Keď som nedávno písala moju slávnu recenziu na neslávnu Hromníkovu knihu Sloveni a Slovensko, spomenula som v nej výklad názvu dnes maďarského mesta Ostrihom. Keď som minulý rok navštívila nevýslovnú pevnosť Bíňu, ktorá je od Ostrihomu vzdialená len nejakých 25 km vzdušnou čiarou, prekvapilo ma, že všetci obyvatelia tejto obce hovoria po maďarsky. Kedysi však bolo toto okolie, vrátane Ostrihomu, určite čisto slovenské. Ostrihom pomenovali Slováci a teda názov mesta má slovenský pôvod. Ešte aj v roku 1138 bolo okolie tohoto územia značne slovenské. Svedčí o tom zápis zamestnancov na majetkoch prepošstva v Dimiši (maď. Dömös) pri Ostrihome. Prepis pochádza z r. 1329. Ján Stanislav v diele Slovenský jazyk, časť III Texty (str. 110) dekódoval latinské zápisy mien a našiel k nim slovenské náprotivky. Pre toho, kto sa zaujíma o staroslovenskú históriu, je to veľmi zaujímavé čítanie.
Všimnite si, prosím, že mnohé z tých mien nápadne pripomínajú dnešné slovenské priezviská ako Horčík, Mikula, Šeba, Bučík, Machal, Ščitár, Vojtech, Nevažal, Solník, Zbud [viď Nezbudská Lúčka, pozn. B.O.], Sokol, Kažimír, Juriga, Chvál, Beňa, Blažko a iné. Pochybnosti niektorých oficiálnych historikov o tom, že dávna Slovenská zem siahala až pod Dunaj, resp. že Slováci vznikli až v 15. storočí, sú teda vyvrátené. Rovnako tak sú vyvrátené pochybnosti, či tí dávni Slovania boli Slováci, alebo nejakí cudzí Slovieni, ktorých sa nám oficiálni historici stále pokášajú vnútiť.
Tiež si, prosím, všimnite, ako sú niektoré osobné mená prepisom do latinky znetvorené na nepoznanie. Kto nevie, čo v tých menách má hľadať, myslel by si, že má pred sebou mená ľudí cudzieho národa. Zoberme si napríklad také zápisy ako Sidemer, Bolosoy, Nauasal, Weneg, Perbuse,Seznete alebo Curisa. Povedali by ste, že to sú slovenské mená? Nie? Vidíte, a predsa to sú slovenské mená prepísané podľa latinskej výslovnosti a logiky, často ešte v pomaďarčenej forme. Sidemer je Žideměr, Bolosoy je Blažej, Nauasa je Navaža, Wěneg je Vojník [podľa mňa Bienik, pozn. B. Ovsená], Perbuse je Prěbyša [podľa mňa Pribyša, pozn. B. Ovsená], Seznete je Žizňäta a Curisa je Kurica. Takto prichádzame k poznaniu, že latinské zápisy o rôznych cudzích národoch by v skutočnosti mohli (aj keď nemuseli!!!) byť vlastne skomolenými zápismi o našich slovenských predkoch. To sa týka tak mien na dnešnom Slovensku, ako aj mien mimo neho. Ak vydá čas, napíšem aj o skomolených slovanských toponýmach v Rakúsku a Švajčiarsku.
Zaujímavý je latinský zápis mena Žilic. V latinskom texte je meno zapísané ako Selez. Teraz je mi úplne jasné, podľa čoho môže byť nazvaný región Silesia. Podľa môjho názoru práve podľa mena Žilic. Sliezsko by potom po slovensky malo byť nazývané Žilicko.
Dnes je okolie Ostrihomu maďarské. No nebolo tomu tak vždy. Pred tým, ako sa slovenský národ v tejto oblasti rozpustil, bolo toto územie jeho pôvodným duchovným centrom.
Mená zamestnancov prepoštva v Dimiši pri Ostrihome z roku 1138
Dejiny slovenského jazyka, časť III. Texty, Ján Stanislav, str. 110:
In villa Cuppan… Bodor (Bodor1), … Hurcík (Horčík), Sípus (Šípoš), … Jutomuz…, Kaku (Kok2), Isep (Ižip3)…, Iapuch (Japuch4),… Widuta (Viduta5), Mícula (Mikula6), Salín (?), …Madasa (Madača)…, Numel (Nemil), Budísa (Budiša)…, Remen (Remeň), Benía (Beňa), Emun (Jemin7), Selez (Žilic), Sene (Sěna8), …Puke (Puka), Merasa (Měraša, Měroša), Dume (Doma), Vrbas (Vrbas [podľa mňa Vrbic, poz. B.O.]), …Patkan (Potkan), …Tulohí (Tuloch9), …Vlos (Vlas), …Selle (Žela), …Kutos (Kutoš10, Kutaš?), Baka (Baka11), Bata (Bata12 [podľa mňa Baťa, pozn. B.O.]), Iapuh (Japuch4), Macharí (Machar)…
In villa Durugsa (Drugša)… Saslau (Čáslav), …Inque (Inka13), …Grab (Grab [dnes by bol Hrab, pozn. B.O.]), Weíces (Vojtěš), …Wadis (Vadiš [podľa mna Vadič, viď obec Vadičov, pozn. B.O.]), Kracín (Kračin), Pucít (Pucík?14), …Vros (Uroš15), …Toluha (Tolucha?16).
In villa … Clemens [podľa mňa Chlmenec, pozn. B.O.], …Benete (Beňäta), Peta (Peta), Kotu (Kot17), Bulgan (Vlkan? [podľa mňa Plukan, ako Svatopluk, pozn. B.O.]), Sebe (Šeba18), Damian, Nasa (Nosa?) Koidí [J.S. neuvádza, podľa mňa Chojda, pozn. B.O.]…
In villa Hust: … Scemet (Sěmet), …Brana (Brana), …Bodus (Bodiš19, Boduš?, [podľa mňa môže byť aj Bodič, Bodic, pozn. B.O.]), Scemet (Sěmet20), Mahal (Machal?), Lega (Lega21)…
In villa Kalsar [podľa mňa malá šanca, že ide o Kľučár, Chlosár, pozn. B.O.]…: Jereslau (Järěslav22), Kepís (Kepiš23), Gudí (Gud24), Kaka (Koka25), Janís (Janiš), …Kazmer (Kaz(i)měr)…
In alia villa Kalsar: …Gorsu (Gorša, Goreš, [podľa mňa môže byť aj Gorec, dnes Horec, pozn. B.O.]), …Petuse (Petušä), …Vta (Uta26)…
In villa B(oti) … Aburián … Vza (Uža27), Huala (Chvala), …Beneta (Beňäta), Dume (Doma), Nanaí (Nanaj, Nanej), Scecu, Sebu (Šeb), Bena (Beňa)…
In villa Fekete: Japusa (Japuša28), Scecen (Sečen [podľa mňa Sečeň s mäkkým n, pozn. B.O.]), Ceuenez, …Bucicu (Bučik?), …Vros (Uroš15)
In Ciuitate Naugrad (Novgrad29): Stephan, Sokol (Sokol), Kenesu (Kňäz), Seznete (Žizňäta) cum fratre suo.
In villa Geu hec sunt nomuna seruorum …Sobolcí (Sobol(e)c), … Vlcan (Vlkan), …Cosu (Kos?), …Cencu (Čenk(a)), …Zadar (Zadar31), …Bula (Bula), …Boíon (Bojan), …Zeha (Čecha), Hwruat (Chrvat), Hualata (Chvaľata), Maglov (Maglov32), Maraut (Moravec), …Jakau (Jakov33), …Tuca (Tuka), …Weiteh (Vojtech)
In villa Tapai (Tapaj34): Bogín (Bodin35), …Sotu (Sot-), Morau (Mrav), …Basa (Baša36), …Jakau (Jakov), Japuh (Japuch), Cracín (Kračin), …Gube (Guba), Hoduka (Chodyka37), Vetus (Větuš38), Mortin (Martin), Cosu (Kos?, [podľa mňa môže byť aj Koža, pozn. B.O.])…
In villa Lingu…: …Haladan (Chladáň?), Puci (Puc39), Zadar (Zadar), Kínis (Knäz), …Babísa (Babiša), Dubur (Dobor40), Silte (Žlta), Bedus (Běduš), …Demus (Demuš41), Dumku (Domk-), Budí (Bud-), …Benus (Beňuš), Dímisa (Dimiša42), Cepis (Kepiš), Quadan (Kadan43), Tuma (Toma44), Cubos (Kuboš), Guden (Goden45), …Kusti (Kost), …Vthoris (Utoriš), alter Dimus (Dimuš47), …Miscu (Mišk-), Sene (Sěna), Suda (Suda)…
In villa Bata (Bata [na Slovensku pri Leviciach je obec Bátovce, pozn. B.O.]): …Weiteh (Vojtech), …Mírasa (Miroša), …Kuecte (Květa?), …Tama (Toma44), …Mahali (Machal?), Stamer (Staměr49)…
In villa scer…: …Budus (Buduš, Budiš?), …Cetin (Cětin50), …Beris (Beriš), …Soina (Svojina), …Selez (Žilic?), …Sidemer (Žideměr)…
In Cetihida: Cotu (Kot), Jacau (Jakov33), Iruge (Jaruga)…
In villa Babusa (Babica): …Wanis (Vaniš) …Pazarí (Pasár), Fikura (Figura)…
In villa Simur…: Sidemer (Žideměr), …Dume (Doma), …Saba (Soba), …Buba (Buba, Boba [prezviská Bubík, Bobčík, pozn. B.O.]), Vsa (Uža27)…
In villa Tamach (Tlmač(i)): …Suda (Suda), Tumas (Tomáš), Bolosoy (Blažej), …Pateneg [J.S. neuvádza, podľa mňa PoťoNg, dnes by bol Poťah, resp. môže byť aj Pečeneh, pozn. B.O.], Silte (Žlta), …Crachín (Kračin), …Tume (Toma44), Tusedi (Tusěd-?), Martin Suente (Sveta), Tosu (Toš-?), Tuke (Tuka), …Behu (Běh–55), Vdelen (Odolen), Perluke (Prěluka, Priluka)…
In villa Botí [na Slovensku máme obec Vyšná Boca, pozn. B.O.]: Fabian, Kerehu (Krech56), Jerasa (Järoša), Vbes- (Ubiš).
