisárstva. SLOVENSKÉ CISÁRSTVO PANÓNECKÉ MOŽNO OBNOVIŤ OBNOVENÍM JEHO CIRKVI SLOVENSKÉHO OBRADU (Nitriansko-bratislavský patriarchát) NEZÁVISLOM NA PÁPEŽSTVE.
Z listu biskupa Pasovska Piligrima pápežovi Benediktovi okolo r.974: Aj prv, za dôb Rimanov a Gepidov, mala tá Východná Panónnia a Mézia SEDEM vlastných biskupov, podriadených mojej svätej Laureáckej cirkvi, ktorú ja, nehodný, spravujem. Z nich ŠTYRI zostali tiež v Moravii – ako sa v súčasnej dobe spoznalo – ešte keď Uhri napadli kráľovstvo Bavorov… — Uhro-Kabari Kúsala napadli bavorské Pasovsko po smrti svojho spojenca cisára Arnulfa I. (08.12.899) v roku 900, keď boli pápežskými legátmi pre Mojmíra vysvätení arcibiskup s tromi biskupmi. Pasovsko si nárokovalo vedenie starého 8-biskupstva Panónnií, Mézií a Dákií, na ktoré zrejme nadviazalo aj 8-biskupstvo Métodia. Z toho obdobia sú spomínaní aj Rugovia v Prešetrení colných poplatkov okolo r.904 (VI.Avšak Sloveni,čo prichádzajú obchodovať z Rugie alebo z Bójohoria…), čiže šlo o arcidiecézu Panóneckého cisárstva z doby pred vyvrátením Rúgie Feleta Odoakerom. Na náhrobku sv.Martina je bez Rimanov spomínaných až 13 národností! Zrejme išlo o ríšu Radegosta a Frigitil (kráľovná Markománie). Teda vedomie o cisárstve Panóneckom stále pretrvávalo, a hlásilo sa k nemu aj malopasovecké gRecko (asi náš rozprávkový Loktibrada: mužíček na piaď,a na lakeť brada – starobylosť). Ak pápež Pius III. spomenul zaniknuté Moravské IMPÉRIUM, dosvedčuje to prežívanie tradície o tejto ríši v pápežstve, obnovenej ako CISÁRSTVO Rakúske. A hlavným nositeľom tradície Panóneckého cisárstva bol náš SVETOPLUK Veľký!
Epilóg o pokrstení Moravie a Ćiech, kap.3: Metod bol od kráľa Moravie, ktorý sa volal Svetopluk, zbožného a oddaného, ktorý bol toho času najmocnejší, a AKO CISÁR mal najrozsiahlejšie kráľovstvo, ustanovený ARCIBISKUPOM, a mal sebe podriadených SEDEM INÝCH SUFRAGÁNOV… Život a utrpenie kniežaťa Václava (Kriestián), kap.1: …(Metod) od samotného vládcu, ktorý v tých krajinách vtedy panoval a rozkazoval celej zemi ako veľkými činmi preslávený CISÁR, bol stanovený NAJVYŠŠÍM BISKUPOM a mal POD SEBOU SEDEM BISKUPOV rovnakej svätosti. — Je zaujímavé, že cisárstvo Svetopluka s patriarchátom Métodia sa obzvlášť dochovalo v českom dejepisectve, hoci bolo po smrti Métodia preskupené na štyri časti. Možno to vysvetliť tým, že Borivoj mal v cisárstve osobité postavenie vládcu Bójohoria, a po preskupení ríše o toto jeho rod prišiel, keďže vládcom Bójohorio-bielosrbie sa stal Svetoplukov prvorodenec PREDSLAV. Tým poklesol význam Borivojovcov na púhych veľkovladykov, a Spytimír sa pridal k Nemcom.
