(Tento článok bol prvý raz uverejnený 19. decembra 2009. Teraz ho opätovne publikujem, aby sa dostal do popredia na portáli Sclabonia.)
Voláme sa „Sloveni“, ale čo naše meno vlastne znamená? Skúsme si zhrnúť všetky možné hypotézy a vybrať z nich tú pravú, ak sa medzi nimi vôbec nachádza.
Pôvod slova „Sloveni“ [j. č. Slovenin] (a tým aj „Slovania“, „Slováci“ a „Slovinci“) je sporný. Poznáme tieto všeobecné a naše hypotézy:
- slovný kmeň „slo-/sla-“ vo význame „voda“; indoeurópsky slovný kmeň, „kleu-“ vo význame „tiecť“ (spodobňovalo sa na „sleu“, „slav“, „slov“, …)
- podľa Matúša Kučeru „Sloven“ znamená „zablatenec z močiarov“
- osoba menom „Slov“ (Sloveni sú potom „Slovovi ľudia“)
- slovo „otrok“ (pozri nižšie)
- drávidské slovo „Solveni“ vo význame „vyznávači [boha] Volosa/Šivu“ – teória Cyrila A. Hromníka (juhoafrického etnológa slovenského pôvodu).
- podľa údajného kmeňového božstva „Slava“ („Slova“), podľa ktorého bola pomenovaná rieka („Dunaj“) – teória R. Iršu
- súvis so slovom „slovo“, hoci je prakticky nemožný, pretože prípona „-enin“ sa vyskytuje len s názvami lokalít, ale lokalita s kmeňom „Slov“ („Slovy“) nie je doložená. (Doložená však je krajina s názvom „Slovenská zem“, ale aj „Ostrihom“ Rimania volali „Solva“.) Vraj názov Slovanov a Nemcov spolu súvisí. Kým „Slovania“ sú vraj ľudia, ktorým rozumieme, „Nemci“, naopak, sú ľudia „nemí“, ktorím „nerozumieme“, sú „nemí“. „Kleban“ znamená na východnom Slovensku „kňaz“, to jest „ten, čo hovorí“. Podľa inej teórie sú Nemci nazvaní podľa kmeňa „Nemeti“ pri Rýne, nazvaného podľa božstva „Nemetony“, pričom „Nemeton“ znamená vraj niečo ako „posvätý háj“.
- súvis so slovom „sláva“. „Slovo“ a „sláva“ sú odvodené od rovnakého základu. V Slovinsku je ešte aj dnes pozdrav „slovo“, čo znamená niečo ako „s pánom bohom“, alebo „sláva pánu bohu“. Ak niekoho oslavujeme, hovoríme o ňom, „slovíme“ o ňom pekné slová.
- zo slova „solvend“ („sol-vend“, „slno-vrat“), používané najmä v škandinávskych krajinách na označenie osláv letného slnovratu, svätojánsku noc.
- Slovinci sú nazvaní po nemecky „Windisch“, čo môže byť podľa rímskeho mesta „Vindobona“ („Viedeň“) a „Sloveni“ podľa rímskej pevnosti „Solva“ („Ostrihom“). Mohlo to byť aj naopak, že mestá sú nazvané podľa kmeňov v nich žijúcich. Potom by „Slovenská zem“ bola zem hradu „Solva“, čiže zem hradu „Ostrihom“. To by celkom sedelo, lebo kadysi Slováci najviac žili práve v okolí Ostrihomu a Budapešti.
- „Sloveni“ súvisia s mestom „Solúň“, kde sa hovorilo kedysi slovensko-macedónsky. Obyvatelia „Solúne“ mohli skomoliť meno „Solúň“ na „Sloúň“ a „solúnsky“ na „sloúnsky“, odkiaľ je len na skok ku „Sloven“ a „slovenský“.
- „Slov-en“ súvisí so slovom „člov-ek“. „Č“ na „s“ sa mení podobne ako „slovo“ súvisí s latinským pozdravom „čiao“ (slovinským „slovo“), slovenským „čau“.
- „Sloveni“ sú nazvaní podľa vyznávania „slnečného“ božstva. Koreň „sl“ je rovnaký ako koreň „slnka“. Sloveni vítali cudzincov chlebom a „soľou“, opäť rovnaký koreň „sl“. Byť „slovenom“ (malé „s“ je zámerne) mohlo znamenať patrenie k vyznávačom slnečného náboženstva. Podobne ako rozoznávame židov (vyznávačov židovskej viery) a Židov (člen židovského národa).
- „Sloveni“ môžu byť vyznávačmi rímskeho boha „Silvanusa“ (Lesana), ktorého kult bol silný najmä v Panónii, Slovenskej zemi (západné Maďarsko). Potom zem za „Lesanskou“ („Slovenskou“) krajinou by sa nazývala „Zálesie“, po latinsky „Transilvánia“ (Sedmohradsko), ako sa aj nazýva. Sloven by potom bol „vyznávač boha Lesana“. Odtiaľ dáva zmysel, prečo Sloveni vyznávali „posvätný strom večného života“, aj to, prečo majú v znaku práve „strom“, symbol „lesa“.
- „Slovenská zem“ sa mohla nazývať podľa „Soľnohradu“/“Slazburgu“, ktorý bol kedysi slovenský/slovanský. Karol Veľký v ňom ustanovil centrum arcibiskupstva, podľa mesta sa mohlo nazývať arcibiskupstvo a krajina už dávno predtým. „Slovenská zem“ sa „Slovenskou zemou“ nazývala dávno pred Karolom Veľkým. Ibaže práve z konania Karola Veľkého možno dedukovať, že asi len obnovil cirkevnú provinciu, ktorá kedysi existovala možno pod iným náboženstvom. A táto dávna cirkevná provincia s centrom v „Soľnohrade“ by dala meno celej cirkevnej provincii (nie nutne kresťanskej). „Slovenská zem“ by teda bola zem, ktorému vládne „Soľný hrad“/“Salzburg“.
- Z latinského „salvātiōn-“ „spása“. „Slovenský národ“ by potom bol „spasený národ“.(??)
- „Slovenská zem“ by mohla byť „sľúbená zem“, „zasľubená zem“. „Slovo“ a „sľub“ majú rovnaký koreň. „Sľub“ je vlastne „dané slovo“. Betatizácia „b“ na „v“. Keď slovenskí predkovia našli „zasľúbenú zem“, nazvali ju „Sľúbená zem“, „Slovenská zem“. V uhorsko-poľskej kronike sa vyslovene píše, že „Slovenská zem“ skutočne bola „zasľúbenou zemou“, ako Židom bola ich zem zasľúbenou. „Slovenská zem“ je vlastne „Karpatská kotlina“. Keď si uvedomíme, že z okolitých hôr stekali rieky, teda, že mala množstvo riek, vody a úrodnú rovinatú zem, bola to naozaj zem „zasľúbená“. Navyše mala tvar „Slnka“, lebo Karpatské hory sa stáčali do kruhu ako „úhor“.
- Existuje hypotéza, že „Spori“ sú vlastne „Srbi“ a „Srbi“ sú vlastne „Slavi“/“Slovania“. Josef Dobrovský (1753-1829): „Ak porovnáme výpovede, dvoch navierohodnejších kronikárov o Slovanoch zo 6. storočia, Jordana a Prokopia, zistíme, že Vinidi a Spori (Srbi), sú hlavné mená jedného a toho istého kmeňa. Vinidovia Jordanovi sú Sporovia (Srbi) Prokopiovi a naopak.“ Podobné tvrdí Šafárik. Dokonca sa objavili aj iné formy znamenajúce to isté, a to Spal-ovia a Spaleiund-ovia. Blažena Ovsená si myslí, že slovo „Sloven“ môže byť len variáciou mena „Srb“. „R“ a „L“ sa spodobujú (aj Aziati, ktorí bežne nevedia vysloviť písmeno „R“, namiesto neho vyslovujú písmeno „L“). Podobne betatizáciou „B“ na „V“ dostaneme, že „SLoVeni“ môžu byť „SRBi“. „Slv“=“Srb“.