In villa Kana: Sebedí (Šeba? [podľa mňa Šebeda, pozn. B.O.]), Haladi (Chlad?), Obus (Obyš57)…
In villa Kalsar: …Cítar (Ščitar), Dubos (Dubas58)… círca Ticiam (Tisa).
In villa Kerudí: …Weiteh (Vojtech), Vara (Vara60), …Dersí (Drž), …Dimiter (Dimiter), Finta, …Wensu [J.S. neuvádza, podľa mňa by to mohlo byť Venci, dnes sa používa napr. v Bulharsku, pozn. B.O.], Mawag [J.S. neuvádza, podľa mňa s malou pravdepodobnosťou Malík, pozn. B.O.], Kuecte (Květa?61), (Knauz: Kuette)
…In villa Kucev: …Vros (Uroš), Lipe (Lipa, Lěpa?).
In villa Cuppan: Moiscín (Mojišin).
In Babísa (Babica): …Mícusa (Mikuša)…
In Dimis (Dimiš): Cipcu (Čipk-), Jeraslau (Järoslav), Scura (Šura65).
In uilla Kurtu filius et frater vrbaz.
I uilla Morustí: Weiteh (Vojtech), …Nemerat (Neměrad), Banus (Baniš, Banuš)…
In uilla Atíla: Deuecer (Devičar), Telhe, …Zuan (Zván66)…
Hec sunt nomina agasonum, qui fratrum equos custodiunt: Jarundi (Jarond(a)) cum filio suo.
…In uilla Darusa (Druža): Ruki, Guden (Goden), Vzarí (Usar67), …Weíteh (Vojtech)…
In Gedas: Weiteh (Vojtech), Alekal, Nemcím (Nemčin).
…In uilla Nagasu [J.S. neuvádza, podľa mňa to môže byť niečo ako Nožice, Nožaca]: Bosa (Boža), Wisalau (Vyšeslav)…
In Dímísí (Dimiš64): …Hurnete (Chorňäta), Huruat (Chrvat), Bene (Beňa), …Wetíkín (Větikin?).
…In uilla Asavfeu: Buda (Buda), Budusov (Budušov, Budišov?), …Kínis (Kňäz), Cracín (Kračin), …Kua (Kova?)…
In uilla Marout (Moravc(i)): Cetku (Četk-), …Pucí (Puc68, Puk)…
Hec sunt nomina Píscatorum: In villa Helenba (ChleNba69): Blascu (Blažk [môže byť Blažko, Blažek, pozn. B.O.]), Milata (Milota, Miľata?) cum fratre suo. Perbuse cum filio suo. Malcu (Malk [podľa mňa dnes môže byť Malík, Malko, pozn. B.O.]), Wěneg (Vojnik). Míchal (Michal), Milosa (Miloša), Milgozt (Milgost), Kuker, Matheus, Babita (Babita), Sumku (Sum(k) [dnes môže byť Sumek, Sumík, Sumko, pozn. B.O.]), Wersun (Vršin), Tusica (Tužica), Namest (Naměst), Nauasal (Nevažal), Mogdí (Magd-?), Selpe (Šelpa71), Boín (Bojin), Sedín (Sědin), Vloscína (Vlaščina? Vlašina?), Bata (Bata), Pucíca (Pučica), Berís (Beriš), Budmer (Bud(i)měr), Dalasa (Dolaša), Begus (Běguš [podľa mňa môže byť Bežec, pozn. B.O.]), Werete (Věräta), Nauasa (Navaža72, Novaša), Worca (Varka73), Nímiga (Němiga). Locus autem piscacionis est in flumine Ipul (Ipeľ, Jupoľ), scilicet de Damasa (Domaša) usque ad Bela Patak (Běla (Potok))… Híj Piscatores cum terra et magna silua et cum Tana (Toňa) predicta in Ipuli flumine dati sunt… In vbadí (Obod(y)) est viuarioum, quod est commune cum Abbate Pastuhiensi (Pastuch). Circa Cris (Križ) est viuarium, quod dicitur quthí (Kúty?), quod est commune Luca (Lúka) filio Apati. In villa Ingu est Stangnum(!), quod vocatur Curisa (Kurica), in quo nullus preter Dimisiensem (Dimiš) habet partem. luxta villam Tapaí (Tapaj76) est viuarium, quod dicitur Cíteí, in quo viuario terciam partem debet habere Comes Cerungradiensis (Černgrad77).