Pre poznanie dejín starej Moravie je dôležité poznať vývoj koruny Bavorskej, čo sa dá najlepšie určiť vývojom ich cirkevnej organizácie. Najstaršou arcidiecézou Bavorov bola pasovská (Pasov,Rezno,Frízinky pri Mníchove,Ejštadt), ktorú mal ešte ako nepápežskú založiť Vinfríd Bonifác pred cirkvou Mohučskou. Od r.797 bola zriadená cirkev arcibiskupská Soľnohradu (Soľnohrad,Pasov,Frízinky,Rezno). Pasov si nárokoval od r.825 arcibiskupstvo Urolfovské, ktorý sa ale stal arcibiskupom Moravským (Olomouc,Mautern,Nitra,Vesprim), čiže jeho Pasovsko malo byť priradené ku Mauternsku. Ale Pasovsko pretrvalo rozklad arcidiecézy Urolfa,a Malopasovsko si nárokovalo územie celej jeho arcidiecézy, podobne ako Soľnohrad si nárokoval aj územie dočasného biskupstva v Celovci. O vzraste územia Bavorska svedčí list k pápežovi z júla 900, ktorý poslali biskupi: arcibiskup Detmar Soľnohradský,Valdo Frízinský,Erchanbert Ejštadský,Zachariáš Sabenský,Tuto Rezňanský,Richard Pasovský. Teda Soľnohradsko už tvorilo šesť biskupstiev. Zrejme o biskupstvo Ejštadské sa sporili Bavori s Východofrankami Mohučska. Zaujímavé je tu biskupstvo Sabenské, čo by mohlo byť Sabárijské (Szombathely čiže Kamenec). To mohlo byť zriadené prechodom biskupa z poničenej Slavónie Braslava Uhro-Kabarmi Kúsala (biskup sv.Sáva?), čím by bolo v Soľnohradsku už zriadené aj biskupstvo slovenského obradu, ak neberieme do úvahy Blatnohradsko Metodovcov. Vplyv slovenského obradu zasahoval aj do Bavorska vďaka prepusteniu 800 zajatcov na príhovor byzantskej misie, obdarovaniu bavorskej cirkvi Koceľom, pobytu sprievodu arcibiskupa Metoda v kláštore Reichenau sv.Pirmina. A ak by bol Sáva (Zachariáš) jedným zo synov kniežaťa Koceľa, ktorý padol ako spojenec Bavorov-Korutáncov Karolmana pri vydobývaní Sisacka, jeho biskupskú hodnosť by zaiste rešpektovali aj Bavori bez ohľadu na používanie slovenskej bohoslužby. Potom už neprekvapuje, že Nemci (Bavori) Arnulfa II. sa pokladali za národ Slovenov, ako zaznamenal Al-Masúdí. Už Arnulf I. sa zrejme narodil zo zväzku Karolmana s Koceľovnou, čiže došlo k miešaniu sa vládnych rodov. Preto Arnulf I. Korutánsky si mohol robiť nárok na Blatensko, rovnako ako Svetopluk II. Jeho otec Svetopluk Veľký vyženil Blatensko s Gizelou (Vindspurc) Korutánskou…
Benediktínske menológium uvádza ku 11.03.: v končinách UHIER bol pochovaný SVäTÝ Svetopluk, KRÁĽ Moravie. — Dosvedčuje to tomu, že Svetopluk bol pravdepodobne pochovaný v Nitre, a benediktínsky rád ho uznával za svätého. Cisárom bol potom v r.894-898 Lampert Spoletský, ktorý mal od r.896 vzdorocisára Arnulfa Bavorského, ktorý bol v r.897 zosadený, a znovu bol cisárom v r.898-899. Ak jestvovalo tiež panónecké cisárstvo, bolo od západorimaneckého cisárstva pápeženeckého neodvislé. Pokiaľ žil starý cisár, mohol mať iba vzdorocisára, pokiaľ by sa sám nezriekol prestolu, na ktorý bol právoplatne korunovaný.
Aké bolo usporiadanie ríše Svetopluka Veľkého v čase jeho smrti 09.03.894 (bol pochovaný 11.03.)? Vieme z povesti o troch prútoch, že mal troch synov (Predslav, Mojmír,a Svetopluk II.). Vo vojne s Kijevskom stratil na východe územia Uličov a Tivercov aj Červených Chorvátov čiže Rusínov v r.885-886. Svoje dŕžavy rozdelil medzi synov a zaťa Menu-Morouta (dácke Zátisie,asi Zemežizň alebo jeho syn). Syn PREDSLAV (dedičstvo po matke Svätožizni) dostal polabské Bójohorie s Čiernym Chorvátskom a Bielosrbskom (viď obec Predslavice v Pracheňsku). Syn Mojmír dostal Moraviu s Vislanskom (viď moravské Sliezansko). Syn Svetopluk II. dostal Nitraviu s Blatenskom (ešte bol iba chlapcom). Problém bol ten, že Predslav vládol iba v rokoch 894-897, potom zrejme zahynul pri vzbure Glomáčov čiže Dalemíncov. Mojmír a Svetopluk II. žili rok v mieri,a potom vznikla medzi nimi vojna o prestol v ríši (šlo o nevlastných bratov). Ich moc zničila občianska vojna a útoky nepriateľských Uhrov i Bavorov.
Ako vyzeralo cisárstvo Svetopluka Veľkého za patriarchátu Michala Metoda (Nitra, 882-885)? Tvorilo ho ossem biskupstiev: NITRAVIA,Moravia,Mauternsko,Vesprimsko, Jágersko,Bihorsko,Silvánia,Banát, a závislé územia (Vislansko,Bójohorsko,Čierne Chorvátsko,Biele Srbsko,Uličo-Tiversko). Patriarchát bol potom zrušený pod tlakom pápežských legátov. Thietmar z Merseburku: Čechovia boli kedysi, za panovania kniežaťa Svetopluka, našimi vládcami. Bola mu našimi predkami platená ročitá daň, a vo svojej zemi nazývanej Moravia mal biskupov. — Neuznaný patriarchát zo strany pápežstva znamenal pre katolícku hierarchiu, že cisárstvo neuznávala. Časť Bójohoria (marka Plzeňska) držali do roku 890 Bavori.
Fuldské letopisy k r.884: CISÁR (Karol) prešiel Bavorskom na východ. Keď dorazil do blízkosti rieky Tuln, mal jednania na Komniánskom kopci. Tam príjde okrem iných knieža Svetopluk so svojimi kniežatami,a ako je obvyklé – stane sa cisárovými rukami „človekom“. Prísahou mu potvrdí vernosť, že pokiaľ bude Karol žiť, nevpadne nikdy s nepriateľským vojskom do jeho kráľovstva (čiže bavorského). Podľa Aventina šlo o snem, kde cisár prijal prísahu Svetopluka a prenechal mu v mieru Moraviu, VTEDY NAJROSIAHLEJŠIU TETRARCHIU SLOVENOV (čiže Urolfoívskú“: Olomouc-MAUTERN-Nitra-Vesprim) susediacu s Bavormi, zatiaľ čo Dolnú Panóniu (správne Slavóniu) udelil Braslavovi a Bavorsko korutánskemu Arnulfovi (priženil sa do Nemiec). Svetopluk zostal „priateľom“ rimanského cisárstva, Moravia ako novokráľovstvo sa stala súčasťou cisárstva Berengára.
Otázka je, či nešlo o cisárstvo Frankov…
Modlitba z Kyjevských listov v dnešnom ponímaní: V CISÁRSTVO NAŠE, Hospodine, milosťou tvojou vzhliadni, nevydaj nášho cudzím, a nás neobráť v plienenie národmi pohanskými! — Teda nešlo iba o kráľovstvo, ale o naše cisárstvo!
