Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video)

O Obrom vale som počula už pred rokmi. Vraj to je niekoľko desiatok kilometrov dlhý val neďaleko Hrona, ktorý sa tiahne ďalej až do Maďarska a potom ďalej do Rumunska. Vždy som ho túžila viac preskúmať. Stále som si kládla otázky, ako je možné, že na Slovensku máme val porovnateľný s Čínskym múrom, no pritom o ňom žiadny Slovák ani len netuší. Do akých nebeských výšin až siaha mentálna retardácia pisateľov slovenských učebníc dejepisu, keď do učiva nezaradili také svetové divy, ako sú nevýslovné valy okolo obce Bíňa alebo dlhý Obrí val? Slováci sa trepú do Egypta, aby tam obdivovali egyptské pyramídy, do Číny, aby tam obdivovali Čínsky múr, pritom by im úplne stačilo vyraziť autom zavčasu ráno a už naobed by mohli skúmať podobné záhady, avšak na Slovensku. Ako mám povedať Slovákom, že kráčajú po perlách, ktoré len potrebujú zodvihnúť zo zeme? Keby iné národy mali tieto divy vo svojej krajine, nachádzali by sa v každom turistickom sprievodcovi. Len Slováci čučia ako takí buľovia. Tak ja čučať určite nebudem, a keďže som si konečne našla trochu času, postrihala som video a píšem tento článok o Obrom vale.

Čo je to Obrí val a kde sa nachádza

Obrí val sa nachádza v okolí Hronu. Podľa knihy Stredoveká Bíňa od Pomfyovej, Samuela a Žažovej, na str. 16 sa spomína Obrí val v súvislosti s Bíňou: „Do povedomia širšej archeologickej verejnosti sa bíňanské valy dostali v roku 1876, keď archeológ, historik a prírodovedec Florián František Rómer na 1. archeologickom kongrese v Budapešti predniesol referát o „čertových jarkoch“ v Uhorsku. Zemné opevnenie v Bíni považoval za súčasť veľkého valu tiahnuceho sa v dĺžke niekoľko desiatok kilometrov od Starého Tekova až po Kamenín. V bíňanských šiancoch (sánczok) videl barbarské oppidum alebo avarský hrink.“ Toto je jediný odborný text o Obrom vale, aký som doteraz našla. Vzdialenosť zo Starého Tekova do Kamenína je zhruba 45 km.

Viac som sa o Obrom vale dočítala na tabuli na náučnom chodníku, ktorú dal osadiť bývalý starosta obce Pečenice, aby pritiahol do obce turistov a rozvíril tak turistický ruch. Práve tento do histórie zanietený pán ma sprevádzal počas mojej prvej návštevy v Pečeniciach. Porozprával mi veľa o tom, ako sa mu nepodarilo dorobiť náučný chodník pre nepochopenie zo strany miestnych občanov. Takto si vlastnou vinou sami odrezali pod sebou vetvu a prišli o lukratívny príjem z turistického ruchu. To je presne o tých perliach, ktoré niektorí vidia a iní nie.

Na tabuli som sa dočítala nasledovné, že tzv. Spečený val, opevnenie v Pečeniciach, je dobre sledovateľné na vrchu Vtáčnik. Tiahne sa severojužným smerom v dĺžke asi 1,2 kilometra. Val bol vraj vybudovaný z hliny a menších a väčších kamenných balvanov a miestami dosahuje výšku 3,2 m [mne sa zdal miestami vyšší] a max šírku okolo 15 m. Po oboch stranách valu sú stopy po hrotitých priekopách. Andrej Kmeť vraj predpokladal, že budovatelia valu ho spevňovali pomocou ohňa a preto označil val ako Spečený. Novšie výskumy, napr. v neďalekých Žemberovciach, vraj dokázali, že k „spečeniu“ valu došlo pri požiari konštrukcie masívnej drevenej hradby, ktorá jednak spevňovala násyp valu a jednal prečnievala niekoľko metrov nad jeho korunu vo forme palisády zo zahrotených kolov.

Ďalej sa na tabuli píše, viď obrázok nižšie, že takýchto valov bolo v Pohroní a Poiplí niekoľko a vraj o nich písal v prvej polovici 18. st. aj Matej Bel. Nazývali sa vraj rôzne – Šance, Rímska cesta, Čertov alebo Pohanský járok. Kvôli orbe sa valy zachovali len niekde. Na projektovanie a stavbu valov vraj bolo treba vysokoorganizovanú spoločnosť s pevným vysokoorganizovaným politickým či vojenským systémom. Vraj sa tak mohlo udiať počas trvania Rímskej ríše, najmä v 2. tretine 4. storočia, kedy narastalo nebezpečie útokov nomádskych kmeňov z východu, najmä Hunov [a ja dodávam, že aj Slovenov]. Vraj je pravdepodobné, že valy v Pečeniciach a v Pohroní voľne nadväzovali na podobný valový systém v maďarskom Potisí, na tzv. sarmatský limes, vybudovaný v 4. storočí. Vraj vo vacovskom ohybe Dunaja valy chýbajú, nakoľko ich zastupovala sieť rímskych a hraničných opevnení limes Romanus. Vraj je možné, že valový systém nebol v niektorých úsekoch dostavaný a len čiastočne plnil funkciu, kvôli ktorej bol vybudovaný. Valy na južnom Slovensku, Maďarsku a na Balkáne mali vraj plniť funkciu záchytnej bariéry proti útokom nomádskych jazdeckých kmeňov, najmä Hunov. Tu však nesúhlasím, pretože valy sú postavené na hranici lesa a stepi, teda buď chránia step pred vpádom z lesov, alebo chránia lesy pred vpádom zo stepi. V lesoch žili Sloveni, do stepi sa hrnuli kočovníci. Inde som sa dočítala, že Rimania využívali karpatskú step na pasenie svojho dobytka. Vyzerá to skôr tak, že Obrí val a systém valov mal chrániť Rimanov pred Slovenmi. Systém valov v Kartpatskej kotline sa zvykne označovať ako európsky „čínsky múr“. Ja dodám, že ho môžeme pokojne považovať za slovenský „čínsky múr“. Vraj ho mohli na Slovensku postaviť Kvádi v spolupráci s Rimanmi. Kto vie? Pod tabuľou je podpísaný PhDr. Titus Kolník, DrSc..

Ako som sa ponorila do čarovného lesa

Toľko k tabuli. Teraz si dovolím opísať svoje pocity, ktoré som prežívala počas prechádzky lesom. V lese som bola dvakrát a zakaždým to bolo silné. Keď som prvý raz vošla do lesa, prekvapil ma veľký počet kamenných balvanov, ktoré sa povaľovali po zemi. Niečo také som dovtedy nikde nevidela. Nevedela som určiť, či sú tam náhodne alebo ich tam doniesli ľudia. Až neskôr na vrchole kopca som pochopila, že kamenné balvany minimálne tam nie sú náhodou. V iných častiach lesa neboli žiadne kamene. Z toho vyplýva, že je najpravdepodobnejšie, že kamene tam niekto nanosil. Kto by to však robil? Toľko kameňov… Niektoré z nich boli naozaj obrovské balvany, aj meter vysoké. Medzi tými kameňmi som sa cítila ako v nejakom pohanskom svätoháji. Toto miesto je mystické. Patrilo by sa v ňom založiť pohanskú svätyňu. Aj geograficky by to sedelo, uprostred Slovenska.

Môj sprievodca ma upozornil na zvláštny kameň s ryhovitou priehlbinou. Vraj podľa niektorých názorov sa mohlo jednať o kultový kameň. Štrbinu vraj mohla spraviť ľudská ruka. Možno ňou stekala krv z obety zvierať alebo človeka.

Kúsok ďalej už mi ukazoval dva do seba vrastené stromy. Nikdy som niečo podobné nevidela, ani som si nemyslela, že také niečo je vôbec možné. Boli to také stromové siamské dvojčatá.

