Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa

(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)

Keď sa ma môj slovinský sprievodca spýtal, čo je pre mňa must see in Slovenia – teda, čo isto-iste musím v Slovinsku vidieť, bez zaváhania som odpovedala: „Jednoznačne kniežací prestol slovinských kniežat!“ Aj keď ten sa paradoxne nenachádza v Slovinsku, ale na juhu Rakúska. Tu sa konečne dostávam k histórii. Teda k tej histórii, ktorá zaujíma mňa. Dostávame sa do čias Veľkoslovenskej ríše, do doby kráľa Svätopluka. Práve v tomto čase vládol v Korutánsku a v Panónii Arnulf Korutánsky, kráľ Východofranskej ríše, čiže Rakúska. Svätopluk sa v roku 871-872 stal krstným otcom Arnulfovho ľavobočka Svätopluka, teda ich vzťahy boli blízke a priateľské. Občas síce so Svätoplukom zviedol nejakú bitku, ale ináč to bolo mierové.:) Arnulf prišiel v roku 884 po Koceľovej smrti o vládu nad Panóniou. Začal tu vládnuť Svätopluk so svojimi Slovákmi. Keby Svätopluk v roku 884 nevybojoval Panóniu pre Slovákov, Rakúsko by dnes siahalo až po Budapešť. Maďari pomohli udržať nemecké ruky preč od vlády nad Panóniou a tak dnes Rakúsko siaha len po Pleso (Neziderské jazero). Tam sa zastavila nemecká čižma. Žiaľ, Slovinci sa tej nemeckej čižme neubránili a boli ňou zašliapnutí. Pritom územie celého Rakúska bolo a je pokryté mestami a miestami so slovinskými názvami (Graz = Gradec, Villach = Beljak, Ostrawitz = Ostravica, Klagenfurt = Celovec, atď. pozri odkazy na články pod týmto článkom).

Podľa čoho je nazvané Rakúsko?

Predchodkyňou Rakúska bola Carantania, po slovinsky Koroška, po slovensky Korutánsko. Arnulf vládol na Krnskom hrade v Carinthii, ktorá bola nasledovníčkou po zaniknutej Carantanii. Slovinci sú v Nestorovej Povesti vremennych ľet zaznamenaní ako Korutánci. Prečo máme v mene KorUtánsko po písmene r písmeno u? A prečo Slovinci majú o (KorOška)? Nosovka oN sa u nás vo všeobecnosti pretransformovala do písmena u, je to ten známy príklad maďarského/staroslovenského golomb, čo je náš holub, alebo oNgrska, ktorá sa u nás premenila na Uhorsko. V slovinčine sa oN premenilo na o, viď Ogrska. Keď prehodíme spoluhlásky v mene Carantánia/Korutánsko, dostaneme po prešmyčke Racantánia/Rokutánsko, v prípade slovinského Koroška vznikne Rokoška, čo je len kúsok od Rakúska. V slovenčine máme v mene Rakúska ú, čo je v súlade s tým, ako sa nosovka oN v mene CaraNtania vyvinula u nás. Názov Rakúska teda nie je nič iné ako skomolený názov Korutánska.

Čo ale znamená meno Carantánia? Podľa dostupných zdrojov by význam mohol byť keltský a mal by znamenať kameň. Je tam rovnaký slovný koreň ako v názve Karpaty (po španielsky corbacho znamná býkovca). Rakúsko je proste krajina skál, Álp. Kto tam príde, tak to hneď vidí. Carantánia sa po čase rozpadla a vznikli nové regióny, napríklad Carintia, Styria (Štajersko), Carniola (po slovinsky Kranjska), Tirolsko a iné. Štajersko (po slovinsky Štajerska) sa pôvodne po rímsky nazývala Styria a podľa môjho názoru má tento názov rovnaký slovný koreň ako naša Osturňa v Tatrách, prípadne Ostrihom (po staroslovensky Striegom). Ide o skalu, skalný výbežok, ale aj o tura, lebo hoci by niekto predpokladal, že Styr súvisí so štírom, škorpiónom, v skutočnosti v nemčine Stier znamená býk. Teda je tam rovnaká derivácia ako v prípade našich Tatier/Turca od tura, býka. Ak si vezmeme názov Osturňa, znie nám takmer ako Austria. Austria by teda mohla byť nazvaná buď podľa slova východ, ktoré v nemčine znie ako der East, rovnako ako v angličtine (Východná ríša = Eastern reich = Osterreich), alebo podľa Styrie, hlavnej časti dnešného Rakúska (niečo ako naša Osturňa), prípadne podľa Dunaja, ktorý sa nazýval aj Ister, ako ríša na Dunaji. Opäť si vyberte.:)

