Arabské správy o krajine Slov?nov

Premýšľam nad tým, kde ležalo hlavné mesto Svätoplukovej ríše. Premýšľam nad tým, či týmto mestom mohli byť Mikulčice, resp. Staré Město pri Uherskom Hradišti. Tiež premýšľam o tom, či týmto mestom mohol byť Devín, Bratislava, resp. Nitra. Mám pocit, že ani jedno z týchto miest nezodpovedá popisu v arabských správach o Slovanoch. Na základe správ arabských cestovateľov, ktorí v Svätoplukovej dobe opísali zem Slovanov, musím konštatovať, že všetko muselo byť ináč. Druhá možnosť je, že arabské správy o Slovanoch sú natoľko skoruptované, že sú vlastne k ničomu. Je možné, že krajina Slovanov, ktorú opisujú, sa nachádza niekde na Ukrajine.

Arabi opisujú krajiny Európy. Opisujú krajinu Rusov, Maďarov, Slovenov, a potom aj akúsi krajinu M.rwát a krajinu národa W.n.n.dr. Oficiálni historici sa domnievajú, že arabské správy o Slovanoch v istých textoch opisujú Svätoplukovu ríšu, samotného Svätopluka, ako aj dve mestá v tejto ríši – akýsi H.rdáb (čítaný aj ako Chrwát, Džirváb, Gradište a pod.) a Wábnít. H.rdáb stotožňujú s hlavným mestom Svätoplukovej ríše a Wábnít zase s Nitrou, lebo majú spoločnú slovnú časť -nít. H.rdáb mal byť v strede Slovenskej krajiny a Wábnít na jej východe. Lenže ono je to protirečivé.

Krajiny sveta

V dokumente Krajiny sveta sa píše:

Cez krajiny Slovenov prechádza horský oblúk (asi Karpaty). Ide neďaleko od Slov?nského mesta H.rdáb. Tiahne sa poza toto mesto až na koniec slovanských krajín a tam sa aj končí.

Z tohoto vyplýva:

1) že oným H.rdábom môžu byť všetky mestá pri Karpatoch, či už z jednej strany, alebo z druhej. Môže to byť tak Staré Mesto pri Uherskom Hradišti, ako aj Devín, Bratislava, Nitra, Krakov, Ostrihom, Varadín (Oradea), alebo mesto Noviodunum (Novohrad), ktoré sa nachádza na východ od Karpatského oblúka a ktoré v 6. storočí spomína kronikár Jordanes, že práve odtiaľ na západ začína Slov?nská krajina. Na severo-východ od tohoto mesta žili zase Anti/Rusi.

2) Jeden koniec Slov?nskej krajiny je vraj na konci Karpát. Otázka je, na ktorom. Či na východnom, alebo západnom. Jordanes uvažoval východnú hranicu Slov?nskej zeme asi dvesto kilometrov na východ od Karpát, na rieke Dnester. Na západ od Karpát sú ďalšie slov?nské zeme – Morava, Česi, Slovinci – teda na západe Karpát sa Slov?nská zem nekončí.

Ďalší text z opisu Krajín sveta nám možnosti obmedzuje:

Rieka Rútá vyviera z hory, ktorá sa nachádza na hraniciach medzi Pečenehmi, Maďarmi a Rusmi. Potom tečie po hraniciach ruskej krajiny smerom k Slov?nom. Vteká do slov?nského mesta H.rdáb a používa sa na zavlažovanie polí a lúk.

Ruská krajina je na východ od Slov?nskej. Pečenehovia tiež. Aj Maďari v tom čase sídlili buď v stepi medzi Dnestrom a Dunajom alebo ďalej na východ pri Done. To znamená, že rieka, ktorá tiekla po hraniciach, musela tiecť z východnej strany Karpát. Jordanes v 6. storočí stanovil hranicu medzi Slov?nmi a Antmi na rieke Dnester. Táto tiekla po ich hranici. Lenže meno Dnester sa nepodobá na názov Rútá ani náhodou. Rieky mali viaceré názvy v rôznych jazykoch. Možno v inom jazyku by sa meno Dnestra na Rútú podobalo. Územie Slov?nov bolo v povodí Dunaja, teda všetky rieky Slov?nov tiekli do Dunaja – pokiaľ sa územím Slov?nov nemyslela aj časť Ukrajiny. Pár kilometrov na západ od rieky Dnester sa nachádza rieka Prut, ktorá tečie pozdĺž Karpatského oblúka a rieky Dnestra a patrí do povodia Dunaja. Dnes je na východ od tejto rieky Moldavsko, kde niektorí lokalizujú dávnych Pečenehov. V iných arabských správach sa niektorí Pečenehovia kladú až na severo-východné pobrežie Čierneho mora. To znamená, že rieka Prut vteká do Dunaja, teda smerom do Slov?nskej krajiny v povodí Dunaja, a končí v Dunaji pri dnešnom meste Galaci. Pokiaľ sa však Slov?nskou krajinou myslela aj Ukrajina, mohla byť tá hranica omnoho ďalej na východ a potom by sa jednalo o inú rieku a iné mesto. Tou horou, z ktorej rieka vyvierala, mohli byť, ale nemuseli byť Karpaty – spomína sa len hora bez bližšieho opisu.

Ak by H.rdábom bolo dnešné rumunské mesto Galaci (po ukrajinsky Malyj Galič, po slovensky teda Halíč, vraj je pôvod kumánsky z arabského qal`a(t), „pevnosť“, prípadne keltský), otázkou zostáva, prečo sa rieka Prut používala na zavlažovanie polí, keď samotný Dunaj mal dosť vody sám osebe. Možno sa zavlažovali polia na sever od Dunaja, čo je od Dunaja do kopca, teda voda z Dunaja by tam nedotiekla, zato voda z rieky Prut áno. Navyše arabské Rútá sa na Prut značne podobá.

Tiež som rozmýšľala, či tou riekou Rútú nemôže byť rieka Tisa, ktorá v istom zmysle tiež tečie po hranici Slov?nov a vteká do Slov?nskej zeme. Dnes sa za Tisou nachádza Ukrajina – tiež v istom zmysle ruská hranica. Potom by hlavné mesto muselo byť na rieke Tise. Lenže neviem povedať, ktoré významné mesto leží na Tise. Za Tisou na východ sa nachádza bezlesná step, pustatina Pusta, kde lesní Slov?ni nežili alebo len minimálne.

Ďalej ten text z Krajín sveta hovorí (vraj) o Svätoplukovi, ktorý sídli v meste H.drdáb. Teda na východ od Karpát. Navyše vraj Slov?nská krajina mala mať aj druhé mesto na východe krajiny a to sa volalo Wábnít:

Krajina Slovenov: Na východ od Slov?nskej krajiny žijú Vnútorní Bulhari a Rusi. Na juh sa Slov?nská krajina rozprestiera až k moru K.r.z (?) a k niektorým častiam Byzantskej krajiny. Na sever a severozápad od Slov?nskej krajiny sa nachádzajú neobývané severné pustatiny. Slovenská krajina je obrovská a má veľa lesov. Sloveni žijú uprostred týchto lesov a sejú proso. Nemajú vinohrady, ale majú veľmi veľa medu. … Svojho kráľa nazývajú S.mút s.wít (vraj Svätopluk). … Majú veľa opevnených sídel a hradov. … Sloveni majú dve mestá: Wábnít je na východe krajiny a niektorí z jeho obyvateľov sa ponášajú na Rusov. Druhé mesto H.rdáb je veľmi veľké a sídli v ňom ich kráľ.

Ako mohlo byť mesto Wábnít na východe Slovenskej krajiny, keď na východe, neďaleko od hranice s Rusmi, ako som ukázala, bolo hlavné mesto H.rdáb? Toto je pre mňa záhadou. Ak by som sa vo svojich záveroch nemýlila, tak žiadne z našich dnešných slovenských miest nemohlo byť oným H.rdábom ani Wábnítom, teda ani Staré Město pri Uherskom Hradišti, ani Nitra. Navyše v našich krajoch sa vinič pestoval, minimálne v Panónii, čo je v rozpore s tvrdením. Tiež na severe nemáme pustatiny, pokiaľ by sa tými pustatinami nemysleli Tatry. Skôr sa však myslia oblasti okolo Bieloruska (Pripjať a podobne).

Kniha vzácnych drahocenností – oficiálny preklad oficiálnych historikov

Arabská Kniha vzácnych drahocenností tiež opisuje krajiny národov. Maďarov kladie na západ od Pečenehov. Maďari vraj mali veľa polí. Vládli nad okolitými Slov?nmi a predávali ich ako otrokov. Popri Maďaroch zmieňuje aj Slov?nov. Tu je ich opis zmysluplnejší.

Sloveni:
Medzi krajinou Pečenehov a krajinou Slov?nov je vzdialenosť desať dní. Na jej hranici je mesto, ktoré sa volá Wáíb. Dostaneš sa do ich krajiny cez stepy a neschodné kraje, v ktorých sú pramene vody a husté lesy(!!!). Krajiny Slov?nov sú rovinaté(!!!) a zalesnené(!!!). … Nemajú vinohrady ani obrábané polia. … Obyčajne sejú proso. … Nápoje vyrábajú z medu. … Ich panovník je korunovaný. Poslúchajú ho a konajú podľa jeho príkazov. Jeho sídlo je uprostred(!!!) krajiny Slov?nov. Najvýznamnejší a najznámejší je medzi nimi vladár, ktorý má hodnosť vládcu vládcov. Volajú ho Swít bulk (). Je mocnejší ako súbang (župan) a župan je jeho nástupca. Tento panovník má veľa jazdných koní a jeho jedlá sa pripravujú z kobylieho mlieka. Má vynikajúce, pevné a vzácne brnenia a mesto, v ktorom sídli, sa volá Girwáb (). V tomto meste sa koná trh každý mesiac tri dni. Vtedy Sloveni uzatvárajú medzi sebou obchody, nakupujú a predávajú. …

Podobnosť s menom Svätopluka a župana je zarážajúca. Opäť sa tu tvrdí, že hlavné mesto sa volalo Girwáb (Džirváb), čo by sa mohlo stotožniť s H.rdábom z Krajín sveta. Karpatská kotlina však zďaleka nie je rovinatá, ona je dosť kopcovitá. Zdôrazňuje sa fakt, že Slov?ni obývali lesy, čo platí. Toto je veľmi dôležité, lebo to zmieňujú aj byzantské zápisy. Zdôrazňuje sa, že hlavné mesto leží UPROSTRED krajiny Slov?nov!!! Kdesi som počula, či čítala, že slovo Swít bulk treba čítať ako malik, čo je vraj turkický názov pre kráľa, a teda sa jednalo o opis turkického kráľa kmeňa. Žiaľ, článok už na internete neviem nájsť.

Kniha vzácnych drahocenností – neoficiálny preklad amatérskych historikov

Existuje aj druhý preklad toho istého textu z Knihy vzácnych drahocenností, ktorý sa v detailoch odlišuje od tohto oficiálneho. Preklad dal spraviť pán Galatík. Galatíkov preložený text znie trochu ináč (hrubým sú zvýraznené zásadné rozdiely v preklade):

A mezi zemí Al Bajanikia (Pečenehov) a zemí Al Saklabia (Slov?nov) je vzdálenost deset denních pochodů. A blíže hranic země Al Saklabia je město jménem Wab Nít. Ty dojdeš do města obtížnými cestami. Prameny vody a lesní porosty a okliky jsou tam až jejich zemi dosáhneš. Ale země Al Saklabia je rovina(!!!) porostlá lesy(!!!). … Nemají žádné vinice ani pole. … A zpravidla pěstují oni “dakhan”(?). … Velitele své oni poslouchají. Toho, který prý nosí korunu země župani nazývají Svatopluk, který je nejvznešenější. Vykonávají jeho příkazy. Jeho metropole leží uprostřed(!!!) země Al Saklabia. Rezidence (byt) jeho kde je, oni vědí (je obecně známá). Nazývají ho pán pánů, (král králů), prvorozený (následník) a proto král. Velký dobytek (koně, brav) nemají. Patří jen jemu, který z něho požívá pokrmy. Má hradby (štíty, opevnění) výborné(!!!), nedobytné(!!!) a neobvyklé(!!!). A v jejich zemi vládne Vele grad, (kabir grad) úplně vykopané město, ve kterém bydlí Charwát. A mají v něm trhy každý (kalendářní) měsíc tři dny, kromě čerstvě dojeného mléka (s ním zřejmě obchodují stále). Nakupují v něm a prodávají.

V Galatíkovom preklade sa píše, že hlavné mesto malo výborné, nedobytné a neobvyklé hradby – valy. V oficiálnom preklade sa píše o vynikajúcich, pevných a vzácnych brneniach – čo je zjavne vysoko nepravdepodobné vo vzťahu k ďalšiemu opisu mesta. Teda tými brneniami mali byť zrejme valy mesta. Galatíkovmu prekladu v tomto verím viac, najmä preto, lebo o nevýslovnej Rastislavovej (neskôr Svätoplukovej) pevnosti, ktorá bola nevýslovná a ničomu starému nepodobná, píšu aj franské kroniky. Avšak mohol to byť úplne iný hrad. Možno dám pôvodný arabský text preložiť nejakému rodenému Arabovi, ak takého nájdem.

