Kam smerujeme, Slováci?

Dlho sa zamýšľam nad tým, kam naša spoločnosť speje. Pýtam sa samej seba, čo sme ako Slováci dokázali, na čo môžeme byť hrdí. Slováci sa často pýšia fotkami Tatier, zapadajúceho Slnka nad zasneženými hrebeňmi skalnatých hôr, nočnými pohľadmi na vysvietené mestá alebo na hradné ruiny. Ak sa jedná o Bratislavu, najčastejšie sa zobrazuje Staré Mesto s peknými starými budovami v renesančnom alebo barokovom štýle. Čo sme vlastne ako Slováci dokázali? Veď tie krásne hory sme my nepostavili, takže sa vlastne pýšime cudzím perím. A ak sme s tými horami niečo aj spravili, tak sme ich iba vyrúbali a zdevastovali. Rovnako je to so starými budovami a hradmi, ktoré vznikli dávno za Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ani len tie hradné ruiny nevieme opraviť, hoci naši predkovia s tým problém nemali. Čo súčasné Slovensko vyprodukovalo také hodnotné, aby sa nám z toho od úžasu otvárali ústa?

Betónové väzenia nechcú väzniť deti

Ak sa v Bratislave pozriem okolo seba, vidím len betónové škatule, paneláky, ktoré mi svojím vzhľadom pripomínajú väzenie. Pýtam sa samej seba, prečo sa Slováci nemnožia. Podľa prognóz bude na Slovensku v roku 2080 iba 4.7 milióna ľudí, čo je o 700 tisíc menej ako dnes. Ani sa nečudujem, že sa Slováci nemnožia, veď iba zúfalý človek by priviedol deti do tých našich betónových väzníc. A tak si hovorím, že Slováci sú Slovensku vlastne na škodu. Že Slováci škodia Slovenskej zemi. Špinia ju, sprejujú ju grafitmi, zapĺňajú betónovým smogom, vyrubujú lesy, prehradzujú rieky, a hlavne prestali OBRÁBAŤ svoju zem. Možno ak by sme Slovensko prenechali nejakej okupačnej mocnosti, napríklad Maďarsku alebo Rakúsku, tak by to našej krajine prospelo. Možno by sa zaplnila veternými elektrárňami, možno by Rakúšania zbúrali príšerné betónové škatule a nahradili ich peknými rodinnými domami. Možno by aj pôda bola obrobená a polia by plodili bohatú úrodu a stáda kráv by sa množili.

Prečo sú betónové škatule škaredé? Súvisí to s teóriou fraktálov. Fraktály sú samopodobné štrukúry, ktorých časti sa podobajú na celok. Stromy sú napr. fraktály, lebo jeden konár vyzerá ako celý strom len v menšom merítku. Kým hradné ruiny sú pri rozsypávaní sa samopodobné, betónové tvary túto vlastnosť nemajú. Kým hradné kamene sú veľké a nepravidelné, betón je veľmi jemný, takže akýkoľvek škrabanec naruší jeho samopodobnosť. Ak sa poškodí kameň na hradnom múre, tak poškodený kameň opäť vyzerá ako pôvodný, len v menšom merítku. Poškodený betón sa na seba nepodobá a preto nás jeho poškodenie vyrušuje. Súvisí to tiež s takzvaným zlatým rezom, čo je taký pomer strán obdĺžnika, aby jeho tvar vyzeral čo najestetickejšie. Platí vtedy, že pomer dlhšej strany ku kratšej je taký istý ako pomer súčtu dlhej a krátkej strany voči dlhej strane. Ide o pomer zhruba 1.6, ak sa dobre pamätám. Takýto pomer majú zvyčajne balvany, z ktorých sa stavali hrady. Podobne drevo na dreveniciach má samopodobnú vlastnosť. Ak doňho zarežeme, rez sa stratí v nerovnostiach dreva, časom porezaná časť stmavne a splynie s ostatným drevom. Drevené hrady vytvárajú členenie fasády, čo našim očiam lahodí. Naopak hladký povrch nás dráždi. Línia dreva nie je dokonale rovná, preto aj nerovnosti v nej splývajú – inými slovami poškodené brvno sa stále podoba samému sebe pred poškodením. Toto neplatí pre betón, ani pre lesklé dlaždice, sklo a podobne. Na naše stavby používame hnusný nesamopodobný materiál a preto aj naše stavby sú hnusné.