Bertiniánske letopisy k r.873: Keď Ludvig, kráľ nemecký, chystal sa konať svoj snem v meste Méty, dostal správu, že ak nepríde čo najrýchlejšie na pomoc svojmu synovi Karolmanovi do marky oproti Vinidom, UŽ HO NEUVIDÍ… Len čo potom dorazil do REZNA, uzmieril si, AKO LEN MOHOL, prostredníctvom svojich poslov Vinidov pod vládou rôznych panovníkov… Avšak keď prijal vyslancov, poslaných ľstivo od tých, krorí sa nazývajú Bójohorci, poslal ich do väzenia. Toto bude završujúca správa z bojov medzi Karolmanom a Svetoplukom, a dokladuje zajatie Karolmana. Svetopluk bol na neho nasrdený tak za svoje väzenie, ako prepad svadobného sprievodu, a za lúpenie svojich dŕžav Bavormi. Prepustenie Karolmana nebolo bez straty území, ktoré Bavori predtým odtrhli z Húnio-Abarície. Svetopluk potom dohodol mier v r.874 s Ludvigom, aby mohol ovládnuť Vislanov.
Keď arcibiskup Metod hájil svojho kráľa Rastislava v Rezne pred kráľom Ludvigom Nemeckým /záver r.870/ a jeho biskupmi, povedal: Hovorím pravdu PRED CISÁROM a nehanbím sa. Vy sa však na mne dopúšťate svojvôle… Keď bolo povedané mnoho rečí a nemohli mu oponovať, povedal KRÁĽ záludne – Netrápte môjho Metoda… /viď Život Metoda/. Teda Metod ponúkal Ludvigovi hodnosť panóneckého CISÁRA, ktorú ale tento odmietol – je iba kráľom! Ale hodnosť cisára určite neodmietol Svetopluk Veľký!
Chýba tam ešte záverový dodatok, že Svetopluk Veľký bol aj IMPERÁT, lebo po úteku pápežského arcibiskupa Vikinga k Arnulfovi SÁM menoval za najvyššieho veľkňaza svojich kňazov KONŠTANTÍNA Slovenského v Bratislave /náhrada Karnuntuma, kde kedysi stála bazilika kresťano-mitristov celého rimanského IMPÉRIA Diokleciána/. Preto pápežstvo odmietalo dedičstvo impéria SLOVENOV, lebo by mu samo podliehalo! Nie nbáhodou sa pripomína, že slovenské IMPÉRIUM porazili aj Rusi,aj Uhri,aj ČESI… Impérium jeho dediča Svetopluka Bojovného siahalo až k Uralu, ako to zaznamenal novosôpis ďalších žúp a národov z pera Bavorského geografa.
je to vsetko z jednej velkej knihy do ktorej sme mali moznost kazdy co to nahliadnut. každý kto otvori svoje ústa v dobrej voli stoji a námahu aby mu bolo porozumeno. je to ako s tou poulicnou univerzitnou hrou na Aifamanov. tvorca hry odovzda casti pravdy o ukrytom poklade urcitym hracom. nikto z nich nema nic viac a nic menej ako cast pravdy o poklade.
Fiha, vyborny postreh, ze PLUK suvisi s VLACH!!! Pochvala!
Po dlhsom čase opat na Sclabonii. Pozdravujem vsetkYch skalnych. Či kral či cisar, stále malo oproti kniezatu. Uvedomme si ze moc tychto musí byť posvatena papezom- bohom na zemi. Moc tamteho musi byt respektovana jeho ludom. Kto je ozajstnejsi vladca? Ta debata či bol Svaty Bald král anebo cisar abY se pozdvihol vyznam jeho osoby a krajiny je trochu infantilna a trochu scestna. Neponizujme ho Svante Bal(d)a nejakymi importovanymi titulmi. Svatopluk se na nás diva a usmieva sa, pretoze on sám bol tým ak nie este vacsim ako ten co pomazaval kralov a cisarov. Lebo on nebol otrokom svojho Boha, ale bol potomkom ako aj ostatni potom kom svojich zboznovanych predkov, svatych, svetla Balov, Belov, Bulkov, Velchov a Vel Esov. Toto bol titul nad tituly, akurat z opacnej stravy imperialneho limesu.
toto sa mi pacilo:)
Teda pozerám že sa táto stránka poriadne vynovila odkedy som tu nebol :-)