In uilla Sahtu…: Subu (Sob)…Iwanus (Ivaniš)…Tuda (Toda78)…Custí (Kost), …Istí per annum sexiés redeunt de vltrasiluanís…
In ultrasíluanís partibus sunt mansiones, que Sal dare debent …Nomina autem mansionum sunt: …Kinís (Kňäz), Besedí (Besěd-), Senín (Sěnin), Sokol (Sokol), Lesín (Lěsin), …Both (Bot), Kosu (Kos?), …vza (Uža), …Emís (Jemiš), viuscíj, Halisa (Chvališa), …Cestí (Česť), Souník (Solnik?), …Wasil (Vasil), …vtos (Utoš), Címa (Čima).
In villa Luba (Ľuba)…: Gure (Gora80), Pucu (Puk, Puc), Guden (Goden81), Vkledi, Desíner (Desiměr?), vlastí (Vlast), Sila (Sila, Žila?).
In Cepel X vínee sunt cum X vinitoríbus: …Turdí (Tvrd-), Wagín (Vaďin83), …Síma (Šima84), Bahaan (Bohán)
…ín villa Subram [J.S. neuvádza, no podobne znie ako Zobor, pozn. B.O.] sunt IIII molendaríj…: Sata (Sata85), …Sanka (Sanka).
In uilla Cobu: …Zima (Zima, Čima)…Saba (Soba, Š-).
…In uilla Kalsar… nomina liberorum: Selle (Žela?), …Secte (Sětej86)…
…In villa Morustí: …zbud (Zbud87), Celgu (Čelk-).
…In uilla Kalsar: Louku (Lavk-), Boscu (Božk-), Selle (Žela?), Lazar.
…In uilla Geíjka: Selle (Žela)…, Kanda (Kanda), Kuene, sonuk.
In uilla Damag (Domok): Scidu (Žid?), Zahu (Zach?), Celkes, Cuner (Koňär) Mícula (Mikula), Buhte (Buchta). …predium, quod vocatur M(?) …udí…: Sebe (Šeba), …Polan (Poľan), Kusidi. Chehti (Čecht-), …Sokol (Sokol), Kurbes (Krbeš88)…
(In) villa Cepel(?) (Čepel82) VI. aratores sunt, quorum nomina sunt Poneth (Poňäť), …Doman (Doman), Sueíj, Pentha, venda.
…In uilla (Kesehdi?) …cum V. vínítoribus, qui erant seuí Jacusa (Jakuša).
In Wadashu…: Cimuz, Sobu (Sob), Bogu (Bog), Buda (Buda), Alup (Olup), Wensu, Izadi, Wadí (Vad), Hozudi [J.S. neuvádza, no mne sa to podobá aspoň koreňom na meno Choceľ, teda žeby Choceď? pozn. B.O.], Leweme, Obudi (Obud?), Sacas (Sokač?), Zahu (Zach, Zoch?), Vzdí, Ruos… Isti debent operari víneas Jacuse (Jakuša), que sunt in Kesehdí.
In uilla vduornic (Dvorníky) sunt XX. mansiones seruorum Kíhaní (Kychan), quorum nomina sunt: …Mogu (Mog?), Jeraslo (Järoslav), …Damíge (Domiga), …Sehune (Sěchuna, Sěchyňa?), …Kanus (Koňuš).
In uilla vten…: Mircu (Mirk-), Imanus (Imanuš89), Wolfart, Suhul, …Rezcu (Rězk-), …Begu (Běg), Celeí (Čelěj90), …Cemeí (Čemej91), …Wetus (Větuš), …Circun (Čiruň, Čiroň?), …Cracín (Kračin), Zolku (Zolk–92), …Iardan (Jar(o)dan93, Jordan?), …Micus (Mikuš94)…
In uilla Machala…: Iutu (Jut(a)), Simun, Cazmer (Kaz(i)měr), …vlcov (Vlkov), Puríc [mne to znie ako írske meno Pourick, Purik, pozn. B. O.], …Besudí (Besěd), Dersí (Drž), …Nezda (Nežda95)…
(F. Knauz, Monumenta eccl. Strigoniensis I., str. 107 až 108. István Kniezsa, Az esztergomi káptalon 1156-i dézsmajegyzékének helységei. Odtlačok zo Századok LXXIII, 1939, str. 167-187, osobitného stránkovania str. 3-23.)
1 – Bodor, menný tvar so sloven. -o(r), bodrý; porovnaj Bodor-ová v Turci.
2 – Ku Kok porov. čes. miestny názov Kokovice, slov. Kokava.
3 – Ižip (sloven. Ižipovice. Žipov; priezv. Ižip) pochádza zo severotalianskeho Iseppe, „Jozef“; je dokladom našich starých kultúrnych stykov so sev. Talianskom, kde chodili naši činitelia IX. storočia na púte (viď Evanjelium Cividalské); v inej forme máme to isté meno ako „Jozef“.
4 – Japuch, porov. ne-jap-ný.
5 – Viduta patrí k vid-ieť.
6 – Mikula, Mikuláš
7 – Jemin, k jem- „vziať“
8 – K Sěna porov. sloven. Senkovci
9 – K Tuloch porov. túliť, túlať
10 – Kutoš, Kutaš? porov. strus. osobné meno Kutaš (Moroškin), sloven. kutiť
11 – Baka, porov. srbch. Bakič, rus. Bakunin, Bakuta (Moroškin).
12 – Bata, porov. poľ. Batowski, čes. Bata, Batík (Moroškin).
13 – K Inka porov. rus. Inka, Inko (Moroškin).
14 – Pucik je stsrb. (Moroš).
15 – Uroš je známe v srb. z turečtiny?
16 – Tolucha, porov. Tolimír, Tolislav, Tolignev, Toliša a i (Moroš).
17 – Kot, rus. kot, mačka, sloven. kotiť.
18 – Šeba, sloven. dnes Šebo, k Šebastián
19 – Boduš, porov. sloven. Bodovice, Bodice, k Boda.
20 – Sěmet k sěm, sloven. obec Semet na Žitnom ostrove.
21 – Lega, porov. strus. Legoš (Moroš.)
22 – Järěslav, stpoľ. Jeroslav (Taszycki, Najdawn. pol. im. os.)
23 – Kepiš, porov. poľ Kiepura.
24 – Ku Gud, porov. sloven. Hud-ec; rus. Gudov, Gudy, chorv. Gudimir (Moroš); v Novohrade je chotárny názov Gud i Gond z GoNd.
25 – Koka, biď Koku – Kok.
26 – Uta má význam „kačka“, rus. Utin (Moroš).
27 – Uža, slovin uža, had.
28 – Japuša k ne-jap-ný.
29 – Novgrad, dnes Novohrad.
30 – Žizňäta k žizn „život“.
31 – Zadar, azda zad-ný?
32 – Maglav, rus. Maglavit, nejasné.
33 – Jakov, byzantskoslov. tvar mena „Jakub“.
34 – Tapaj v Zátisí asi k táp-ať.
35 – Boďin k osob. menu Boda; porov. u nás Bodice, Bodovice.
36 – K Baša porov. čes. priezvisko Bašek, srb. Bašíč (Moroš).
37 – Chodyka – je aj v strus. (Moroš) ku chod-iť.
38 – Větuš k větiti, od-vet-iť.
39 – Puc, známe v srb. (Moroš).
40 – Dobor z dobr, ako vietor z vietr, je to stredoslovenský tvar.
41 – Demuš patrí k Demeter.
42 – Dimiša patrí k Dimiter.
43 – Kadan, porov. sloven. priezv. Kadanec.
44 – Toma je Tomáš v staroslovienskej forme.
45 – Goden, hoden; so slovenským -e-.
46 – Utoriš patrí k utor- „druhý“, porov. utorok.
47 – Dimuš patrí k Dimiter.
48 – Suda je známe na starom Slovensku, stč. Suda; sem patrí novohradský názov Sanda zo SoNda s nosovkou.
49 – Staměr je známe na Slovensku už v IX. st. (Ev. Cv.).
50 – Cětin, porov. sloven. Cetin(ka) (potok), srbch. Cetinje a i.
51 – Iruga – Jaruga alebo Jaryga (v rus. je Jaryga) s maď. zmenou Ja- v I-; v tejto listine je aj zápis Jerugdí (in iulla Galhan Mon. Strig. I, 93), čo je Jaruga alebo Jaryga s maď. príponou -di.
52 – Vaniš patrí k Ivan.
53 – Žideměr je známe u nás v IX. st. (Ev. Cv.); ku koreňu žid-, čakať.
54 – Toš-, porov. rus. Tošij, bulh. Tošo k Todar (Moroš.).
55 – Behu – Běh-, ak je výklad takýto, mali by sme tu prvý doklad na -h-; viď aj Bohán; potvrdzoval by to aj doklad Begu– Běg v Dvorníkoch v tej istej listine.
56 – Krech, asi kratší tvar mena Krešimír a pod.; porov. čes. Krech 1437 (Moroš.).
57 – Obyš, porov. Obyšovce.
58 – Dubas k dub, porov. rus. priezvisko Dubasov.
59 – Chrud- (porov. čes. Chrudim) je Heréd v Novohrade.
60 – Vara je skrátené Varnava „Barnabáš“; je to byzantsko-slovanský tvar, akým je aj Dimiter.
61 – Kuecte vo vydaní Szabóvom, Kuette vo vydaní Knauzovom; Szabó opravuje Knauza; stredoveké c a t sa píšu podobne, takže často ich nemožno rozlíšiť; ak tu máme Květa, mali by sme doklad o slovenskosti (porov. sloven. kvet, juhoslov. a ruské cviet.)