Takto som konečne získala iný pohľad na Rakúsko. Rakúsko je vlastne bývalá Carantánia, Korutánsko, zem obývaná Slovincami. Z celého Korutánska zostala Slovincom len malá zemička, v ktorej teraz dožívajú a spomínajú na slávne časy z 9. storočia, kedy ich vlastné slovinské kniežatá boli v roku 828 nahradené bavorskými (podobne sa to stalo u nás po odstránení Rastislava a Svätopluka, kedy nám dosadili susedných grófov Viliama a Engelšalka). Maďari oddelili Slovincov od ostatných Slovenov v Panónii a na Morave a tak vplyv Slovincov začal slabnúť a tým pádom aj vplyv Polabských Slovanov, ktorí patrili kedysi do zväzu kmeňov Samovej ríše. A to všetko len preto, lebo centrum Slovenstva, stredný Dunaj, stred Karpatskej kotliny, bol napadnutý a zlomený.

Dedičný kameň, kamenný prestol a katedrála v Gospe Svetej/Mariasaale

Z dôb slovinských kniežat sa nám zachovali niektoré veľmi zaujímavé veci – dedičný kameň a kniežací prestol. Zaujímavé sú z dvoch dvôvodov. A) Zachoval sa nám obrad nastolenia korutánskeho kniežaťa na kniežací prestol, ktorý prebiehal v slovinčine, čo je rarita. B) Na prestole sú vytesané slovanské slová, ktoré však v celku nedávajú gramaticky správny zmysel ani v slovenčine, ani v slovinčine. Ten nápis znie: „VERI – MA SVETI VERI“. Slovinci ho vykladajú ako: „Ver, ale podľa svätej viery!“

Obrad nastolenia korutánskeho kniežaťa prebiehal na troch miestach, ktoré ležia len pár kilometrov od seba.
1) Obrad sa začal na Krnskom hrade (nem. Karnburg) pri Gospe Svetej/Panne Márii/Mariasaale v dnešnom Rakúsku, v niekdajšom centre slovinských kniežat. Dnes ten hrad už nestojí. Je zbúraný a na jeho mieste je postavený kostol. Boli sme sa tam pozrieť. Hľadali sme presné miesto, kde mal podľa nákresu ležať dedičný kameň. Dedičný kameň bola v skutočnosti hlavica rímskeho stĺpa, na ktorej budúce knieža sľubovalo ľudu dodržiavať svoje povinnosti a brať ohľad na svojich poddaných. Ľud ho vtedy zvolil. Celá reč obradu sa dá nájsť na internete aj v publikáciách.
2) Potom nasledoval pochod do Gospy Svetej, kde sa v katedrále odohrala omša za nové knieža.
3) Potom sa šlo ku kniežaciemu prestolu, ktorý ležal na poli neďaleko Gospy Svetej. Leží tam dodnes v sklenenej kocke, ohohnanej mrežami. Okolo stolca rastú staré lipy. Tie lipy sú veľmi dôležité, lebo stolec rástol uprostred slovanského lipového hája, kde lipa predstavovala strom života. Je to v súlade s predstavou, že vladár je ochrancom stromu života a najvyšším sudcom. Stromy spájajú knieža s bohmi, stromy života sa nachádzali aj na jeho korune. Stromy života plodili ovocie večného života, ktoré dostali len spravodliví ľudia. Stromy života boli teda symbolom spravodlivosti/súdnictva. Kniežací prestol má dve sedadlá oproti sebe, na jednom sedelo knieža, na druhom palatín, ktorý rozhodoval spory, ktoré nevyriešilo knieža. Nakrútila som o tomto aj video.

Podobné články:
Veneti – mená ako dôkaz
Kto boli Veneti?
Kto prvý obýval Európu?

Ak si chceš prečítať aj o mojom výlete na pohanské miesta so starovercom Borisom Čokom, choď na článok: Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika
Ak si chceš prečítať o mojom výlete na hrad slovinský Devín v dnešnom Taliansku a porovnať ho s naším slovenským Devínom a inými Devínmi, choď na článok: Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín
Ak si chceš prečítať rôzne miesta, ktoré som navštívila v Slovinsku, choď na článok: Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči