Blažena Ovsená: Ak by som naozaj našla nevýslovnú pevnosť Rastislavovu a bola by tam, kde predpokladám, prevrátilo by to naruby celú slovenskú historiografiu. Oficiálni historici, modlite sa, aby som nemala pravdu, ináč by ste museli prepisovať učebnice o vymyslenej tzv. Veľkej Morave!
Dlhé roky premýšľam, či je oficiálna teória o takzvanej „Veľkej Morave“ správna. Cítim v kostiach, že nie je. Veľká Morava u nás neexistovala. Tá bola niekde v dnešnom Srbsku a bola len nepokrstenou súčasťou pokrstenej Slovenskej zeme. Kto chce vedieť viac o tom, ako Veľká Morava u nás neexistovala, nech si prečíta moju knihu Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu.
Všetko bolo ináč. Ale ako? Prečo sa v súvislosti s takzvanou „Veľkou Moravou“ zakaždým spomínajú v kronikách len mestá a hrady z územia dnešného Slovenska? Napríklad Dowina – Devín – v miestnom jazyku vraj znamenajúci Dievčí hrad, kde sa raz ukrýval knieža Rastislav pred Frankami, Pribina je spomenutý v Nitrave – Nitre, resp. Breslauspurch – Bratislava – je mesto, kde sa odohrala rozhodujúca bitka medzi Maďarmi a Slovákmi. Prečo nie je spomenuté ani jedno mesto alebo hradisko z územia dnešnej českej Moravy?
Oficiálni historici sa s týmto problémom vysporiadali po svojom. Na území dnešnej českej Moravy sa síce nenachádzalo žiadne mesto hodné spomenutia okrem jedného. Tým vraj bolo samotné hlavné mesto údajnej „Veľkej Moravy“. Toto mesto sa vraj volalo hrad Morava a nachádzalo sa buď na 100% v dnešných Mikulčiciach, resp. keď nie tam, tak na 100% v Starom Měste pri Uherskom Hradišti. No a ja klasicky a opakovane dodávam, že keď ani tam nie, tak na 100% niekde inde.:)))
Nebuďme však škodoradostní. Objavujú sa totiž názory, že vyššie zmienené hrady sa v skutočnosti mohli nachádzať aj na dnešnej českej Morave. Sú to názory ojedinelé a ľahko vyvrátiteľné, no predsa zamysleniahodné. Niektorí tvrdia, že Breslauspurch nemusí byť dnešná Bratislava, ale Břeclav. Problém je, že Břeclav sa volá po českom kráľovi Břetislavovi, ktorý ju založil. Ako vieme, českí králi boli kráľmi minimálne dvesto rokov po moravsko-slovenských kráľoch. Predsa len kúsok od Břeclavy je Dívčí hrad známy aj ako Děvičky, a čuduj sa svete, leží len 1 km od kopca, ktorý sa nazýva Děvín. Tento hrad leží čo by kameňom dohodil od obce Dolní Věstonice, kde sa našla soška věstonickej venuše. Pod hradom tečie rieka Dyje. Hrad sa údajne prvý raz spomína v r. 1222 pod slovanským menom Dewiczky. Ak hrad alebo nejaký jeho predchodca existoval už v dobe Rastislava, možno sa Rastislav ukrýval práve na tomto hrade, resp pod ním v dnes priehradou zatopenom hradisku Petrova Louka pri Strachotíne. A možno sa ukrýval na hrade Deva, po slovensky Dewan, na rieke Mureš, po slovensky Morave, v dnešnom Rumunsku. Hovorím, nič nie je isté.
Prečo som začala pátrať po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti?
Pri pátraní po slovenských dejinách sa nepozerám na honosné tituly údajných odborníkov, ktorí sa k téme vyjadrujú, ale vždy sa riadim vlastným rozumom a kritickým myslením. Preto, keď som pred rokmi prišla do Valov pri Mikulčiciach, nedarilo sa mi skrývať hlboké sklamanie nad tým, čo tam vidím. Ja som si vždy predstavovala hlavné mesto veľkej ríše ako nedobytnú pevnosť s kamenným hradom, obohnaným vysokým valom, ak nie tromi. Pritom v Mikulčiciach som našla len malú osadu s pár kostolmi a biednym valom, ktorý sotva bolo vidno. Ďalší problém Mikulčíc bol v rieke. Ja som si vždy predstavovala hlavné mesto postavené na najväčšej rieke v krajine. Muselo to byť najväčšie mesto, ktorého hradby by odstrašili svojou impozantnosťou každého protivníka. Mikulčice ani Staré Město pri Uherskom Hradišti toto nespĺňajú. Napríklad taký Kyjev, hlavné mesto Kyjevskej Rusi, toto všetko spĺňal, lebo ležal na najväčšej rieke Dneper.
Pri pozeraní starých ruských filmov som našla vo filme Ilja Muromec príklad toho, ako by malo vyzerať hlavné mesto veľkej ríše. Keď som uvidela toto naozajstné kamenné mesto s mnohými hradbami a vežami, povedala som si: „Takto presne si predstavujem Rastislavove mesto! Niečo takého treba hľadať u nás!“
Ako je opísané Rastislavove mesto v starých kronikách?
Vo Fuldských letopisoch vo Fuldskej časti sa píše okrem iného toto:
Rok 855: Kráľ Ľudovít sa vypravil k Moravským Slovenom proti ich kniežaťu Rasticovi, ktorý bol proti nemu povstal. Pretože sa vojenská výprava viedla s malým úspechom, vrátil sa bez víťazstva, dajúc prednosť radšej na ten čas opustiť protivníka, opevneného vraj veľmi silnými hradbami, než svoje vojsko v ľutom boji vyložiť pohrome. …
Vo Fuldských letopisoch v Mohučskej časti sa zase píše:
Rok 864: Kráľ Ľudovít v auguste 864, prejdúc za Dunaj so silnými vojenskými zbormi, v istom hrade, ktorý sa v reči tamojšieho ľudu volá Devín (Dowina), Rastica obkolesil. No keď sa Rastic neopovážil pustiť do boja s kráľovým vojskom a keď videl, že niet východiska, okolnosťami donútený dal toľkých a takých rukojemcov, ako kráľ rozkázal; okrem toho prísahou sa zaviazal aj so všetkými veľmožmi, že ostane navždy verný kráľovi. Toto, pravda, najmenej dodržiaval.
Rok 869: V auguste (869), nahromadiac zásoby, kráľ Ľudovít rozdelil svoje vojsko na tri časti; svojho menovca (Ľudovíta III.) určil bojovať s Durínčanmi a Sasmi na potlačenie odvážnych (Lužických) Srbov. Bavorom rozkázal pomôcť Karlmanovi, chcejúcemu bojovať proti Svätoplukovi, synovcovi Rasticovmu. Pre seba si nechal Frankov a Alamanov, chcejúc s nimi bojovať proti Rasticovi. No keď už mal vyraziť, ochorel, a preto okolnosťami donútený postavil na čelo toho vojska Karola, najmladšieho zo svojich synov, poručiac vec do rúk božích.
Keď Karol so zvereným mu vojskom prišiel k oným Rasticovým neopísateľným a spomedzi všetkých najstarších nepodobným hradbám, spoliehajúc sa na pomoc božiu, spálil všetky hradby v tomto kraji a čo bolo poskrývané v lesoch a na poliach zakopané, ponachádzal a so svojimi rozchvátil.
Rok 871: Ale ako obyčajne domýšľavých a neobozretných stihne potupa, tak sa prihodilo aj jeho vojsku, lebo kým ostatní táborili, Svätopluk odišiel na Rasticov starodávny hrad a podľa slovenského zvyku hneď sa stal vierolomným a zabudol na svoju prísahu. Nesnažil sa už zmocniť Slavomíra, ale vynaložil všetko úsilie na pomstenie urážky, ktorú mu Karlman zapríčinil.
…
Medzitým Moravskí Sloveni robili svadbu, vedúc (domov) nevestu, dcéru ktoréhosi z českých vojvodov. Keď toto spomenutí mužovia, t.j. Arn a iní, čo boli s ním (t.j. Ľudovítom), zbadali, chopiac sa zbrane, hneď prenasledovali nepriateľov. Títo sa však rozutekali a nevedomky prišli k spomenutým hradbám, kde pretože priestor bol úzky, zanechajúc kone a zbrane, ušli sotva s holým životom.
Bol to Devín?
Prof. Ján Stanislav vyjadruje vo svojej knihe Dejiny slovenského jazyka III na str. 30 názor, že oným hradom s neopísateľnými hradbami, bol Devín. Podľa neho je pri Devíne naozaj veľmi úzky priestor medzi Dunajom, Moravou a vŕškami.
Ak by Rastislav naozaj sídlil na hradnej skale Devína, čo také neopísateľné mohlo byť na tých hradbách? Možno sa do hradu vchádzalo cez dlhý úzky vstup, cez ktorý by bol nepriateľ napádaný. Možno tie hradby boli kľukaté. Neviem, aké iné a neobvyklé by ešte mohli byť.
Podľa mňa to však Devín nemusel byť. Myslím si tak preto, lebo v okolí Devína nie sú vhodné podmienky na život. Je tam piesčitá, nie veľmi úrodná pôda, sú tam močiare a rieky. Toto mesto nemohlo narásť, ani poľnohospodársky prosperovať. Zato však leží na Dunaji, čo je predpokladom pre ovládnutie najväčšej rieky v krajine. Okrem toho sa neďaleko Devína, len 9 kilometrov na juho-západ, nachádzalo Carnuntum, hlavné mesto provincie Hornej Panónie. Devín mal možno ambíciu prevziať úlohu Carnunta, lež z opačnej strany Dunaja. Devín leží na križovatke dvoch najvýznamnejších obchodných ciest – jantárovej a hodvábnej. Hodvábna smerovala po Dunaji, prechádzala cez Devín až k Ostrihomu a odtiaľ po súši viedla ďalej do Kyjeva a potom do Číny. Druhá takáto významná križovatka bola pri Ostrihome. Týchto križovatiek bolo štyri a na každej z nich bolo mimoriadne významné mesto – Devín (resp. Carnuntum, alebo Bratislava), Ostrihom, Blatnohrad, Belehrad (resp. Sirmium), viď obrázok. Pripomeniem, že v Blatnohrade vládol Pribina a toto mesto bolo hlavným mestom Blatenského kniežatstva. Sirmium bolo zase jedným zo štyroch hlavných miest Rímskej ríše. Neďaleko neho sa dnes nachádza dnešné srbské hlavné mesto Belehrad.
A čo Bíňa?
Nebyť úzkej cestičky, kde sa svadobný pochod s českou nevestou nevmestil so stádom koní, ako sa píše vo Fuldských letopisoch, Devín by to nemal až také isté. Okrem toho taktiež nie je isté, či Fuldské letopisy opisujú v tej scénke s českou nevestou práve nevýslovnú pevnosť Rastislavovu, alebo nejaký iný hrad. Devín bol totiž opísaný len ako AKÝSI hrad. To evokuje, akoby nemal byť hlavným hradom zeme. Opýtajme sa teda takto: Existuje okrem Devína aj nejaké iné mesto alebo hrad na Slovensku alebo na Morave, ktorý by mohol byť onou nevýslovnou pevnosťou Rastislavovou?
Ako som sa zmienila už na začiatku článku, zvysoka kašlem na autority a riadim sa v prvom rade svojím vlastným rozumom. Moje cítenie a analyzovanie mi stále hovorilo, že ak mám hľadať centrum moci, musím ho hľadať v strede Veľkej Slovenskej zeme. Keď som si pred pár mesiacmi kreslila mapu Veľkej Slovenskej zeme aj s obchodnými cestami, horami, riekami a hradmi, stále sa mi objavovala diera v okolí Ostrihomu. Tam, kde hraničila nížina s Karpatmi, sa stále objavovali hrady a pevnosti, takže vytvárali taký oblúk – Devín, Bratislava, Hlohovec, Šintava, Nitra, Zvolen, a potom zrazu diera pri Ostrihome. Hovorila som si, že Ostrihom má ideálnu polohu na hlavné mesto Slovenskej zeme, keby nebolo na opačnej strane Dunaja – teda na južnej. Vedela som, že na Slovensku sa v dávnych dobách ťažilo zlato a iné kovy. Zlato a kovy sa dajú ťažiť len v horách, nakoľko tie sú vyvreninami kovového zemského vnútra. Zlato a kovy sa teda nemohli ťažiť inde, lebo seriózne hory v strednej Európe sú len u nás. Toto zlato sa potom viezlo pozdĺž Hrona smerom do Rímskej ríše a Byzancie, kde sa s ním iste obchodovalo. Navyše, keď som si spojila existenciu a polohu Valu obrov, nazývaného aj Pečenický val, ktorý sa tiahne pozdĺž Hrona v dĺžke vyše 40 km až k Matre a potom ďalej do Maďarska a Rumunska, vychádzalo mi, že na našej slovenskej strane Dunaja by sa pri ústí Hrona do Dunaja, tam, kde končí Val obrov, hodila nejaká poriadna pevnosť. Nie nejaká obyčajná pevnosť, ale niečo naozaj veľké. Ale tam nič nebolo!!! Aspoň som si tak myslela. Nedalo mi to. Spomenula som si, ako som kedysi čítala v Uhorskej Anonymovej kronike o hradoch Nitravanov, ktoré dobýjali Maďari. Našla som tú kroniku a daný odstavec, aby som získala kompletný zoznam hradov. Okrem Šintavy, Hlohovca, Nitry a iných hradov spomína aj akúsi Baňu.
Čo je to do pekla Baňa??? V živote som o takom hrade nepočula. Keď som do googlu zadala Baňa hradisko, google ma presmeroval na Bíňu. Keď som si otvorila stránku o Bíni, skoro som spadla zo stoličky. Vážení, Bíňa nie je nejaké bezvýznamné hradiščiatko, o ktorom sa neoplatí nič vedieť. Práve naopak, Bíňa je jedno z najvýznamnejších, ak nie vôbec najvýznamnejšie hradisko na Slovensku, a pravdepodobne aj v celom bývalom Uhorsku. To, čo je v Bíni, vážení, je úžasné, veľkolepé, neopakovateľné, nevýslovné a ničomu známemu nepodobné!
Niečo viac o Bíni
Netrvalo dlho a do Bíne som zašla osobne, aby som tú veľkolepú opachu uvidela na vlastné oči. Keď som konečne stála pod bínskymi vlami, napadlo mi jediné slovo – NEVÝSLOVNÉ! Bíňa je, rovnako ako Val obrov, div Slovenska! Bíňa vyzerá ako mohutné hradiská na obrázkoch z ruských filmov. Bíňa vyzerá ako hlavné mesto nejakej veľkej ríše.
Otázkou zostáva, či Anonymova Baňa je naozaj naša Bíňa, alebo sa jedná o nejaký iný hrad. Podľa mňa je možné, že sa nejedná o Bíňu, ale o nejaký iný zaniknutý hrad, o ktorom dnes už nevieme, kde sa nachádzal. Ale možno sa mýlim a Baňa je naozaj Bíňa.
Podľa niektorých je Bíňa pomenovaná podľa osobného mena Bíň (zapísané ako Byn). Podľa knihy Stredoveká Bíňa bol nositeľom tohoto mena syn vojvodu Honta, ktorý sa považuje za zakladateľa bíňanskej vetvy veľmožského rodu Hont-Poznanovcov. Toto územie vraj dostal vojvoda do daru od Štefana I. Ján Stanislav sa v diele Slovenský juh v stredoveku vyjadruje, že meno môže patriť k menu Benedikt a pôvodne mohlo znieť Bieňa podobne, ako Ostrihom znel pôvodne Striegom.
Moja vlastná hypotéza je, že názov Bíňa by mohol súvisieť s titulom bán, čo je titul, ktorý pochádza buď z avarčiny, alebo zo slovenčiny, a dnes z neho máme odvodené slovo pán. Podľa wiki je Bán skratkou z Bajan (kagan, chán) – viď aj zase podobnosť s Bojnou (možno ešte súvis keltský?). Ako je Baňa/Bíňa pri Štúrove, tak je v Žiline obec Bánová, kde našli významnú mohylu veľmoža. Bíňa, ak by bola odvodená od bána, by bolo teda miesto vládcu, bána. Vieme, že Avari boli majstri v kopaní hrinkov, valmi opevnených sídiel. Možno tu je súvis ešte s Avarmi/Obrami/Obrinmi.
Moja druhá vlastná hypotéza je, že Bíňa sa naozaj pôvodne mohla volať Baňa. V nej sa mohli ukrývať zlaté a kovové poklady z baní zo severných slovenských hôr. Mohla slúžiť ako taká banka, obrovský nedobytný trezor na zlato. Bíňa tak mohla súvisieť s baňou, bankou. Ale ak by ste sa ma opýtali, ktorú z mojich hypotéz som ochotná prijať skôr, bude to tá prvá, že Bíňa by mohla byť nazvaná po bánovi, pánovi.
Prečo je Bíňa taká výnimočná?
Bíňa je výnimočná v prvom rade preto, lebo má neuveriteľne mohutné valy. A nielen to. Tie valy sú ničomu známemu nepodobné, nakoľko sú vyrobené iba z ílovej hliny, teda sú nespevnené na rozdiel od tradičných valov na iných hradiskách. Prečo sú nespevnené a ešte nespadli? Lebo sú zložené zo zvláštnej ílovitej zeminy, ktorá prirodzene drží pospolu, takže jej výdrevu netreba. Navyše tie valy sú neuveriteľne dlhé a dokonca trojité. Časť valu tvorí prirodzený terén, vysoký breh rieky Hron. Valy boli napojené na tento vysoký breh a dnes je v nich umiestnená celá obec Bíňa, dokonca aj s poliami. To je niečo, o čom iné hradiská môžu iba snívať.
Bíňske valy sa nachádzajú na superstrategickom mieste, nad riekou Hron kúsok od Matry, len 17 km od Dunaja a Ostrihomu. Do Veľkej Moravy (Nagymarosu) a Vyšehradu (Visegrádu) to je z Bíne 46 km autom a 36 km priamočiaro. Možno Bíňu kopali trestanci, resp. zajatci z blízkeho Zebegényu, ktorý susedí s Nagymarosom. Zebegéň je slovenské Zbehy, teda tábor zajatcov, otrokov, lebo izběgъ značí ‚trestanec‘. Bíňa leží nielen na križovatke Jantárovej a Hodvábnej cesty, ale prechádza cez ňu aj Zlatá cesta do slovenských hôr.
O Bíňi sa môžete dočítať vo vyššie spomenutej novovyšlej knihe Stredoveká Bíňa od Pomfyovej, Samuela a Žažovej. Odporúčam každému, kto sa zaujíma o dávnu Slovenskú históriu, aby si ju rýchlo utekal kúpiť do obchodu.
Autori v knihe spracovali dejiny Bíne a skúmali pôvod valov. Pôvodne sa myslelo, že valy vznikli až za Uhorska. Matej Bel vo svojom vlastivednom diele Notície historicko-zemepisné o novom Uhorsku opísal „ono rozsiahle a prastaré opevnenie obkolesujúce obec.“ Keby sme nevedeli, že autorom týchto slov je Matej Bel, považovali by sme ich za citáciu z Fuldských letopisov o Rasticovom hrade: „neopísateľným a spomedzi všetkých najstarších nepodobným hradbám.“ Obaja autori spomínajú rozsiahlosť a prastarosť hradieb. Matej Bel vraj zaznamenal povesť, že hradby dal postaviť veľmož Kopáň proti kráľovi Štefanovi I.. Štefan Katona (1732-1811) vo svojom diele o histórii Uhorska kládol vznik valov do roku 1046, kedy krajina druhýkrát povstala proti Petrovi Orseolovi. V 19. storočí sa historik Ladislav Szalay vyslovil, že bíňske opevnenie dal postaviť kráľ Štefan na obranu pred Kopáňom, čo je opačná hypotéza, ako mal Matej Bel. Niektorí považovali bínske valy za avarský hrink. Ale objavili sa aj názory, ktoré kládli vznik valov pred vznik Uhorska. Niektorí si mysleli, že valy mali chrániť Kvádov proti Jazygom.
Pripomeňme tiež, že podľa wikipédie v roku 173 n.l. rímsky cisár Markus Aurélius tiahol popri Hrone so svojimi vojskami proti Kvádom a práve vo vojenskom tábore nad Hronom napísal svoje dielo „Ta eis heauton“, kde miesto spisovania označil hneď v úvode: „Písané v zemi Kvádov nad Granuou.“ Na oslavnom rímskom stĺpe zaznamenaná udalosť o „zlatom daždi“, ktorý Rimanov odrezaných útočiacimi Germánmi od vody Hrona zachránil pred porážkou, sa stala tiež na dolnom Hrone, a to 11. júna 172. Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska. Niektoré názory stotožňujú tábor Marka Aurélia s Bíňou.
Bíňa môže mať ešte dávny pôvod. Treba si uvedomiť, že je to prvučičké mesto, ktoré stojí za hranicou na území bývalej Veľkej Germánie. Na východ od Hrona bola už Veľká Sarmatia. Rieka Hron bola teda hraničná. Možno slovo hranica má súvis s Hronom. Možno aj Germánia je nazvaná podľa Hrona, Granuy – ríša za Hronom. Bíňa, ako mesto blízko hranice, muselo byť logicky znamenite opevnené, aby dokázalo odolať prípadnému náporu nepriateľov. S touto hranicou na Hrone možno súvisí aj Val obrov, ktorý sa tiahne pozdĺž Hrona vo viacerých radoch. O Vale obrov napíšem zase nabudúce.
Mohol dať bínske valy postaviť Rastislav?
Aby sme bínske valy vôbec mohli spájať s nevýslovnou pevnosťou Rasticovou, vynára sa zásadná otázka – stáli vôbec bínske valy už v Rasticovej dobe? Kedy ich vykopali? Boli to ešte Kelti, či Rimania, alebo azda Germáni?
Podľa vyššie zmienenej knihy o Bíni, bola výška valovv čase zamerania pánom Janšákom v 30. rokoch 20. storočia 8 až 9 metrov, šírka 22 až 28 metrov. Vonkajší val mal podľa neho 2700 metrový obvod, stredný val 1250 m a vnútorný približne 1000 m. Celková dĺžka valov tak dosahovala takmer 5 km! Celková opevnená plocha hradiska bola 107 ha, z toho 65 ha medzi vonkajším a stredným valom a 42,58 ha medzi medzi stredným valom a hranou terasy. Plochu vnútorného valu nespočítal. Na valy bolo potrebných premiestniť približne 253000 m3 zeminy, pričom jeho stavba by 500 pracovníkom pri dennom objeme vykopanej zeminy 3 m3 trvala asi 6 mesiacov.
Archeologický výskum Hrabovštiaka z roku 1962 – 1963 stanovil hornú hranicu výstavby valov na druhú polovicu 12. storočia. Teda valy museli byť postavené niekedy predtým. Neskôr Hrabovštiak posunul dolnú hranicu na koniec 9. storočia. To je obdobie, kedy už Rastislav nefiguroval na scéne takzvaných veľkomoravských dejín. To by vylučovalo, aby sme Bíňu považovali za Rasticovu nevýslovnú pevnosť.
Až v roku 2006 – 2010 priniesli nové metódy lepšie poznatky o datovaní vzniku valu. Na základe rádiokarbónového datovania objektov odkrytých v tesnej blízkosti valu sa ukazuje, že val je omnoho starší, ako predpokladal Hrabovštiak. Interval bol teraz určenýmedzi rokmi 750 – 850, čo je práve Rastislavova doba. Myslím si preto, že Bíňu mohlo dať postaviť práve slovenské knieža Rastislav na mieste nejakého iného staršieho opevnenia. Je zarážajúce, že bínske valy mohli postaviť Slováci. Ktorýkoľvek národ to bol, musel byť početný a vysokoorganizovaný, aby dokázal uživiť toľkých kopáčov. Tých kopáčov bolo treba obliecť, obuť, vybaviť lopatami, motykami… Oblasť Bíne musela byť veľmi ľudnatá.
A teraz prichádza totálny šok! Ak by sa ukázalo, že Bíňa je nevýslovná Rastislavova pevnosť a teda hlavné mesto takzvanej vymyslenej Veľkej Moravy, znamenalo by to, že dejiny Veľkej Moravy by bolo treba kompletne prepísať. Hlavné mesto ríše by v tom prípade neležalo na dnešnej českej Morave, ale na dnešnom Slovensku! Z veľkomoravských dejín by sa tak razom stali výsostne dejiny slovenské. A to je politicky nekorektný názor, vážení! Toto sa zase nebude mnohým páčiť…
Proti Bíni ako centra ríše stoja tiež niektoré argumenty. Vraj nebola husto zastavaná. Podľa niektorých názorov sa jednalo len o dočasný tábor pre vojakov, možno ochranu východnej hranice tzv. vymyslenej Veľkej Moravy. Možno Bíňa mala chrániť Ostrihom. Možno to bola iba hraničná pevnosť, ktorá mala Nitriansko chrániť pred Avarmi. A možno to naozaj bola centrálna pevnosť veľkej Slovenskej zeme. Názory sa rôznia.
Môj osobný názor je taký, že Bíňa slúžila ako banka na zlato a kovy. Spolu s Valom obrov, ktorý kopíruje tok Hrona po dĺžke niekoľkých desiatok kilometrov, oddávna strážili cestu z kovonosných hôr (oblasť Sitna, Kremnice, Banskej Štiavnice) k dopravnej tepne – Dunaju. Predstavte si, že by nebolo Bíne, ani Valu obrov. Potom by náklad zlata bol ľahkou korisťou pre číhajúcich Avarov alebo iných nájazdníkov.
Niekto by mohol v Bíni očakávať zakopané veľké množstvo zlata a iné nevídané poklady. V r. 1964 bolo v Bíni nájdených pri zemných prácach 108 zlatých mincí z Byzantskej ríše z 5.storočia. Je to iste len zlomok pokladov, ktoré Bíňa, nevýslovná a medzi najstaršími nepodobná nepodobná pevnosť ukrýva. Ak sa Bíňa nevyvinula do poriadneho mesta, je to pravdepodobne kvôli gravitácii blízkeho Ostrihomu, ktorý rástol na jej úkor.
Prečo by Bíňa mala byť nevýslovnou Rasticovou pevnosťou?
- V prvom rade je naozaj nevýslovná a ničomu známemu nepodobná.
- Po druhé je prastará.
- Po tretie leží uprostred dávnej Slovenskej zeme.
- Po štvrté leží skoro na Dunaji, čiže spĺňa podmienku, že hlavné mesto má ležať na najväčšej rieke v geopolitickom bloku.
- Po piate leží na križovatke najväčších obchodných ciest.
- Po šieste je nad Dunajom, teda na našej severnej strane.
- Po siedme, je blízko Ostrihomu, ktorý sa za rímskych čias nazýval pevnosť Solva a po ktorom bola možno nazvaná Slovenská zem. Ostrihom bol v počiatkoch Uhorska hlavným mestom.
- Po ôsme je na rozhraní troch veľkých autonómnych územných celkov – dnešného Slovenska, západného Maďarska (Panónie) a Potisia, teda centrom kráľovstva.
- Po deviate sa jej žiadne iné hradisko nevyrovná svojou veľkosťou.
- Po desiate sa okolo nej nachádzajú úrodné polia, je tam dobrá teplá klíma a rieky Hron, Jupoľ (Ipeľ) a Dunaj, ktoré dokážu uživiť množstvo ľudí.
Bíňa v porovnaní s inými moravskými hradiskami
Mikulčice
Keďže som v minulosti osobne navštívila valy pri Mikulčiciach, vedela som, že tieto zďaleka nie sú nevýslovnými. Práve naopak, sú malé, nízke, ničím zaujímavé. Keby sa na tom malom území nenachádzalo toľko kostolov, toto miesto by pre svoju malosť nebolo ničím zaujímavé. Mikulčice boli močiarnym hradom, ktorý na svoju ochranu využíval ramená rieky Moravy ako prekážky. Výšku valov som odhadla na zhruba 2 metre.
Staré Město pri Uherskom Hradišti
V Starom Měste pri Uherskom Hradišti tiež už nie sú dochované nijaké valy. Podstúpila som tam cestu dvakrát za sebou, aby som nejaké našla, no, žiaľ, ani s miestnym skúseným sprievodcom sa mi nepodarilo objaviť ani len jediný dvadsaťmetrový kus tých údajných nevýslovných hradieb. Staré Město vraj malo hradby, ale počas hustej a nepretržitej zástavby na jeho území boli vraj zlikvidované. Staré Město vraj svojou rozlohou prevyšovalo ostatné hradiská. Keďže nemám relevantné zdroje, použijem informácie z internetového článku Staré Město – Velehrad. Vraj v prípade Starého Města nehovoríme o hradisku, ale o aglomerácii so sídelnou plochou 250 ha. Pozor, nehovorí sa o opevnenej ploche! Staré Město bolo vraj chránené 2 km dlhou hradbou (násypom), širokou 7,5 m (pre porovnanie v Bíni je val dlhý celkovo až 5 km, vysoký 9 m a základ valu bol široký 22 až 28 m). Navyše vraj táto hradba bola chránená 5 m širokou priekopu, hlbokou ať 2,3 m. Ako som spomínala vyššie, bola som na uvedenom mieste osobne, takže som na vlastné oči videla terén a nie je mi jasné, ako sa tam vmestila priekopa a čo ju napájalo. Táto priekopa nie je znázornená ani na 3D modeli v múzeu Veľkej Moravy, viď obrázok nižšie. Ten priestor pri severo-západnom vale je naozaj úzky, preto zmienka o českej neveste a úteku do úzkeho priestoru pri hradbách sa môže týkať nielen Devína, ale aj severozápadných hradieb Starého Města. Terén v tej lokalite ide popod svah, takže vodnú priekopu na kopcovitej strane svahu si naozaj predstaviť nedokážem. Tá informácia o priekope je podľa mňa čistým nezmyslom, stačí sa pozrieť na spomínaný 3D model opevnenia Starého Města. Napokon mi dodnes nie je jasné, ako bolo Staré Město chránené zo severovýchodnej strany, nakoľko tam nie je nijaký val. V deviatom storočí, kedy Praha ešte neexistovala, vraj Staré Město bolo veľkomestom. Hradby boli kompletne zničené napríklad aj v Bratislave alebo v Devíne, aby sa mestá mohli lepšie rozvíjať a rásť. Ak dnes nie sú valy v Starom Měste dochované, nemusí to nutne znamenať, že neexistovali. Otázne však je, prečo z nich nezostal aspoň malý kúsok. Aspoň malý hrbček.
Pohansko
Keď som navštívila Pohansko pri Břeclavi, uznala som, že toto hradisko je o poznanie väčšie ako biedne Mikulčice. Každý človek, ktorý čo i len trochu triezvo uvažuje, musí dôjsť k jasnému záveru – Mikulčice hlavným mestom určite, ale naozaj určite neboli. V Pohansku som objavila múzeum a pohanské sochy. V budúcnosti spravím na túto tému článok. Na jednej tabuli som našla porovnanie veľkosti vybraných opevnených hradísk. Ducové bolo rozlohou také opevnené prdítko. Mukulčice boli tiež veľmi malé. Pohansko bolo zo zmienených hradísk najrozsiahlejšie. Predstavte si, malo až 30 ha opevnenej plochy! Doma som si pozrela veľkosť Bíne. Tá bola viac ako trikrát väčšia než Pohansko! Ak by som mala do grafu zakresliť paličku zodpovedajúcu veľkosti Bíne, papier by mi nestačil. No veď len posúďte sami.
Žilinské hradiská – Hradisko nad Strážovom a hradisko pri Divinke na Veľkom Vrchu
Ešte aj žilinské hradiská majú vyššie valy ako Mikulčice. Hradisko nad Strážovom má výšku valov až 8 m. Hradisko na Veľkom Vrchu pri Divinke, hneď na opačnej strane Váhu, má výšku valov tiež aspoň štyri metre. Z obidvoch hradísk bolo na seba vidieť a chránili strategickú križovatku v Žiline smerom na východ a tiež na sever do poľského Krakova.
Záver
Na výlet do Bíne som zobrala aj milého kamaráta, ktorý mi asistoval a okrem iného aj robil porovnávaciu figurínu, aby pri jeho výške vynikla veľkosť valov. Hoci sa priateľ o históriu valov až tak nezaujíma a hoci som mu celé týždne ospevovala gigantickosť bínskych valov, predsa až na mieste pochopil, o čom som celý čas hovorila. Pri pohľade na bínsky val presenknutý železnicou doslova povedal: „Až teraz som pochopil, čo sú valy. Tí, čo ich stavali, museli byť asi nadrogovaní.“ A to už videl nepatrné valy v Pohansku a tiež dosť vysoký Obrí val pri Pečeniciach. Týmto by som ukončila tento dlhý článok o hľadaní Rastislavovej nevýslovnej pevnosti. Nech si každý spraví vlastný úsudok o celej veci. Jedno je však isté – ako môj asistent nemal ani len tušenia o existencii Obrieho valu alebo Bíni, tak o týchto dvoch divoch Slovenska a možno aj Európy nemá tušenie ani zvyšných 99% Slovákov. Ako je toto možné? Prečo sa tieto veci neučia na dejepise? Kto je za to zodpovedný? Slušne mu odkazujem, aby podal demisiu, lebo ak by tieto nevídané veci mali iné krajiny, vystupovali by na každom propagačnom materiáli. Slováci ani len netušia, po čom tu chodia.
Niečo viac o Bíni:
Dvakrát vraj bola nakomplet zničená. Dnes v nej žije 90% občanov maďarskej národnosti. Nápisy na hroboch a stĺpoch sú po maďarsky. Na kostolíku pri vale je maďarská trikolória, podobne tak na stĺpe pri bínskom kostole Panny Márie. V Bíni som slovenčinu nepočula. Ale keď ľudia zistili, že neviem po maďarsky, bavili sa so mnou po slovensky.
Pokračovanie: https://sclabonia.sk/2015/11/blazena-ovsena-patra-po-obrom-vale-a-starovekom-skalnatom-meste-video/
Bina znamena po spanielsky ,preorat,zorat.
Dobrý deň len malá poznámka. Určite som neobjavil Ameriku ale veľmi dobrou pomôckou je stránka Katastrálneho portálu SR. Hlavne aplikácia Mapka zbgis. Portál na základe parciel nielenže dáva tušiť kadiaľ viedli už narušené či zlikvidované hradby, ale aj pôvodné koryto rieky Hrona či jej mŕtve ramená. Môžete aj použiť prekrývanie máp na lepšiu orientáciu, pokiaľ chcete miesto Vášho záujmu navštíviť. Pokiaľ si prepnete do zobrazenia Terén, už Vám bude všetko jasné. Ten na zhruba polovici Slovenska vykresľuje terénne nerovnosti a zvláštnosti. Táto unikátna technológia dokáže znázorniť povrch bez fauny.
Vyskúšajte či aj vo vašom okolí neje nejaký nepravidelný útvar, ktorý by nemal prísť o pozornosť z historického a kultúrneho hľadiska.:)
Neviem, kde pôvodne vznikli avarské hrinky, ale na mape Húnnio-Avarície to boli centrálne zhromaždiská správnych oblastí. Táto mapa bola predobrazom Uhorska, keď bola oklieštená o rakúske územia zo západu. Oblasť Tatier predstavovala na mape „terra inkognito“ čiže územie neznáme vnútrozemia dvoch hrinkovísk. Ale tento kaganát bude mať pozdný pôvod z rokov 760-890, keď sa rozšíril na úkor ríše Slovenov Svanthosa, vytlačeného do okrajovej Moravie. Kaganát nerozvrátila Franská ríša, ale občianska vojna, keď kagana zabil slovanskí tudum Ungvimír a stal sa tak najvplyvnejším vládcom kaganátu. Vojská Frankov bez boja iba plienili územia Húnnio-Avarície, ktorá sa rozpadla na hrinkoviská.
1.V úzkych dolinách severného Grécka, v Macedónii, kde sa obyvatelia živia ovčiarstvom, sa aj dnes valach volá valach a syru hovoria bryndza.
2.Arpádovci vládli v Uhorsku len tristo rokov. Vychovávaní boli spočiatku v Nitre a aj dvesto rokov vládli z Nitry a sto rokov z blízkosti Bíne z Ostrihomu.Prvých dvesto rokov ich vlády platilo,že kto ovláda Nitru, ovláda celé Uhorsko.Štefan I. mal ochranku zloženú zo Slovákov a aj velitelia jeho armády boli Slováci. Keď arpádovci vymreli, na Uhorskom tróne sa striedali európske panovncke rody, taktiež Arpádovci sa na Veľkomoravský trón dostali cez manželky. Arpádovci bola len výmena dynastií na Veľkomoravskom tróne. Uhorsko bola len zmenšená Veľká Morava, úradný jazyk na Uhorskom kráľovskom dvore do roku 1.867 – nemčina a llatinčina prenikala na Veľkomoravský kráľovský dvor už za Svätopluka.
prajem vsetkym vela trpezlivosti pri odhalovani pravdy, ja som skor citatel a rad si opravujem a rozsirujem svoje skolske poznatky o nove vedomosti. Mozno som to tu prehliadol, ale nikde som nezaznamenal ze na uzemi terajsieho Madarska bolo kedysi obrovske jazero – more, ktore zaniklo az uvolnenim trasy Zelezne vrata,,,,,vie prosim niekto z analyzovat co to potom znamena v konecnom dosledku? Videl som dokonca aj mapku ,,,,
Archeológovia v 60. rokoch dospeli k záveru, že bínske opevnenie nemalo charakter obvyklého hradiska s nejakým dôležitým hospodársko-správnym a centrálnym postavením pre určitý územný celok, ako známe veľkomoravské a mladšie hradiská na území Slovenska, Moravy, Čiech, Poľska, SSSR i Nemecka. Usudzovali, že tu išlo skôr o opevnenie, ktorého vybudovanie si vyžiadala nejaká náhla a prechodná potreba, ktorá nenadväzovala na predchádzajúci význam lokality a ktorá podstatnejšie neovplyvnila ani ďalší vývoj jej osídlenia.
Zaujimave premostenie mora a zeme sa crta z vyroku: Lezi na „marach“. Pochovavanie do Zeme alebo do Mora podla roznych ritualov. Tiez bohyna aj smrti Mara. Hovori sa tiez „zMarit“, „uMorit“, „Marna snaha“ a pod. Cize „zirne moravy“ nemuseli byt v čase Chalupkovho Morho az takym neskutocnym basnickym vyplodom.
Sledujme predpoklad etymologickej suvislosti:
Kos-ice, Kys-ak, pani z Kis-eku, Jagajlo Gan: Sloven mal Venda a Vened mal Kys-eka, Koz-aci, Kos-Suc ( sud/Kas-a z ktorej se delila Koz-acka korist), Kaz-ach, Gaz-ik, Koz- akovci, Kaz-ikovci, Guss, Hus-ak, Hus-ar, Hes-ensko, Kass-el, Čes-i, Kos-mas, Kos, Casa, Kus, Kis-ka, Kos-a,
Chaz-arska risa, Kas-parov, Chess/Sach, perzsky Sach, kat, Kos-ovo,Cak, Koz-ina,
Kaz-ok, atd. atd. farba belasozlta- vlajka Ukrajiny, Košic, Svedska, Wiesbadenu, atd.
Neodmislitelna sucast pohraniciarov od Českého lesa bola „Cakana“ teda „Valeška “ pohraniciarov v Karpatoch- tzv. Valachov. Obdobne pohraniciari Ruskej rise -Kozaci ziadany do cias ovladnutia pristupu k Ciernemu moru a vybudovaniu namornej velmoci ( Peter I. Velky). Je mozne ze dalsie remeslo našli na mori – Ko(r)z-ari – Gus-ari.
Cize ak by v horeuvedenom bol za macny mak pravdy museli by sme pripustit, že Kaczinciho predkovia boli kozacka cast tzv. Madarskeho kmenoveho zboru ktory je na nasom uzemi historický dolozeny od 10. storocia. Tak by to bolo podla mna najpresnejsie. Kozak bol však podla Jagela Gana- Litovskeho kronilara autora Velesovej knihy vnukom Slovena. Nevie se presne s akymi nevestami sa spojili Sloven a Vened, ale je mozne pripustit ze to nemuseli byt rasovo ciste partnerstva. Rasova čistota si myslim ze ad absurdum musi viest k degeneracii rodu a tito naopak zaznamenali obrovsky rozkvet pretoze zaludnili mozno cely Indo-europsky region. Nehovoriac o naznakoch spojenia Americkych indianov doslich cez Barentsov prieliv zo Sibiri. Tiez indicie o obsadeni Severní. Afriky, Egypta, a pod. Vid. Sarik (Car-ik, Kyr-os) vodca Hurrianov (z Hury? horalov) a Hyksov v – 18. storoci. Nehovoriac o tazeniach- stahovaniach? Venedov, morskych narodov a vypravach Make-Don-cov a Pelas-gov z Pelly , Bulh/Volg/Vulg-arov od matky Volgy (Ma-Ra).
Ktorí Slováci vypracovali Maďarskú gramatiku?
Najprv je myslienka/obraz/predstava/videnie/symbol, az potom slovo/vyraz a teda jazyk. Dokonca v antickej Lakonii boli slova v medziludskej komunikacii velmi obmedzene a po myslienke nasledoval zvacsa priamo skutok.
Māra
Māra is the highest-ranking goddess in Latvian mythology, Mother Earth,[1] a feminine counterpart to Dievs (God). She may be thought as the alternate side of Dievs (like in Yin and Yang). Other Latvian goddesses, sometimes all of them, are considered her assistants, or alternate aspects. Māra may have been also the same goddess as Lopu māte, Piena Māte (Mother of the Milk), Veļu Māte (mother of the souls/spirits), Zemes Māte (Mother of the Earth), and many other „mothers“, like of Wood, Water, Sea, Wind. Māra is also depicted in Latvian mythology as the goddess of good fortune.
jednou s pomocok je symbolika: More, Mare= Velke
Velke, Velch, Velikan je v korelacii s Velesom, teda pojmom ktory mohol byt chapany ako nieco velke (vid bohovia Urartu, Levantu, atd.). More vyjadruje pojem Velkost, teda či sirosira hladina Oceanu alebo sire oraciny zirnych ciernozemi mohli byt niecim velkym, Morom, Moreou, Marou, Mirom, Mo Rauou, Ma Reou, Matkou atd
.
No, predsa na books.google:
prvý diel:
https://books.google.sk/books?id=MQ8JAAAAQAAJ&printsec=frontcover&hl=sk&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false
Na básnicke výrazy nemôžme dať, to nebola reč ktorá sa bežne používala, či používa. Aby im vyšiel džambický rím, tak si slovo vymysleli a bolo. Navyše tie časy boli úplne výnimočné. Slovenčina sa len rodila, končila latina, preferovala sa Maďarčina, Nemčina bola jazyk vzdelancov a vedy a germanizmov bolo hojne. Vo všeobecnom duchu panslavizmu si slovenskí národní buditelia robili jazykové výpožičky od ostatných Slovanov a hlavne sa vo všetkých európskych jazykoch používali a hlavne tvorili novotvary. Myslíte že napr. slovo kukurica tu bolo odjakživa? Myslím že jediným reálnym vodítkom je Bernolákov slovník, ale v ten som nikdy nevidel. Neviete, je niekde v elektronickej podobe?
Tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.
Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu,
aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu.
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1#ixzz3qbPRtG7m
viete, ak sa snažíte z klietky uletiet nemozte si smer svojho letu vytycovat rovnobeznostou stien klietky. v takom pripade sice na slobode, ale o stanete nadalej uvazneni v jej koridore, tieni a pod. samozrejme aj vzlet má svoje pravidla, nesmie to byt napr. Ikarov vzlet, skor rozummy Dajdalov
Asi by som si mal prečítať nejaké základy vedeckej etymológie a asi aj druhí, ak sa chceme o tom baviť. Nechápem prečo by mala byť : Mo rava ( zirne moravy- ciernozem)? Vieme že Sloveni volali Dunaj Moravou, teda Morava. Pretože v tých bažinách lužných lesov, vnútrozemskej delty je čiernozem ? Nesúhlasím s tým, že Morava je Keltského pôvodu, pre nás sa Morava najviac ponáša na More a keď bude Dunaj rozvodnený, tak odporúčam prísť k nám do Bratislavy, vyliezť hore do Karpát nad Devínom, alebo na sídlisko Dlhé diely a uvidíte More. Je to fascinujúci pohlad aj keď je inundačné /zaplavované/ územie vytýčené hrádzami, ale aký to musel byť pohlad pred hrádzami, v minulosti. Voda sa musela rozprestierať doširoka ďaleka a tak Sloveni poznajúc More, pomenovali tú velkú rieku podobne, Mora-va. Ak je More, Mora-va synonymom pre Velký , Obrovský, Nedozierny, tak aj krajina okolo Dunaja niesla meno Morava, ale nie primárne podla rieky, ale pretože ju považovali za Velkú /obrovskú, nedoziernu/. Lud čo tam žil popri Dunaji sa volal všelijako, niekto nejakú časť z nich volal aj Marhari, ale asi ťažko po rieke Morava, aj keď to vyzerá tak jednoducho a lákavo, rieka Morava, krajina Morava a tam žijú Moraváci, z ktorých sa omylom stali Slováci.
Svet po Slovensky je po Česky svět, po Ukrajinsky svit, po Polsky je šviat a po Srbo – Hrvatsky svijet. Všetky tieto názvy sveta u okolitých Slovanských národov vo mne evokujú to čo svet v slovenčine, SVETLO, SVIT. Akurát Ruština má Mir.
Mier po Slovensky je po Česky mír, Ukrajinsky svit, Polsky pokój, Srbo-Hrvatsky mir a po Rusky mir. Čo v nás evokuje slovo mier? Nič iné len mier. Náš Ves mír je novotvar, predpokladám že naši predkovia používali slovo Nebo, dodnes máme nebeské telesá na oblohe.
Takže Ruština má mir pre náš mier aj svet, Ukrajinčina má pre mier a svet tiež jedno slovo, svit. Polský mier je pokoj, čo je aj u nás synonymom mieru, takže Poliaci, Česi a Srbo-Hrvati rovnako ako u nás.
Nevidím ani jeden dôvod prečo by Slovenský svet mal byť mir, alebo prečo by mal byť náš svet príroda. Otázka je, či naši predkovia používali pojem príroda, veď príroda bola všetko okolo nich, skôr myslím že ten pojem nemali prečo používať a tak svet okolo nich bol les, pole, pasienok, lúka, háj, voda a podobne. Jednoznačne by to chcelo Bernolákov slovník, teda keď už nevieme zhola nič z vedeckej etymológie.
Denis,
už pred pár rokmi som tu odporúčal „rýchlokurz IE etymológie“, ktorý je v „úvode“ ešte „socialistickej“ knihy: Stručný etymologický slovník jazyka českého …, SPN Praha, 1982, druhé vydanie (… = se zvláštním zřetelem k slovúm kulturním a cizím) – možno v dobrej knižnici by sa dala zohnať.
A samozrejme výbornou „cvičebnicou“ pre laikov sú tri diely knihy nebohého prof. Šimona Ondruša: ODTAJNENÉ TREZORY SLOV (I), II, III – v ktorej sa čitateľ môže oboznámiť, AKO SA DÁ „OFICIÁLNA“ ETYMOLÓGIA VYUŽIŤ V NÁŠ PROSPECH !!!
Prečo som zdôraznil „ako sa dá „oficiálna“ etymológia využiť v náš prospech“, LEBO „OFICIÁLNA“ ETYMOLÓGIA NÁS STÁROČIA „ODSÚVA NA DRUHÚ KOĽAJ“, T. J. „ZA NEMCOV“, napr. meno Váhu je „oficiálne“ „germánske“ – Š. Ondruš to vyvracia a ukazuje, že je naše pôvodné.
ALE TREBA MAŤ NA PAMÄTI, ŽE AJ ON EŠTE „LEN MATNE“ VIDEL CEZ „DŽUNGĽU POUČIEK VYCUCANÝCH ŠKOLOVANÝMI ONEMCAMI Z PRSTA, LEN ABY SA NEMUSELI PRIZNAŤ, ŽE ONI „GERMÁNI“ SÚ LEN TAKÍ ÚBOHÍ ODRODIVŠÍ SA SLOVANIA, AKO SÚ MAĎARI (tí sa dokonca zmierili s tým, že sú MOČARI, lebo už svojmu menu nerozumejú, aj keď „konštruktéri“ maďarčiny „nič nové“ nevymysleli, a boli nútení prebrať naše slovo MOCSÁR – tuším Kollár spomína vo voľaktorom svojom liste, že „HUNGARI“ SA HNEVAJÚ, KEĎ ICH DAKTO NAZVE MAGYARMI §§§)
Prečo zdôrazňujem „on ešte len matne videl cez džungľu poučiek …“, nuž LEBO ANI ON NENAŠIEL ODVAHU VIDIEŤ V Tise NAŠU „STARÚ DOBRÚ“ ŤIŠU, AKO „OPOZITUM“ K DUNIACEMU DUNAJU, ČI REVÚCEJ REVÚCI, aj keď etymológ Trubačov „sa ho snažil naviesť“ cez Plíniove PA-THISS-us = PO-ŤIŠ-ie!!!
Logofate, Logo-fat-e = Slovo-vysloven-e/Slovo-sláven-e (po starogrécky),
ako je vidieť na Vašom „pseudonyme“, slová sa nedajú „štvrtiť hlava-nehlava“, napr. takto Lo-go-fat „= Lo-ísť-tučný“ po anglicky :D :D :D
Pella má slovný kmeň Pell, -a je prípona ženského rodu !!!
Peles môže súvisieť s našim „pleš“ – dačo ako náš Plešivec !!!
Palestína = „Filištína“ = zem, kde žijú Filištínci, „časom skomoleni“ na Palestíncov !!! – otázkou zostáva, čo je pôvodné neskomolené „Palest-“ či „Filišt-“ – až po jej zodpovedaní možno „etymologizovať“.
Walesan je oficiálne „Cudzinec“ (vo vlastnej zemi, to je „irónia „germánskych“ dobyvateľov“)!!!
Veles = v tzv. Velesovej knihe je zapísané doslovne „VLES kniga“ – takže ako sa vlastne volal ten pohanský boh ???
Wilusa vs. Trója – akým jazykom hovorili Trójania ??? – tu spomeniem, že oficiálna etymológia nedokázala dodnes „etymologizovať“ meno ACHILES §§§
AK BY TRÓJANIA HOVORILI „PO NAŠOM“, TAK TEN „GRCKÝ“ HRDLOREZ MOHOL BYŤ PODĽA ICH MIENKY RIADNY „Ú-CHYL“ :D – stiahnite si knihu Dankovského, aby ste vedeli, aká blízka slovenčine bola stará gréčtina v časoch Homéra,
(viď books.google.sk/books?id=j5syAQAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=dankovszky,+Die+griechen&hl=sk&sa=X&ved=0CCYQ6AEwAWoVChMIrKjW67z3yAIVS74UCh3VVAJj#v=onepage&q=dankovszky%2C%20Die%20griechen&f=false).
Este korekcia: Mir= Svet, Svet=Matka Priroda- pokial nepatrite k bigotnym cirkevnikom alebo technokratom zijucim vo virtualnej realite tak to priblizne plati aj dnes, v minulosti o ktorej hovorime urcite
Denis, pardon nemal som čas upřesnit, teda Matka Zem, Svet= Miroslav, Ma Rea, Mo rava ( zirne moravy- ciernozem), Mira, atd. atd.
Jaruj Kazok, zdá sa mi že s tým Mojmír – Emír žartujete. V podobnom duchu odpoviem, že vidím skôr podobnosť v Mojmír – Vesmír, či skôr vo Ves-Mír-na stanica Mir.
Logofat Valašský, píštete: „vo vyzname MATKA PRIRODA, teda MO-RA(VA).“ Mám za to , že MORAVA má úplne iný význam ako Matka príroda.
Metod J. Sláv, píšeš:“ už som tu minimálne raz Vás vyzýval, aby ste si dačo naštudovali z vedeckej etymológie“ tak čo nám teda odporúčaš na preštudovanie.? Pani Blažena tu napísala z akej literatúri čerpá, aj ja so dal čosi z mojej najoblúbenejšej, ale večšina z Vás mlčala, /všetci/. Tak daj prosím ťa nejaký dobrý tip na naše dovzdelanie.
E-MIR, alebo EM-IR, alebo oba?
Delenie EM-IR ponuka inu paralelu:
Predpokladajme, že SLOVAK = CLOVEK (podobne ako VALAH = CLOVEK v Indii), potom EM z latinskeho OM = CLOVEK, teda EM-IR nieco ako CLOVAK. Podobne HOMER = HOMO. Potom tiez EM-(B)ER = CLOVEK po madarsky.
Na druhej strane E-MIR, MIR ako SVET, vo vyzname MATKA PRIRODA, teda MO-RA(VA), alebo anticka MA-REA KYBELA.
Pella- hlavne mesto kralovstva Makedonskeho v 4. storoci pnl je tiez podla blata?
Peles- letne sidlo rumunskeho krala v Karpatoch je tiez podla blata?
Pales- tina- je tiez podla blata?
Filis- tinec- je podla blata?
Wilusa-Troja je tiez zablatena?
Wales- je od blata?
Veles- je od blata?
Metod vychadzajme z toho, že „blato“ nepatri medzi veci ktore by si ludia často sami vyberali pre svoje pomenovanie. Pokial suhlasite, potom Vaše tvrdenie ze Pelasgovia=
Blatenci by znamenalo ze sa jedna o exonym, teda,ze lud Peloponezu nebol schopny sa sám pomenovat a ani ničím inym zvlášť nevinikal podla coho by ho niekto zvonku pomenoval, len blatom? Vlastne by to nebolo pomenovanie, ale hanliva prezyvka.
Zda sa mi ze na tomto webe nikto nesuhlasil s teoriou o akychsi Zablatencoch od Pripiati z ktorych sa v priebehu 2 storoci stali Slovania, tak preco teraz stavat teoriu opat na nejakom blate? (rozumiem Vasej uvahe o povode nazvu Panonia aj ked sa skor priklanam k etymologii na báze „Pan“, „Ban“, „Ban-at“, „Bine“, „Pun“, „Bon“, „Ben“, atd.).
Vážení diskutujúci,
už som tu minimálne raz Vás vyzýval, aby ste si dačo naštudovali z vedeckej etymológie, veď JE LEPŠIE PREMÔCŤ NEPRAJNÍKOV NAŠEJ STAROBYLOSTI VEDECKÝMI ARGUMENTAMI, ako len dačím, čo sa zvykne nazývať „ľudová etymológia“ (aj keď viem, že veľmi záleží na tom, príslušník ktorého ľudu robí tú tzv. ľudovú etymológiu – „ľudová“ etymológia Slováka môže byť 100-krát lepšia ako „radobyvedecká“ etymológia Angličana alebo Nemca).
Pri robení vedeckej etymológie treba mať na pamäti fakt, že aj keď vo svete bolo rozlíšených cca 6000 jazykov, tak tento veľký počet jazykov nestačí na to, aby boli vyčerpané všetky možné kombinácie hlások, t. j. všetky možné slová.
No, a keďže aj napriek tejto možnosti veľkej variability slov, SA V SLOVNEJ ZÁSOBE AJ VEĽMI VZDIALENÝCH JAZYKOV VYSKYTUJÚ VEDNO HLÁSKOVO A VÝZNAMOVO ZHODNÉ SLOVÁ, TO NASVEDČUJE TOMU, ŽE VŠETKY JAZYKY Z JEDNÉHO JAZYKA VZIŠLI (genetika toto potvrdzuje, lebo hovorí, že všetci pochádzame z jednej „dediny“ dakde na juhu Afriky).
Takže si môžme položiť otázku, KTORÝ NÁROD SI UCHOVAL TEN PÔVODNÝ JAZYK ?
Je pre nás zaujímavé, že napríklad v pôvodnom jazyku na území Južnej Ameriky, V JAZYKU KEČUA sa PUPOK povie PUPUTI.
Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť „doslovný význam“ tohto nášho slova v našom jazyku tak podobne, ako sa mi podarilo ho zistiť u slova ZNAŤ:
ZNAŤ = S-ŇAŤ = „POŇAŤ“ !!!
No, a pretože vedecká etymológia zistila „rovnicu“:
ZNAŤ = sanskrt. DŽANATi = gre. (γι)γνοσκω = lat. (G)NOSCere = angl. KNOW,
TAK NAŠE „ZNAŤ“ BOLO NA POČIATKU !!! !!! !!!
LEBO LEN MI TOMU SLOVU SKUTOČNE ROZUMIEME !!! !!! !!!
Preto SLOVO, či MENO JE TOHO NÁRODA, KTORÝ TOMU SLOVU SKUTOČNE ROZUMIE!!!
Takže napr. slovu, menu PELOPONÉZ Gréci rozumejú ako „Pelopov ostrov“, lebo v ich mytológii vystupuje PELOP(S)a NÉSos je ostrov.
Oproti tomu Gréci pokladajú za predgrécke slová:
aLSos = LeS
dROSos = ROSa
MaCHaira = MeČ
LEBO IM „NEROZUMEJÚ“, ALE ZATO MI IM STÁLE ROZUMIEME,
tak ako rozumieme napr. menu TUKos pre KLADIVO, teda TĹK,
(podľa „vzoru“ JABUKO = JABLKO, či SUNCE = SLNCE )
ktoré používajú na gréckom ostrove Paros v súostroví Kyklady
( cs.wikipedia.org/wiki/Paros )známom baňami na mramor.
Z titulu môjho poznania sú
DANAJCI=DUNAJCI = PANNOnci/BAHNOnci/BLATnianci = PÉLASGovia(πηλος=blato)
(lebo Danajci aj Pelasgovia sú známi z Peloponézu, teda „Mykénci“ s R1a haplogrupou , ale ak to „g“ sa „nedá odškriepiť“, tak by to mohli byť „len takí obyčajní“ PLAŠKovia :), lebo „všetci Gréci“ prišli „od nás“, čo dosvedčuje archeológia, aj keď ich mytológia „spomína“, že sa ta „nanosili“ z Egypta, teda severnej Afriky – viď haplogrupa E).
Jednoducho a strucne: Peloponez se nevola po rozpravkovom Pelopovi ale ani se tento nazov neobjavil na svetelnej obrazovke ovladanej Diom. Peloponez dokonca nepomenovali Greci. Peloponez sa nazyva po svojich povodnych obyvateloch, teda po Pelasgoch. Rasisti hovoria ze ti Pelasgovia boli Belasikovia, teda Belosi. Ja hovorim, že v ich DNA bol urcite iny dominantnejsi znak. Niektori dokonca tvrdia ze Achajci- Danajci zalozili Mykensku civilizaciu, pricom v skutocnosti boli piratmi prichodivsimi z pomedzia Egypta a Arabie (maximalne tak mala cast Filistincov prejducich na stranu Faraona- mozno tiez Filistinskeho, ktorych mecenáš neskor umrel a oni miesto strazenia hranice Egypta si zacali privyrabat „ochranou“ plaviacich sa obchodnikov). Cize Kretsko-Mykenska civilizacia je nonsens ak pod pojmom Mykeny rozumieme Achajcov (Danajcov). Ak pod tymto zdruzenym pojmom rozumieme Pelasgov, Minotaurovych Kretanov- Minojcov, Wilusov (Trojanov), Dorov, Aiolov a Ionov (Janov-Hunov) potom je to spravne. Avšak s „drobnym“ vyznamomnym odtienom: Už nehovorime o cudzich kolonizatoroch taziacich v nasej zemi, tito boli už sucastou našich predkov. Tamti boli tiez nasi predkovia, ale zvlcili predkovia. Treba si všímat vsetko co je dostupne a citat vsetky dostupne zdroje aj medzi riadkami. Rozumiet pribehu ako pribehu ludskemu, nie nadludskemu. Jedine tak ak niekto pozna skutocne pohnutky konania, nie oficialne na zakazku pisane a v dalsich storociach mnohokrat premalovane intepretacie, jedine tak je mozne porozumiet pravdivej historii a ziskat druhy pevný bod pre stanovenie vektora dalsieho napredovania cloveka a spolocnosti.
Treba ist poctivo a trpezlivo, starostlivo čistit co bolo zamazane, oplachnut co bolo pretrete a vratit spravne kontury a farby tam kde maju byt. Iba tak pochopi spolocnost odkial prisla, s čim se potýkala, kam smerovali kroky predkov a comu se má na buduce vyvarovat.
Takže hlavu hore, nebolo to tak a nielenze máme byt, ale je nasou povinnostou byt hrdi. Nie pysni, ale stavat sa k ostatnym ako starsi k mladsim. Nepoucat, ale navadzat a ukazovat. Netrestat ale z nadhladom poukazovat na degenerativnu kauzalizu chytrosti a hluposti. Je čas, pretoze ten kto ukradol faklu vodcovstva a zviedol stado, ten už nevie dlhsiu dobu ako a kade dalej.
DanS, naozaj tak silno verite ze v Stiavnickych vrchoch tazila zlato „Kretsko-Mykenska“ civilizacia? Kto bola tato civilizacia a či nebolo v tom case v Stiavnickych vrchoch vlastnej civilizacie? Je zaujimave ze stále vieme ( aspon si myslime) o vzdialenych civilizaciach kto komu snurky na topankach zaviazal, ale o civilizacii ktora se vyskytovala v mieste rodiska dokonca paralelne v danom čase nevieme alebo sme nevěděli skoro nic. Preco to je tak? Niekto by povedal: Lebo tu nic povodne nebolo a vsetka sila a kultivovanost sem dosla z odinakial.
Pani Blažena, mám rád Vaše zemepisno vlastenecké výlety za duchom miesta. Sám to tak robím, intenzita zážitku je vysoká. Asi podobne bola napísaná volakedy aj oficiálna Slovenská história, jednoducho to historici cítili v kostiach, aj keď dôkazov nebolo. My bádatelia z ľudu, nevzdelaní v odbore, by sme sa mali takýmto postupom vyhnúť. Môžme stavať a stavajme šialené teórie, ale mali by mať nejaký reálny základ, poznanie.
Rímsky vojaci si stavali aj za pochodov na noc opevnený tábor, každý legionár niesol na pleciach dva koly na ohradu a po dennom pochode sa časť vojakov pripojila k ženijnej jednotke a z kolov robili ohradu. Ak sa mali zdržať dlhšie, tak vykopali priekopu a navŕšili val, navrchu boli koly. Takže Markus Aurélius mohol mať tábor hocikde, samozrejme aj v Bíni. Ale ak DanS napíše, že tam mali Avari hrink, tak som zostal prekvapený. Ak by tam archeologovia našli hocičo, čo by pripomínalo hoci len vzdialene Avarov, tak by to zverejnili. Ale je možné že hradisko nebolo dokonale preskúmané a hladači s detektorom našli toho viac, možno pamiatku po Avaroch. Možno DanS niečo počul, niekde v krčme, od niekoho neznámeho.
Vrátim sa k tomu Kopáňovi, Oskar Cvengroš by hneď napísal že to bol Copáň, teda vlasáč /zámena K za C / , prípadne by to dal rafinovanejšie kde Co je Kosa – koma, teda vlasy a pán je pán, teda vlasatý pán, čo by zodpovedalo maďarskej verzii Copáň úr. Ale môžme v tom počuť aj posmešné Krpáň, alebo jeho pomenovanie po charakteristickej črte, kopal podriadených, tak mu prischlo Kopáň. Je možné že jeho meno pochádza z Valhaly, veď severania boli tak isto Slovania, alebo je z katolíckej biblie, alebo z vulgárnej latiny. Pre mňa to zostáva stále v tej istej polohe, Kopáň neznie po Maďarsky.
Denis, DanS, Logofat, Vilyo, vďaka za podnetné komentáre. K otázke Denisa, že kde je uvedené, že Bíňske hradisko je staršie ako z obdobia Veľkej Moravy, môže odpovedať, že nikde. Práve naopak, kladie sa do obdobia „Veľkej Moravy“. Je tak o tom napísané v knihe Stredoveká Bíňa, ktorá nedávno vyšla a dá sa kúpiť v kníhkupectvách. To, že Bíňa asi má aj predveľkomoravskú tradíciu, vyplýva iba nepriamo z toho zápisu, kde sa v 2. storočí spomína Markus Aurélius nad Hronom. Ja si myslím, že to nemôže byť inde ako práve v Bíni. Aj ja som stála v Bíni nad Hronom a videla som z výšky jeho lesknúcu sa hladinu.
DanS, uveď prosím ťa zdroj, kde je uvedené že Bíňske hradisko je staršie ako z obdobia Velkej Moravy. Na hradiska.sk nič také nie je.
O Bíni som písal v diskusii už pred rokom. K A – ohromné valy treba povedať i B – nie len od Rastislava. Bíňa má pôvod predveľkomoravský. Valy „obrov“ sú staré cca 2700 rokov a končia logicky niekde neďaleko Bíne. Valy obrov, pečenický val i bínske valy ležali na rozhraní lesov a stepi = usadlej civilizácie a kočovníkov. Usadlí sa museli brániť, jednou z obrán boli valy. Každý, kto ovládol krajinu, chcel ovládnuť predovšetkým hradiská. A zápas o hradiská bol minimálne od druhého tisícročia pred Kristom. Na slovensku ťažila zlato v štiavnických vrchoch už Krétsko-Mykénska civilizácia. Ešte pred jej krachom určite viedla cesta pozdĺž Hrona k zlatým a medeným baniam. Meď umožnila dobu bronzovú …
Bínske valy rástli postupne, čosi sa vybudovalo ešte pred n.l., čosi pridali Gepidi, čosi byzantínci po páde západorímskej ríše, Bíňa bola avarským hrinkom, potom veľkomoravským centrom, centrom jadra Slovenského veľkokniežastva – Hunt (Hont) Poznanovci(Gemer) sú spomínaní ako hlavní pomocníci Štefana, ktorý už nebol Maďar, ale založil maďarskú (arpádovskú) dynastiu. Rastislav o Bíni určite vedel, lenže bola Bíňa jeho „nevýslovnou“ pevnosťou? Kto vie ? Bíňa bola pred Rastislavom a bola aj po ňom až do ovládnutia Turkami, potom sa premenila na valy bez významu. Lebo Turkov vyhnali až strelné zbrane a porážka pod Viedňou. Obyvateľstvo Bíne síce rozpráva po maďarsky, ale ľudia odtiaľ utekajú, lebo sa tam množia indoslováci a tí si nevážia žiadnu, ani vlastnú kultúru, nieto históriu. A aj indoslováci odtiaľ utekajú…
Bínska pevnosť masou práce premiestnenej zeminy násobne prekonáva všetko, čo je známe z 9. storočia, lenže základná masa prác bola vykonaná dávno pred 8. storočím. Na Hrone je ešte jedno podobné hradisko, i keď menšie – Starý Tekov (=Bars) – centrum župy. Nad ním je „slovenská brána“ (chránená sústavou hradísk, zväčša veľkomoravskej doby).