Vinná vláda, či občania? Alebo oligarchovia?

Pýtam sa, kto je na vine, že sme takto katastrofálne dopadli. Ako prvé mi napadlo, že za to môže vláda, lebo ona má moc. Jeden občan nemôže nič zmeniť, to už som si vyskúšala. Lenže niekto môže namietať: Kto volí tú vládu? Predsa ľudia. Takže vláda zodpovedá obrazu ľudí a rovnako tak aj krajina. Naša krajina je dnes v zajatí oligarchickej fašistickej diktatúry. Ja viem, že toto sa málokomu dobre číta, sú to silné slová, ale podľa môjho názoru pravdivé. Demokracia je u nás len na papieri. Ilúzia. V skutočnosti tu vládnu finančné gangy alebo osobné záujmy zvolených hlupákov, kapitánov a plukovníkov. Prakticky sme v zajatí nefungujúceho systému. Ak nezmeníme tento samozničujúci sa systém, budeme po každých voľbách dostávať stále ten istý výsledok. Deterministické chaotické systémy majú pri istom nastavení parametrov takú vlastnosť, že nech začnete iterovať z akéhokoľvek bodu, po čase sa dostanete k jednému alebo viacerým atraktorom, medzi ktorými budete oscilovať. Zmena správania systému sa dá docieliť len zmenou parametrov systému alebo zmenou systému samotného.

Inde to ide, prečo u nás nie?

Keď som si pozerala propagačné obrázky Holandska, na všetkých boli diela, ktoré vyprodukovali Holanďania vlastnými rukami. Je to tak – Holandsko nemá prírodné krásy, preto ak ľudia chceli mať z Holandska krajinu na úrovni, museli si krásu vyrobiť. A tak už v dávnych dobách nastavali veterné mlyny, aby pumpovali morskú vodu z ohradených území naspäť do mora. Takto vysušovali krajinu a poľnohospodárili na nej. Posiali ju skleníkmi a my teraz dovážame ich paradajky. Správu krajiny rozdelili rovnomerne do viacerých miest a oblastí, aby jedna výrazne neprevyšovala nad ostatnými. Krajina investovala do vzdelania, dala ľuďom možnosť podnikať, obchodovať. Máloktorý národ toľko cestuje ako práve Holanďania. Ak narazíte na turistu kdesi v Tibete alebo Kašmíre, môžete počítať s tým, že sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou bude jednať o Holanďana. Nie nadarmo sa hovorí o bludných Holanďanoch. Pritom by sa skôr malo hovoriť o bludných Slovákoch, lebo to my sme vskutku zablúdili a momentálne sa nachádzame v slepej uličke.

Za Fica sme hrozne zaostali za okolitým svetom

Čo sa týka ľudských práv, tam nás predbehli dokonca aj stredoamerickí indiáni. Čo sa týka správy krajiny, Rumunsko je pred nami. Verili by ste tomu, že krajina, ktorá bola zo socialistických krajín najchudobnejšia a nemala ani elektrinu na nočné svietenie, je dnes v mnohých oblastiach pred nami? Dôvod je jednoduchý. Ak za verejné peniaze u nás kúpite jednu vec, inde kúpia za tú istú sumu dve veci. Samozrejme, že potom nie sú peniaze na rekonštrukciu infraštruktúry a vyzerá to tu, ako to vyzerá. Moderné technológie pritom umožňujú dokonalú správu krajiny, problém je v tom, že vláda radšej zostáva pri starých spôsoboch. Technológie však napredujú a doba sa mení. Počet aktivistov sa zvyšuje, ľudia volajú po zmene systému zo všetkých strán. Zo zúfalého protestu proti systému volia aj hnedé politické spektrum. Ja hovorím, nech volia, koho chcú, ak to pomôže zmeniť tento systém. Ľudia napokon svoj boj proti systému vyhrajú – to je zákonité. Otázka je, ako chceme tento systém zmeniť. A či už nie je neskoro. Je len otázkou času, kedy sa Ficov režim zrúti.

Desivá budúcnosť Slovenska

Ježiš Kristus nám nepomôže, rovnako tak ani modlitby k Panenke Márii. Ani financovanie Katolíckej cirkvi nás nespasí, len ožobračí. Jediné, čo nás podľa môjho názoru môže zachrániť, je rozum a návrat ku skutočným hodnotám. Nikto nebude rozumný za nás, ak my nebudeme. Nikto. Kolaps Slovenska podľa mňa nenastane až v roku 2080, ale omnoho skôr. Možno už o pár rokov. A podľa mňa sa to začne hypotekárnym krachom. Nedostatok ľudí spôsobí prepad cien nehnuteľností, pokles nájmov, z čoho nastane hypotekárny krach. A možno potom budú zvyšky Slovákov utekať z krachnutej ekonomiky, aby vôbec prežili ako jednotlivci. Zostanú tu len starí a nevládni ľudia.

EÚ ako nový žalár národov

Zdá sa, že Slovania by boli lepšie spravili, keby sa neboli rozdelili. Kedysi sme boli niekto medzi druhými, svojbytní a sebabudujúci, dnes sme nikto medzi prvými, navyše rozpustení. Dnes staviame cudzí dom a naši ľudia slúžia ako materiál na jeho múry. Máme naspäť Rakúsko-Uhorsko, žalár národov, len vo väčšom meradle. Z toho plynú nacionalistické tendencie a vzostup radikálnych hnutí. EÚ je príčinou. Nič iné. Lenže odchod z EÚ za súčasných podmienok tiež nie je riešením. Silné gestá si môže dovoliť izolovaná ostrovná Veľká Británia, ale nie malé Slovensko, ležiace uprostred Európy. Momentálne sme v pasci. Rozpad EÚ sa bude musieť začať od okrajových krajín ako Španielsko, Francúzsko alebo Taliansko. Potom aj my budeme dotlačení/uvoľnení k odchodu.

Toto sme tu už raz mali

V podstate sa opakuje história. V tejto situácii sme už boli v 9. storočí. Vtedy sa knieža Rastislav so Svätoplukom snažili vymaniť z vplyvu Franskej ríše. Každý z nich mal inú stratégiu, čo viedlo k rozporu medzi nimi. Rastislav šiel tvrdo von z vplyvu Franskej ríše. Vieme ako dopadol – oslepený a uväznený. Svätopluk lišiacky toleroval nadvládu Franskej ríše, no pritom sa snažil zmocnieť a prevziať nad ňou kontrolu, aby ju obrátil samú proti sebe – žiaľ, napokon sa nestal cisárom, hoci po tom toľko túžil. Ani náruživé zaliečanie sa pápežovi mu v tom nepomohlo. Nebol Nemec, tak mal proste smolu. A takto tomu bude aj teraz. Nemusím, dúfam, prirovnávať súčasných slovenských politikov k Rastislavovi a Svätoplukovi, všetci vieme, kto chce hneď vystúpiť z EÚ a kto z nej chce ťažiť.

Čo položí EÚ?

Niektoré slovenské politické strany chcú zastaviť zadlžovanie Slovenska, inými slovami chcú znížiť deficit štátneho rozpočtu. Pýtam sa, čo tým dosiahneme? Kým iné krajiny budú aj naďalej v deficite, aby podporili svoju ekonomiku väčším obratom peňazí v ekonomike, investíciami, rastom cien a platov, tak my budeme šetriť ako hlúpi, zaostávať v investíciach, platoch, aby sme nakoniec ten ich deficit a vysoké platy zafinancovali? Lebo nakoniec to niekto bude musieť zafinancovať. EÚ vytlačí eurá a sa to zaplatí. No a tento socializmus položí EÚ na kolená.

Toľko moja večerná úvaha.