Zhrňme si to. Cez krajiny Slovenov prechádza horský oblúk (asi Karpaty). Uprostred krajiny leží mesto Chrvát? Džirváb? H.rdáb?. Toto mesto súčasne leží na rieke, ktorá vyviera hranici s Maďarmi, Pečenehmi a tečie po hranici Rusov do Slov?nskej krajiny. (Pozor na to, Maďari vtedy nežili v dnešnom Maďarsku, ale na východ od Karpát). Mesto leží neďaleko Karpát a na druhom konci oblúka je koniec slovanských krajín. Tým druhým koncom môže byť východ, alebo západ, alebo sever, alebo juh Karpát. No a teraz buďte múdri! Môj názor je taký, že arabské opisy sú také dopletené, že sa z nich nedá určiť, kde vlastne bola Slov?nská krajina ani jej hlavné mesto. Je možné, že texty boli písané v rôznych obdobiach, pričom každý z autorov mohol vnímať územie Slov?nov rôzne, a každý prepisovač mohol zase čosi pridať. Takto mohlo vzniknúť niečo, čo nám dnes nedáva nijaký zmysel. Zaujímavé je, že ak by naozaj existovalo hlavné mesto s menom Chrvát, tak mohlo byť hlavným mestom Chorvátov a mohlo súvisieť s Karpatmi – Chrbátmi, Chrvátmi, prípadne po ňom mohli byť Chorváti nazvaní. Práve v tejto časti nad Karpatmi, až smerom do Poľska žili kedysi Bieli Chorváti.

Do krajiny Slov?nov sa ide cez nepriechodné lesy. Týmito lesmi mohli byť lesy beskydské v dnešnej podkarpatskej Rusi. Tie však nie sú rovinaté. Práve cez ne sa však Maďari dotrepali do Slovenskej zeme, kde ako prvé obsadili asi hrad Uh (Ung), dnešný Užhorod. Vraj podľa neho sa nazývajú Ungari. Anonymný kronikár kráľa Bela píše, že Maďari sa do Karpatskej kotliny dotrepali cez les Havaš, Snežný les, možno Biely les.

Ozdoba dejín

Ďalšou zaujímavosťou je text z diela Ozdoba dejín, kde sa píše, že Maďari mali 20000 jazdcov. Tiež sa spomína krajina Moravanov a tiež rieka, ktorá pramení z hory na vnútornej strane Karpát. Žeby išlo o onú Rútú? Vyzerá to skôr na Tisu alebo Čanád (Mureš).

Medzi panstvom Bulharov a panstvom Asgilov, ktorí sú tiež Bulharmi, leží hranica Maďarov. Maďari (v originále al-Maggariján) sú turecký kmeň a ich náčelník má 20000 jazdcov. … Maďarská dŕžava je na pobreží Rúmskeho mora (Čierneho mora). Maďari žijú medzi dvomi riekami. S príchodom zimy sa každý, kto sa od rieky predtým vzdialil, k nej znova vracia a na jej brehu zimuje. Chytá ryby a žije z rýb.

Na brehu rieky, ktorá sa nachádza naľavo od nich smerom k Slov?nom, žije národ, ktorý patrí k Byzantíncom. Sú to kresťania a nazývajú ich N.nd.r. Je ich viac ako Maďarov, no sú slabší. Z tých dvoch riek (ktoré sme už spomínali) je jedna Atil (Dnester) a druhá Dunaj. Keď sú Maďari na brehu rieky, dovidia do krajiny N.nd.r.

Za národom N.nd.r za riekou je veľké horstvo, z ktorého úbočí vyteká rieka. Za tým horstvom žije kresťanský národ, ktorý sa volá Mirwát (). Medzi národom M.rwát a národom N.nd.r je desať dní cesty. Tento národ je veľmi početný. Ich oblečenie sa ponáša na oblečenie Arabov a skladá sa z turbanu, košele a plášťa. Majú veľa pasienkov a viníc(!!!). Ich územím tečú rieky, podzemné kanály nemajú. Hovorí sa, že (národa Mirwát) je viac ako Byzantíncov. Sú samostatným národom a obchodujú väčšinou so západnými krajinami.

Rieka (asi Dnester?), ktorá sa nachádza napravo od územia obývaného Maďarmi, tečie najprv smerom k slov?nským krajinám a potom ku krajine Chazarov. Táto rieka je väčšia ako tá prvá, (ktorú sme spomínali).

…

Od Maďarov k Slov?nom trvá cesta desať dní. V … Slov?nov je mesto Wán.tít.

…

Medzi územím Pečenehov a Slov?nov trvá cesta desať dní. Cesta nie je vychodená, no je na nej veľa prameňov vody. Ide sa cez hustý les(!!!). Slov?nská krajina je veľká a zalesnená. Väčšina Slov?nov žije v lesoch. Vinohrady a zasiate polia nemajú. … Sú ctiteľmi býka. …

…

Ich kráľ nosí na hlave korunu, všetci ho poslúchajú a sú mu podriadení. Svojho vládcu nazývajú Swít malik () a jeho zástupcu s.wíh. Ich hlavné mesto sa volá G.ráwt. Každý mesiac sa v ňom koná tri dni trh, na ktorom sa všetko kupuje a predáva.

Slov?ni s obľubou stavajú pevnosti (opevnené sídla). Vždy si niekoľko ľudí spolu postaví pevnosť. Maďari totiž ustavične útočia na Slov?nov a prepadávajú ich. Keď majú prísť Maďari, Slov?ni sa utiahnu do opevnených sídel. V nich trávia aj zimu a v lete žijú v lesoch.

Opäť, kým Slov?ni nemajú vinice, v krajine Mirwát vinice sú. U nás sa vinič pestoval, teda aspoň v Panónii, kde sa nacháda na maľbách omietok rímskych domov. Preto sa mi nezdá, že by sme mali byť krajinou Slov?nov z arabských správ. Zalesnená Slov?nská krajina z textu sa skôr ponáša na brezami porastené Rusko alebo Ukrajinu. Možno sa ňou myslí Poľsko, ktoré už je dosť na severe na to, aby sa tam neurodilo hrozno. Táto krajina je aj rovinatá, avšak nie je tak lesnatá. Opäť je veľmi podstatná veta tá, že do tejto krajiny sa ide cez hustý les.

Záver

Slov?nská krajina podľa mňa nebola až tak veľmi na našom súčasnom Slovensku.

Tento článok som napísala ako prípravu a úvod k inému článku, v ktorom chcem pátrať po Rastislavovej nevýslovnej a žiadnej prastarej nepodobnej pevnosti. Pôvodne som si myslela, že týmto Rastislavovým a neskôr Svätoplukovým hradom bol onen nevýslovný Hrdáb z arabských opisov. Teraz si však myslím, že Rastislav mal iný nevýslovný hrad. Nepravdepodobné je, aby oným Hrdábom z arabských správ bolo mesto Krakov na rieke Visle. Krakov sa síce nachádza kúsok nad Karpatmi a za ním sa tiahne oblúk Karpát až na koniec slovanských krajín, aj rieka Visla, aj keď je malá pravdepodobnosť, že je riekou Rútá, vyviera v týchto horách a na strednom toku sa naozaj takmer tiahne po ruských hraniciach a potom sa stáča na západ k Baltickému moru. Problém však je, že Visla nevyviera na hranici Pečenehov a Maďarov. Rieka Bug s prižmúrením oboch očí vyviera na hranici Rusov a Pečenehov, avšak aj keď vteká do Visly, vylučuje to, aby Hrdábom boli mestá Krakov alebo Varšava.

Jedno je isté, ani Mikulčice, ani Staré Město, nezodpovedajú opisu oného Hrdábu, hlavného mesta Slov?nskej krajiny, a Wábnít zase nezodpovedá našej Nitre.

Za povšimnutie stojí arabský text z Knihy poučenia a opráv, kde sa píše, že Sloveni často nazývali Dunaj Moravou:

Medzi veľké rieky, ktoré vtekajú do Čierneho mora, patrí rieka Don. Vyviera na severe a nachádza sa na nej veľa slovanských osád. Okrem Slovanov žijú pri Done aj iné národy, ktoré prenikly vysoko na sever. Z iných veľkých riek treba spomenúť Dunaj a Moravu – lebo Dunaj sa aj tak zvykne pomenovávať. Je to veľká rieka, ktorá je široká okolo troch míľ. Z Carihradu trvá desta k jej brehom niekoľko dní. Na jej brehoch sú sídla slovanských Nemcov a slovanských Moravanov. Odkedy sa Bulhari stali kresťanmi, tiež sa usadili na Dunaji.