Z Bíne je to deň jazdy nielen do Párkáň-u (palisád nad brodom, nad ktorým je Kamený most nad Hronom) ale aj do Zlatých Moraviec, Komárna a do Nitry. Bíňa je uprostred týchto miest – pevností, ku ktorý sa neskôr pridali aj Nové Zámky, ktoré prevzali pevnostnú protitureckú úlohu Bíne, aby táto mohla byť históriou zabudnutá a opustená. Obyvatelia Bíne si myslia len to, čo ich naučili šovinistickí veľkomaďarskí učitelia. Maďarskosť sa láme v Želiezovciach kúsok nad Bíňou. Vyššie sú už Slovaci v prevahe.
Predtým ste napísali : z Valhaty, potom : Vulgaty, takže slovo co-ban pochádza z Vulgaty? Teda moja otázka trvá, čo je prosím Vás Vulgata?
Co-Ban /Kopáň/ ako pomocník a Co-pilot ako pomocný pilot je tá istá tvorba slova.
Európa je popretkávaná množstvom národov a jazykov a spájajú ich často navzájom velmi podobné slová, vzorový príklad je anglické Water – voda, ktoré sa pomerne zretelne vyslovuje ako VODA, toto slovo rozumieme sluchom aj významom, rovnako ako Angličania. Takých príkladov je vela, ale predpokladať na ich základe, že napr. Angličania boli Slovania je trochu od veci. Ono by sa to dalo tvrdiť aj naopak. V tomto je Oskar Cvengroš absolútna jednička, kam sa neho hrabe môj oblúbený A. Horák.
Bíňa a Bene je dobrý postreh. Dlho rozmýšlam a hladám prečo sa vo všetkých rečiach povie Venécia a len u nás a v Čechách sú to Benátky. Veď na základe slova Venecia – Veneti, Viedeň – Veneti predpokladáme Slovanský pôvod týchto miest. Celý svet si zapametal Venéciu podla Venetov a my sme to zabudli? A prečo Benátky? Podla Bene- Dobre? Priniesol to k nám Orseola? Alebo taliansky kupci? Nikde nič, ani zmienka.
Na Slovensku sa ešte v 18 -19 storočí bežne hovorilo Latinsky a čo je prekvapujúce, aj Valasky. Je to síce románsky jazyk zo slovanskými prvkami, ale predsa dosť odlišný od latiny. Myslím že som to čítal v knihe Slovensko očami cudzincov. Neviem citovať, kniha mi zmizla. Vplyv Valachov na stredovýchodnom Slovensku mohol byť aj v tých časoch, sol sa tam dovážala zo Sedmohradska, dodnes je v Maďarsku pamiatka na tú solnú cestu, mesto Solnok. Okrem toho začínal aj vplyv latiny, takže Bíňa – Bene – Dobrá /pevnosť/, prečo nie?
Vulgata.
Existuje teoria, že Valastina rozumej Rumunstina nieje jediny predstavitel vychodoromanskych jazykov ale zijuci relikt predchodcu latinciny. Takže protoslovanske a protovalasske slova v jednom registri co-ban, zu-pan, co-bor, zo-bor, za-bor, zu-bor, z-bor,
pilat-philis-pales-pelas-palas-peles-veles-valas
odkial pochadza co-pilot sa da vyhladat na webe
Bina však moze suvisiet aj s Bine, teda Dobra co však nevylucuje aj ine interpretacie. Dolezity je kluc ktory odomkne napatia v pomyselnej mozaike obrazu vcerajska a zajtrajska. Ten kluc nebude priamka ani plošný útvar. Bude viacrozmerny a ostava len verit ze kompaktny a ludskym poznanim pochopitelny útvar, system.
Čo je to Valhata? Aj co- pilot je odtial?
z Valhaty
Co-Ban je po akom? V akej reči?
Zaborsky pekne pise ze Štefan na stare kolena prisiel na to ze bol len nastrojom. Vzacny hostia zo suity bavorskej manželky Gizely sa vraj usilovali o jeho život tak ze vysiela synovcov do Halice, kde už nevěděli dosiahnut. Štefan inac Vajk ktoreho dedo bol transylvansky valach Gyula, teda Gelu, teda Julius, teda Duso (tot vyriesena doteraz nerieaitelna záhada 2. nejsilnějšího muza v v arpadovskom čisto uhorskom kmenovom zvaze). Dusov brat bol vraj Slovan, tak to sedi aj s Orbinom ktory tvrdi, že Daci boli Slovania, teda rozumej Daco- Romani= Valasi, teda povodni Transylvanci. Mozno ani Gelu nebol porazeny Arpadom na Muresi. Ak by sa potvrdilo ze Gelu a Gyula je jeden a ten isty Julo, bolo by to dost vierohodne oproti nevierohodnemu Anonymusovi. Kopan zavana aj Co- Ban, teda spolupanovnik (podobne Co mrade- kamarat). Dost podobne v dalších storociach dopadol „Co-Ban“ teda palatin Samuel Aba aj ked spociatku uspesny proti intervenci zahranicneho uzuepatora Orsoela, ale neskor opusteny a kruto zmasakrovany. Podobne „Co-ban“ palatin Omodej Aba zavrazdeni ctenymi hostami kosickymi ( fuj hanba nám) . Podobne Matusov Cakov „Co-Ban“ Felician Zach zavrzdeny aj s dcerou ako host Karola Robertka s Ancou. Takže Ko-Pani neboli dobre podchyteni pocas 3 storoci krutého boja o Uhorsko.
Len plytký rozum môže tvrdiť že to boli Šváby. Nehladiac ne ten Váš odkaz /inak je super, ďakujem/, tak je jasné, že vojsko nemôže zhromažďovať potulný rytier, ešte k tomu Šváb, ktorým ani dnes väčšina Nemcov nerozumie a ako by mu rozumeli Slovenský, či Maďarský sedliak, či pán. Na zhromažďovanie vojska treba mať peniaze a prirodzenú autoritu, Hont a Poznaň museli byť z významného šlachtického rodu a ich majetkové dŕžavy pred odmenou od vďačného Štefana to dokladajú. Ak by to boli Švábski rytieri, tak by to boli žoldnieri a s prepáčením, mali by holú riť. Od Štefanovho otca Gejzu majetky nemohli dostať, lebo ten ešte nemal z čoho rozdávať, leda že by dal zo svojho. Až Štefan vložil krajinu do rúk božích a z jeho poverenia sa stal správcom božieho léna, čiže nastal iný právny status. Jednotlivé pozemkové majetky už nepatrili v prvom rade ich pánom, majitelom, ale v prvom rade patrili bohu a ten poveril, prostredníctvom svojho zástupcu Petra a jeho zástupcu Rímskeho pápeža, aby ich spravoval z milosti božej pán král, v tomto prípade mladý Štefan. To bola privatizácia !!!, /kde sa hrabú rezešovci, poorovci a iná veselá cháska/. Len od jeho vôle záviselo kto bude mať majetok a kto nie. Štefan mal na to mandát od samotného pánaboha a tomu sa nemožno priečiť. A kto sa o to pokúsi, dopadne ako ten hlupák Kopáň. /nezdá sa vám to meno „Kopáň“ nejako moc Slovanské?/ Hont s Poznaňom boli zrejme dobre zorientovaní, keď sa tak vehementne priklonili k Štefanovi, keď bolo všetkým jasné, že Kopáň je v práve. A od tej doby je to u nás tak. v neslobode máme tisícročnú tradíciu, takzvanú Svätoštefánsku. Vraj svätec, zlodej to bol !.
Denis, ale podľa obecnej stránky obce Bíňa, boli práve Hunt a Poznan švábski opancierovaní rytieri. Nič iné, oni tam proste žijú stále v pohádkach… Im reálny výskum nič nehovorí. Preto sa držia doktrín z histórie, ktoré vytvorila maďarská historiografia v 19. storočí.
Približne pred tisíc rokmi sa možno v hradisku Bíňa zoraďovali vojská pod velením Honta, či Poznaňa k obrane mladého krála Štefana. To je tak dávno, že si to ani neviem predstaviť. Ako si môžem predstaviť ďalšie tisícročie a konsenzus ludstva, veď nevieme či ludstvo ešte vôbec bude. Ak bude, tak pravdepodobne jediné čo z dnešného sveta prežije bude viera.
ano ale zabudli ste na “ vyhovujuce ludstvu dalsieho tisicrocia“. ak bude ludstvo odumrete bude mu vyhovovat cokolvek aj jarmo na siju. tie konsenzi ktore ste spomenul nie su konsenzami. a dokonca sa ukazuju po zapojeni kritickeho myslenia ako dost nepravdepodobne scenare.
Píšete: „skor si myslim, že metoda ktora raz bude mat sancu dospiet k historickej pravde bude nieco medzi vierou a vedou. nieco konsenzualne, vysokopravdepodobne a hlavne vyhovuhuce ludstvu dalsieho tisicrocia.“
Som presvedčený že práve v týchto časoch je v národe silno vžitá „historická pravda“ ktorá je akože vedecky definovaná, niekde medzi vedou, vierou /a rozprávkou./ Táto história nereagujúca na vývoj poznania je silne vžitá v národe a tak všetci konsenzuálne veria v príchod Slovanov v 6. storočí, veria že Moravské kniežatstvo porazilo a obsadilo Nitrianske, veria že Cyril a Metod a nejaký Konštantýn priniesli Slovákom kresťanstvo a pred týmto skvelým počinom sme boli len banda barbarov a prišli sme sem k nám odniekal z Ruska a tak Rusom a Čechom vďačíme za to že sme. Navrch bonbónik, nikdy sme si nevedeli vládnuť sami a tak vždy potrebujeme aby nám niekto vládol. A to ďalšie tisícročie bludov už žijeme, práve teraz.
Ludstvo v širšom význame ako náš národ sa neustále dopracováva ku konsenzom a „vrtáci“ tento konsenzus stále kritizujú. Vedecká obec sa dohodla, že západ bol vyspelejší a my sme sa od nich učili, historici sa dohodli, konsenzuálne, že otrokárske režimy Grécka a Ríma boli pokrokom, ale Hitlerova tretia ríša Rímska a Stalinovo samoderžavie už pokrokom neboli. Svätá církev len čo sa zbavila odpadlíkov a konsenzuálne sa dohodla, tak nejaký Martin Luther pritĺkol klincom na vráta kostola svoju deklaráciu.
kolko je to presne % a ake allele je este slovanske? už som to snad raz predostrel, že v tejto oblasti badania sa nedojde k pravde cez exaktnost ako v texnickej vede. toto nie je oblast ktora by sa dala riesit zlatym rezom alebo niecim podobnym. skor si myslim, že metoda ktora raz bude mat sancu dospiet k historickej pravde bude nieco medzi vierou a vedou. nieco konsenzualne, vysokopravdepodobne a hlavne vyhovuhuce ludstvu dalsieho tisicrocia. moze to byt napr. tak, ze mam predstavu a testujem kluc. ak kluc odomyka vacsinu neuralgickych bodov na skumanom poli, je tu vysoka korelacia s pravdou. napriklad ak si viem predstavit amforu viem z 10 tisic rokov starych ulomkov tuto nadobu aj zrekonstruovat. mam teda kluc. ak si však amforu neviem predstavit, nepomoze my ani sebelepsi matematicky aparat ani nejmodernější pristrojove vybavenie. dna a pod. budu len v pozicii parcialnych verifikatorov. cvengrosch už načal sposob badania. myslím že viac menej vsetci hladajuci na tejto stranke si všimli ze tato cesta nemusí byt az tak nelogickym a nevedockym nastrojom.