Ďalej sme dorazili na vrchol kopca, kde sa lokalita nazýva Hrádok. Názov napovedá, že na tomto mieste bolo asi nejaké hradisko. Kamene však neboli murované maltou, žiadne hradby ani múry som nevidela. Až ďalej hlbšie v lese a kúsok nadol od valu som videla ďalšie kamenné štruktúry, ktoré vytvárali akési prekladané kamenné štruktúry, avšak nedokázala som si predstaviť, že by tieto mohli byť nejakými obydliami. V Írsku som videla kamenné ploty, ktoré sa tiahli po každom kopci a oddeľovali od seba jednotlivé pastviny. V prípade Pečeníc to však na pastviny nevyzeralo minimálne z troch dôvodov. Po prvé lokalita sa nazývala Hrádok a po druhé bol v blízkosti veľký obranný val, po tretie z kopca bolo vidno doďaleka, takže toto miesto bolo vhodné na strategickú pozorovateľňu.

Doslova čarovne na mňa pôsobil dvojrad z kameňov, dlhý asi 30 m. Kto mal potrebu naukaladať kamene takto do dvojradu?

Keď som sa prechádzala po lese plnom kameňov, pripadala som si, akoby som práve pošliapávala nejaké dávne pohrebisko alebo nejaké posvätné miesto. Akí ľudia tam žili? Prečo toto všetko vybudovali? Prečo práve takto? Prečo tie veľké balvany? Prečo nepoužívali matlu? Nepoznali ju ešte?

Na jednom mieste bol val prerušený lesnou cestou. Na tomto mieste bol val nízky. Nebadala som nejakú zvláštnu štruktúru valu, len obyčajná hlina. Nechápala som teda, prečo sa val nazýva aj Spečený. Vždy som si myslela, že Spečený je kvôli tomu, že sa obec nazýva Pečenice, preto Spečený. Obec Pečenice je však pravdepodobne nazvaná podľa Pečenehov, ktorí sa tam mohli usadiť počas Uhorska.

Na inom mieste val končil a o kus ďalej zase pokračoval. Tu bol omnohol vyšší a mohutnejší. Tu vyzeral naozaj odstrašujúco.

Ak som aj pochybovala o tom, či to miesto slúžilo pre ľudí, presvedčila ma studňa, ktorú mi na záver prechádzky ukázal môj sprievodca. Studňa bola vysekaná do skaly a ako sme počas druhej návštevy zistili, jej hĺbka je okolo 0,5-1 m. Táto studňa bola vysekaná do skaly podobne, ako sú na okolí vytesané v skalách pivnice. O nich spravím článok niekedy nabudúce.

Keď som navštívila Obrí val po druhý raz, zobrala som so sebou kamaráta. Ten mi svojím bystrým zrakom pomohol nájsť niektoré zaujímavosti. Tak sme spolu našli zvláštne diery v kameňoch. Boli to vždy dve diery spojené navzájom tunelom. Našli sme také asi tri a jeden ďalší už poškodený. Našli sme aj rôzne vydlabané značky v tvare kopýtka, veľké asi 3 cm. Našli sme aj iné vydlabané tvary. Ťažko určiť, či sú tie veci staroveké alebo novodobé.

Kamarát ma upozornil na kameň, ktorý má formu strusky. Vyzerá ako nejaká zatvrdnutá láva. Podľa môjho lajckého názoru by sa však mohlo jednať o strusku po spracovaní železa. Možno mi, ctení čitatelia, poradíte. Mám pocit, že kameň je slabo magnetický, teda že reaguje na magnet. Nie som si však istá, či sa mi to len nezdá. Aj jedna moja známa však mala rovnaký pocit.

Záver

Netreba cestovať do Egypta alebo Číny, pretože divy sveta máme aj na Slovensku. Možno tento článok pomôže regiónu Pečeníc pritiahnuť návštevnosť. Ako mi rozprával bývalý starosta, po páde socializmu sa v obci veľa zmenilo k horšiemu. Vinohrady zarástli lesom, lúky, kde sa kedysi pásli stovky kráv, sú dnes pusté. Zostali na nich len zvláštne kruhové trávnaté obrazce, možno pozostatky starovekých stavieb, možno pozostatky po kravínoch.

Zatiaľ nemám veľa informácií, no možno spoločnými silami raz rozlúštime záhadu Obrieho valu a starovekého kamenného mesta pri Pečeniciach.

K téme som našla tieto ďalšie články

http://www.blackfox.estranky.sk/clanky/tajomstva-valu_.html

Súvisiace články: https://sclabonia.sk/2015/10/blazena-ovsena-patra-po-nevyslovnej-rastislavovej-pevnosti/