62 – Cěsar je starší slov. tvar; porov. sloven. priezv. Ciesar; dnešné cisár má svoje -i- z čes.
63 – Striegom, Ostrihom.
64 – Dimiš k Dimiter, dnes maď. Dömös neďaleko Ostrihomu.
65 – Šura znamenalo v slovan. „švagor“.
66 – Zván je „Ján“, prišlé k nám severotal. prostredníctvom.
67 – Usar k us „fúz“.
68 – Puk i Puc bývajú u starých Slovanov; porov. sloven. obec Puc-ov.
69 – ChleNba „vodopád“, dnes je pri Helembe dolina Chleba (špec. mapa).
70 – Sumk, porov. sumec.
71 – Šelpa, porov. Šelpice.
72 – Nauasa je najskôr Novaša; porov. staropoľ. Novoš.
73 – Varka, porov. vyššie (60) pri Vara.
74 – Križ, dnes Körös, rieka v Zátisí.
75 – Luka je Lukáš v staroslovienskej forme.
76 – Tapaj (v Zátisí), porov. azda po-táp-ať.
77 – Černgrad, Čongrád na Tise.
78 – Toda patrí Teodor.
79 – Jemiš k jem- „brať“.
80 – Gora patrí k hor-ieť. Priezvisko je ešte dnes v okolí Štúrova (Parkana) medzi maď. obyvateľstvom (zistil Domasta).
81 – Goden, hoden.
82 – Čepel leží pod Pešťou (meno je asi z turečtiny – osman. čäpäl, „tmavý, mrzký“, – ale u Slovanov známe).
83 – Vaďin, mäkké ď dosviedča Slovákov; južní Slovania by mali d.
84 – Šima patrí k Šimon.
85 – Sata, porov. sloven. priezv. Satin(ský).
86 – Sětej (u Knauza: Sette) by patrilo k sět- „pamäť“.
87 – Zbud – porov. slov. obec Zbudza; Szabó neuvádza, je len v Knauzovom vydaní.
88 – Krbeš, porov. bulh. Krban.
89 – Imanuš by patrilo k imam „mám“; porov. slov. imanie.
90 – Čelěj – prov. obec Čelovce, maď. Čelej.
91 – Čeměj porov. Čemice v Liptove.
92 – Zolk- by patrilo k zlý.
93 – Jardan, porov. sloven. (J)ardanovce.
94 – Mikuš k Mikuláš.
95 – Nežda k žd– „čakať“; porov. sloven. obec Ždaňa, priezv. Ždán; obec Ňežda bola pri Blatenskom jazere na vých. (dnes Nyést, Nyézsdei erdő, les).
Ostrihom – pôvod mena
Recenzia Blaženy Ovsenej na Hromníkovu knihu Sloveni a Slovensko:
Str. 425: Hromník zavrhuje vysvetľovanie názvu Ostrihomu od slova striehnuť, prípadne trh. Pýta sa: “Ak by to tak bolo, prečo nemáme na Slovensku desiatky, ak nie stovky strážnych a trhových Ostrihomov, keďže všade sa aj trhovalo, aj strážilo? A prečo tam niet žiadneho hradu alebo strážnej pevnosti zo starých dôb? A prečo presne oproti ústiu rieky Čierneho byvola Granu/Hronu, na južnom brehu Dunaja sa nachádza veľký “historický cintorín”? A prečo na návrší presne na juh od ústia Čierneho byvola Gran/Hrona stojí druhá – po Bazilike sv. Petra v Ríme – najväčšia bazilika na svete, bazilika sv. Štefana? A prečo sa pod tou skrývajú pozostatky najstaršej známej Stolice pravdy (“judicium praudae”) na historickom slovenskom území, ktorá je jednou “z pradávnych oněch pohanských náboženských center,” ako ich opisujú dokumenty citované Václavom Chaloupeckým, ktorý nemal žiadnu náklonnosť na preháňanie hĺbky najstarších koreňov slovenskej histórie? A prečo si podľa niektorých arcibiskup Metod zvolil za svoju rezidenciu práve Ostrihom, ktorý od roku 880 patril pod Nitriansku diecézu?”