Tí jazdci neboli šikmookí. Podiel R1a1 , teda Slovanskej haploskupiny u dnešných Maďarov nie je 55%.
Otázne je tiež či O.Cvengroš má pravdu? Je to len hypotéza, v niektorých tvrdeniach pokulhávajúca.
ti sikmooki jazdci vylio su podla nimi objednaneho vyskumu dna z 55% slovania, 43% valasi a 2% zauralske geny. ti svaby su podla oskara cvengroscha suavy cize slavi, teda jedni z protoslovanov. germani su cisarovou vymysleninou. posuvame sa niekam
Odpovedam vsetkym, ktori nesuhlasia s tym, ze Bina bola nevyslovnou Rastislavovou pevnostou. Tento clanok mal skor ukazat, ze Mikulcice tym hlavnym mestom ani nevyslovnou Rastislavovou pevnostou urcite neboli.
A inak som si ešte pozrel obecnú stránku obce Bíňa a ostal som zhrozený, čo tam majú o histórii a o rode Hunt-Poznaň napísané. A tie zdroje, z ktorých autor články čerpal, silná káva. Napríklad o rode Hunt-Poznaň čerpal z tohto zdroja: TURUL – Spravodaj Maďarskej heraldickej a genealogickej spoločnosti 1883-1950
Pritom rodom Hunt – Poznaň sa zaoberal profesor Lukačka, kde rozoberal rodové mená v týchto dvoch šľachtických rodoch a dospel k záveru, že nie sú to žiadny Švábsky opancierovaní rytieri, teda Hunt a Poznaň, ako sa píše na obecnej stránke obce Bíňa. Tu je odkaz na článok: http://forumhistoriae.sk/documents/10180/11522/lukacka.pdf
Takže na tej obecnej stránke sú totálne somariny popísané. Ale tak zase od obce, kde 90% obyvateľov sú priamy potomkovia tých šikmookých jazdcov z Ázijských stepí a dokonca tam majú aj Turulov, sa ani nečudujem..:D:D:D
Pani Blažena, zabudli ste spomenúť, že v Bíni bol nájdený najhonosnejší hrob z čias Veľkej Moravy. Bol to hrob mladej ženy, pravdepodobne manželky jedného z veľmožov. Hrob obsahoval také isté cennosti, aké sa našli v Mikulčiciach, teda zlaté náušnice, náramky a podobné ozdobné predmety, aké vtedy nosili ženy vysokopostavených mužov – veľmožov. Či o tom ste nikde pani Blažena sa nedočítali? Trošku by to mohlo podporiť Vašu teóriu o tom, že Bíňa ako opevnené mesto – hradisko, malo úrčite v časoch Veľkej Moravy významnú úlohu, ale či mohla byť nevýslovnou Rastislavovou pevnosťou, či jeho starým mestom, to ja neviem povedať. V Bíni som nikdy osobne nebol, ale napríklad aj na hradisku Kusín sa nachádza val vysoký 9 – 10 metrov a je dosť mohutný a je to len také menšie – vraj iba v čase nebezpečenstva využívané hradisko vo Vihorlatských vrchoch, aj keď ja tomu osobne neverím, nakoľko hradisko stojí v takej polohe, že chránila prechod na druhú stranu Vihorlatských vrchov v smere od Šíravy prípadne opačný smer. Takže výška valov nemusí o ničom hovoriť. Ale v každom prípade som aj proti názoru, že Mikulčice boli hlavným mestom Veľkej Moravy.
podobne ako „pan domu“ je aj titul „major domu“ cize aj „Ban“ aj „Casa“ inymi slovami „Dom“, alebo „Banka“ v jednom. napr. neslavne slavny otec Karola Velkeho velký majordom Pipin Kratky.
je dost mozne az logicke, aby sa prastare pojmy dali odvodit nielen od jedneho, ale od viacerych doširoka dodaleka dobre znamych slovach, kterých dokonca moze same spajat bud v danom case známa alebo v danom čase už zabudnuta spolocna etymologia. Tak Bina moze byt aj od Bana aj od Banky. Podobne je moja hypotéza původu Košic od kozackeho Kos Suc a od Valašského Casa, teda Kasa a nie od kosikarov spletajicich prutovo zablatene mestske hradby. Bane se vzacnymi kovmi však boli v celom Karpatskom obluku. Vid Trajanus ktory sa ulakomil na zlatom presytenu Daciu.
Nič nie je isté, ale s tými Děvičkami to isté je. To že hrad stál približne v roku 1200 sa vie len s písomných pamiatok. Murivo z tohto obdobia sa v dnešnej zrúcanine nenachádza, teda hrad Dewiczky buď stál na inom mieste, alebo to bola len drevená pevnôstka. Ak by sa niečo, čo sa podobá základom pôvodného hradu našlo niekde inde, tak by to bolo s velkou slávou zvestované. A toto okolie je prekutané tak dôkladne ako málokde. Navyše hrad Devičky v druhej polovici 13. st zanikol a znovu obnovený bol až v 14, storočí. Takže to čo tam môžme dnes obdivovať, s dobou pred miléniom nemá absolútne nič spoločného a pochádza zo 14 storočia a neskôr. Kto tam bol vie, že Rastislav by bol šialenec ak by sa opevnil v takomto malom hrádku a Ludovít by bol hlupák, ak by takýto pidihrádok nerozmetal na kusy a Rastislava na mieste nezahlušil.
Pri hladaní Rastislavovej pevnosti, opisovanej ako “ prišiel k oným Rasticovým neopísateľným a spomedzi všetkých najstarších nepodobným hradbám“ sa hladači sústreďujú na niečo, čo by malo byť výnimočné aj s nášho dnešného pohľadu. Pritom neobvyklé to bolo len a len z pohladu letopisca. Tu s hrôzou zisťujem, že o období okolo r.800 toho viem o Nemcoch veľmi málo, skoro nič. Viem že bývali v opevnených mestách, ktoré zostali po Rímskej okupácii ako Regensburg, Kolín, Passau a pod. Ale stavala si šlachta už vtedy hrady? Stavali si hradiská podobné Slovenom? Kde žila šlachta, v mešťanských domoch, alebo na vidieku v neopevnených sídlach? V knihe : Stavební slohy v Nemecku“ od Marc Peschke sú vymenované založené mestá a stavby za Karlovcov, historicky a archeologicky zdokumentované je to celkovo 15 lokalít, všetko sú to cirkevné stavby a len v Padeborne bola postavená svetská stavba, cisársky palác. Nie su uvedené žiadne fortifikácie, okrem miest. Obranné hrady šlachty boli zakladané až v Románskej dobe za Heinricha Vtáčnika, ta začína od roku 930, a bola to reakcia na nájazdy jazdeckých lúpežných armád, dnes asi neprávom označovaných ako Staromaďarské. Teda Ludovítov letopisec v svojom rodnom Nemecku nemal možno ani kde vidieť opevnené pevnosti na skalných bralách ako je Devín, Hrad Bratislava, alebo Svätý Jur /pri Bratislave/. To všetko sú impozantné hrady-hradiská ešte aj dnes, ale zo všetkých možných lokalít v Karpatskej kotline len Devín a Bratislava spĺňajú požiadavku starobylosti, pretože tam stáli Keltské hradiská /podla O. Cvengroša Slovenské/, po nich tam boli Rímske fortifikácie a budovy a tieto boli zrekonštruované, zosilené a navýšené za Rastislava.
Pani Blažena, všetci čo sa trochu venujú histórii Slovenska poznajú http://www.hradiska.sk a tam sa hneď v úvode k hradisku Bíňa píše: Jedinečnosť a impozantnosť tohto hradiska upútavala už oddávna pozornosť historických geografov, historikov a v neposlednom rade i archeológov. Údaje ktoré ste v svojom článku popísala sú všeobecne známe a zistiť viac ako je už dávno popísané by sa dalo jedine tak, že dedinu Bíňa odstránia a spraví sa archeologický prieskum. Ale toto by sa dalo povedať napríklad aj o Ostrihome, katedrála čo tam žial stojí je takmer bezcenná stavba / z historického hladiska/ a možno práve to čo je pod ňou by bolo zaujímavé. Máloktoré archeologické lokality mali to šťastie ako hrady Bratislava a Devín, že boli v pomerne nedávnej minulosti vypálené, zničené a tým bolo umožnené spraviť rozsiahle archeologické výzkumy. Áno, Bíňa je impozantná, ale okrem pocitov vo vašich kostiach nič nenasvedčuje tomu, že by ste našli to, čo ste hladali.
Vo mne vyvoláva hradisko Bíňa rovnaký pocit ako Mikulčice, že to bola vojenská garnizóna, mobilizačné zhromaždisko vojenských záloh v prípade masívneho ohrozenia krajiny. Devín a Bratislava mali jednu strategickú nevýhodu, tým že ležali na velkej rieke, boli pomerne rýchlo dostupné pre útočiacu armádu, ktorá sa plavila na lodiach po prúde. Ak by to bolo proti prúdu, tak nič nehrozilo, ale nepriatel číhal po prúde nad opevneniami. Vďaka nadpriemernému opevneniu mohli Hrad aj Devín úspešne brániť aj menšie stále posádky a vo vnútrozemí sa zatial mohlo nerušene formovať obranné vojsko.
Vojenské zhromaždisko záloh v Mikulčiaciach bolo chránené zo strany največšieho nebezpečenstva hradmi Devín, Bratislava a Jur a rozsiahlymi močariskami riečok Dyje a Morava. Bíňa bola zasa chránená hradmi Ostrihom a Vyšegrad zo strany največšieho nebezpečenstva, teda útoku pred Bulharmi. Navyše Bíňa mohla slúžiť ako druhá záložná armáda v prípade, že Frankovia obišli Bratislavu a Devín a pokúsili by sa z juhu napadnúť srdce krajiny, Nitru. Takto to cítim v kostiach ja.
K valom v Bíni, je konštatované že hlina v Bíni je tak súdržná, že nebolo potrebné použiť žiadnu drevenú konštrukciu na jej spevnenie. Drevené konštrukcie, či výdrevy sa však používali aj s toho dôvodu, že sťažovali prácu kopáčom, ktorý by sa chceli cez hlinené násypy prekopať. Druhý rovnako dôležitý význam mala drevená konštrukcia v tom, že z vonku vytvárala zvislú, či skoro zvislú stenu, ktorá bola obložená kameňom. Útočník sa na korunu hradby mohol dostať len za použitia rebríkov. Bíňa teda nebola chránená proti kopáčom a steny valov neboli kolmé a preto boli lahšie zdolatelné pešiakmi. Nebola to žiadna nedobytná pevnosť, bola mohutná a obrovská, ale isto nie nedobytná a starobylá.
Pani Blažena, pátrajte ďalej, navrhujem zbúrať Ostrihomskú katedrálu.