Ďalej Hromník zdôrazňuje (str. 427 paragraf 5.14.), že ostrihomská katedrála stojí v medzere dvojprsého kopca. (str. 428, 429) Najstabilnejšou časťou lat. mena Strigonium, slov. Ostrihom a maď. Esztergom je podľa Hromníka koncovka -gon v latičine, -gom v maďarčine a -hom v slovenčine. Podľa neho to súvisí s tamilským slovom gommai, čo je mohyla v tvare dievčenských pŕs. Začiatok mena je najstabilnejšie zachované v lat. Stri-, opakovaná v slovenskom -Ostri a značne skoruptovaná v maď. Oster- a ešte viac bezvýznamná v Eszter-. Stri vraj v sanskrite znamená “ženu“, “ženský“, ako aj v strige, ktorá sa prominentne objavuje v slovenských poverách a rozprávkach. Začiatočné O-, ktoré chýba v latinčine, vraj tamilčine znamená “podobať sa“, ale aj obraz, čo je doslova “podobou razenou“. Keď sa to dá dohromady, tieto tri slová znamenajú vraj najstaršie sakrálne a dodnes známe a rituálne používané miesto v starodávnej slovenskej Panónii ako O-stri-gommai (vyslovuj O-stri-gomei) alebo Ostrihom v zmysle “Mladým ženským prsiam podobná mohyla“.
Blažena Ovsená: Podľa mňa PSYCHIATRIA! Poďme od začiatku. Hromník sa pýta, prečo nemáme stovky Ostrihomov. Odpovedám mu, že ich máme stovky. Najčastejšie meno kopcov na Slovensku je Ostrý. Čítala som to kdesi, zdroj si nepamätám. Tak máme napr. Ostrý Grúň, Ostrý Roháč, vyše dvadsať Ostrých vrchov, viď wikipédia. Čiže otázka stojí, či by sa Ostrihom nemal písať Ostrýhom s tvrdým y. Ďalej podobné názvy ako Ostrihom máme napr. v Česku mesto Strakonice, Ostrava, Ostrov, Strážnice, Strážovice, Strážov, Střehom (Dolní Bousov, Česká republika), Strzegom, resp. nem. verzia Striegau (Poľsko), Striegistal (Nemecko), Strausberg (Nemecko), Štrasburg (Francúzsko). Pýtam sa p. Hromníka, či všade mali dravidské svätyne na ženských prsiach. Môj osobný pocit (nie dôkaz!) je, že slovo ostrý súvisí s býkom, turom, so skalou. Keď pred slovo tur dáme písmeno s, dostaneme stur, z toho str-, ktoré sa nachádza v slove o-str-ý. Pritom vieme, že turmi sa označovali ostré skalnaté hory, napr. Tatry, po latinsky Turtury. Keďže Ostrihom je na dvoch pahorkoch, pokiaľ by tieto boli skalnaté, čo sa mi marí, že nejaké skaly som tam videla, potom by to presne vyhovovalo. Hovorím, že je to len pocit, na ktorom musím ešte popracovať, aby som ho vedela dokázať. To znamená, že aj keď si netrúfam povedať, aký presný bol význam názvu Ostrihom, myslím si, že som ukázala, že pôvod možno hľadať u nás, nie u Dravidov. Ja osobne sa prikláňam k tomu, že Ostrihom je vlastne Striegonica, Striežnica, Striežov (kde koncové v skoruptovali na m, prípadne nosovka -oN u Slovákov skoruptovala na -u a u Čechov na -ou), resp. Ostrý skalnatý kopec, prípadne je to Ostrihaný kopec, čo napokon nemusí byť úplná hovadina, ak si uvedomíme, že sa nachádza na samom úpätí Plešivých (ostrihaných) hôr (Pilis, hory v dávnej dobe bez stromového porastu, viď kúsok od Ostrihomu dedina Plešivý Moravec alias Pilismarót) – Ostrihom by potom bol Plešivým mestom, resp. mestom pri Plešivých (ostrihaných) horách. Ostrihom bol kedysi naozaj asi pohanským náboženským centrom veľkého významu. V rímskych časoch mal názov pevnosť Solva. Podľa mňa tento hrad bol centrálnym hradom Slovákov ešte za rímskych čias a podľa neho sa volá aj celá Slovenská zem (zem hradu Solva, Solvenská zem). Jeho obyvatelia vyznávali kult Silvanusa, Boha lesov, lebo silva je po latinsky les. Nech to bolo akokoľvek, určite mám skôr pravdu ja ako Hromník so svojimi Dravidmi a ženskými prsiami. Aktualizácia 31.05.2015: Ak chcete pochopiť význam Ostrihomu ako ostrej skaly, všimnite si slová strecha (ostrý kopcovitý tvar), štrk (ostrý kamenný útvar) a ostroha (pichliač, bodák).
Javí sa mi ako jeden z možných, jednoduchý a zrozumiteľný pôvod mena Ostrihom
z označenia ostrý kopec – острый холм
Sliezsko bude nazvané mie po Žilicovi, ale po Sliezanoch, čiže zlezencoch Čiernych Chorvátov z Krkonôš do Vratislavska/Vroclavska (erb Čiernej orlice či krkavcovi). Naznačuje to súpis žúp bavorského geografa – pozdný prípis: Vislania. Sliezania majú 15 žúp (Vroclav), Lenčici 30 žúp, Dedošania 20 žúp (Zielena Gora), Milčania 30 žúp (čiže Lužičania,Budišín), Dečínčania 2 župy, Veričania 10 žúp (čiže Lemuzi, povodie Bíliny), PRAŽANIA 40 žúp (s Čiernochorvátmi), ĽUBIČANIA 30 žúp (s Dudlebmi), Opoľania 20 žúp (mimo Moravie Olomouca), Holašici 5 žúp (Opavsko). Tento dodatkový súpis žúp vznikol zrejme medzi rokmi 971-981, keď malo Lubicko Slavníka zriadené v Podivínsku biskupstvo. Mimo neho bolo pražské biskupstvo, ktoré predstavovalo českú korunu moravskú za biskupa Jaromíra Gebharta: Hranice na západ sú tieto: Tugosta (Domažlice) s územím, ktoré dosahuje k rozhraniu rieky Kouby (Rezniansko), Sedlica (Plzeň) a Lučansko (Žatec) a Ďečínsko, Litomericko, Lemuzsko, až po chrbát horstva, ktorým sú Čechy ohraničené. Potom na sever sú tieto hranice: Pšovania (Stará Boleslav), Chorváti (Starý Jičín), a Druhí Chorváti (Hradec Kráľovnej?), Sliezania (Vroclav), Trebovania-Bobrania-gDedošania (Gdeč čiže Zielena Góra?) až k hrebeňu horstva, ktorým prechádzajú hranice Milčanov (čiže Lužičanov). Odtiaľ na východ má tirto hranice: Bug (Severný) a Styr (prítok horného Dnestra) s mestom Krakovom a územím, KTORÉ MÁ MENO PO VÁHU, a všetkými oblasťami, ktoré prináležia k prv uvedenému mestu, ktorým je Krakov (čiže Spiš,Veľkozvolensko,Váhonitria). Odtiaľ sa po pripojení uhorského pohraničia tiahne (hranica) až k horám, ktoré sa volajú Tatry… – Uvedené potvrdzuje, že severné Slovensko bolo súčasťou českej koruny Moravskej Vratislava,a spadalo do Staroboleslavskej veľkodiecézy. Tej patrili aj poplatky z Olomoucka už z r.1046 (Rokytné,ZNOJMO,Bítov, OLOMOUC, Prerov,Spytihnev, HODONÍN,Breclav,Strachotín, Rokytná,BRNO,Pustimír). Kráľovstvo České a Polské vzniklo prevzatím koruny Moravskej, novo usporiadanej k r.916.
Súhlasím, že Ostrihom bude odvodený zo slova ostraha, arcibiskupským sa zrejme stal po vdove Michala Jačmienka, ktorého brat Gejza z údelu Nitro-moravie odstránil, a jej chrám arcibiskup Vojtech spálil /sv.Prokop študoval na učilišti velehradskom/. Bola to Predslava z Kijeva, pobočná žena Gejzu, zrejme z rodu Slavníkovny a Vladimíra. Hron bude hrana-hranica Malonitrie, jeho vysvetľovanie významu z tamilčiny aj iných toponým Hromníkom sa mi zdá úsmevným.
Esztergom=Isztergam(sumir). Iszter=Duna, gam=kanyar. Isztergam=Dunakanyar.
To už tam môže byť aj Strecha nie?
Už neučím na škole, takže si môžem dovoliť „stratiť pedagogickú trpezlivosť“ :evil:
Milan2, akosi nepozorne čítate aj minuskulou písané texty, keď už moje texty písané majuskulou nečítate vôbec :evil:
Pán C. Hromník vo svojich teóriách o našej najstaršej histórii využíva
„etymologizovanie“ na báze TAMILČINY! NIE na báze SANSKRTU /“SO-ŠKTU“!
„Oficiálna“ etymológia vidí v názve STREČNO odvodeninu od prídavného
mena STREČNÝ – ktoré som však nenašiel ani v Historickom slovníku slovenského jazyka
( mne to znie ako „mačarčinou reznutý“ S-TRČ-NÝ = ten, kto TRČÍ ).
Milan2, s tym Strecnom to nie je take iste.
Dunaj nie je zas „až tak“ hraničná rieka, tam kde sa dá už riekou nazvať leží Bavorsko, potom ide do Rakúska /Habsburské dŕžavy/, potom je na krátko hraničnou riekou Slovenska-Rakúska-Maďarska, /pred tým tiekla cez Uhorské královstvo /,potom ide cez Maďarsko, vteká do Srbska, malý kúsok z toho je hraničná rieka s Chorvátskom a až dolu tvorí pomerne dlhú hranicu Bulharska a Rumunska, aby sa zasa stal vnútroštátnou riekou Rumunska a až v delte omýva brehy Moldavska /pár sto metrov / a Ukrajiny.
Mne Ostrihom pripadá tak jasné, že ani neuvažujem nad inou možnosťou ako je Striehnuť-Ostríhať- Vystríhať. Inak Ostrihom je jediné Maďarské mesto, kde Slováci používajú v bežnej reči svoj vlastný tvar. Uvedomil som si to pri Čechoch, ktorý používajú výraz Estergom.