PRIDAJTE ĎALŠIE HYPOTÉZY…
Ludovit Veleslav Stur
Veles-Tur
Veles-Lav/Lov/Lev
Velesov lov? Velesov dravec?
Teda akáže holubicia nátura, akáže poníženosť a Slav-ery?
Naopak, možno hovorca konkurenčného filozofického smeru. Ohnivý a vášnivo obhajujúci dávny odkaz predkov.
Neupínajme sa v odvodzovaní pradávnych pojmov len od jedného možného smeru a logiky. Totižto aj trojnožka stojí nie na jednej ale na troch nohách. Pradávne múdrosti boli určite múdre nielen z jedného uhla pohľadu. To by nedožili dnešných dní.
SLOVA KYJ
SYLABA KEY
SLOVA-KĽÚČ
KYJAK SLOVA
Odomykajúci (aj rozbíjajúci okovy) dávno zabudnutý význam slov.
Slov pradávnej spoločnej reči „predbabylonvskej“ doby.
Potenciál spätného spojenia ľudí západu s ľudmi východu severu a juhu.
Mesianistický syndróm alebo kľúč k rozlušteniu veľkého réBUSU.
Genetika a jazyk – „stroj času“. Čokoľvek pomôže nájsť pravdu je vítané, ale každý nástroj má svoje limity.
Zdravím všetkých opäť na Sclabonii aj na spriaznených serveroch. Zdravím všetkých vás, bratov a sestry spod Karpatských hôr. Bratov a sestry z V4, V5, V6 a V7. Nezdravím vratov z imperiálnych ríši, bývalých, súčasných aj budúcich.
Ku pôvodu slova Slovak (a nebuďme skromní, teda aj Slovan, Sloven, atď.):
Jedna z kníh v ktorej sa zachovala zatiaľ v nedefinovanom rozsahu dávna múdrosť vyspelých civilizácii predkov hovorí asi toto:
1. Na počiatku bol Sloven, ten Sloven bol u Boha, ten Sloven bol Boh.
2. Ten Sloven bol Človek-Om
3. Ten Sloven bol Božím synom, tak isto ako aj všetci ostatní Sloveni
4. Bol synom, teda bol tým maličkým, drobnučkým, ale božím (ako hovorí jeden z posledných verejne hlásajúcich veľkých volchvov, aramejec menom Ježiš – Nechajte maličkých prísť ku mne.) Maličkých synov, potomkov VEL-kých bohov….
Je tu aj iná kniha od Jagelovcov v ktorej sa zachovala zatiaľ neodmeraná pradávna múdrosť, ktorá hovorí:
1. VEL-es je náš otec, ktorý nás naučil orať a siať a my mu pripíjame surinou-medovinou počas dńa na Slávu. On žije s krásnou Divou v zelenom raji.
2. Sloven mal Veneda a Vened mal Kiseka…
3. Spoločenstvo má predstavených: Vladyka – stará sa o každodenný život a o toky práce a prebytky, Volch-Mág – stará sa o predkov, naslúcha čo hovoria a stanovuje vizie do budúcna, Knieža – volený vojvoda v čase nebezpečenstva.
Potom sú tu iné múdre knihy, kde tiež dosiaľ nebolo odmerané aká múdrosť sa v nich skrýva a tie hovoria:
1. Na začiatku prišli na zem bohovia AR/UR-ovia a tí naučili svojich synov AS-ov rôznym divom a keď odišli ponechali na zemi strážcov tajomstiev života Volchvov….
A nakoniec sú tu ešte knihy, ktoré máme možnosť čítať všetci, ktorí sme si dodnes zachovali v sebe čistú prostú synovskú a dcérsku nevinnosť. Jedná z takých kníh hovorí napríklad toto:
1. Na svete sú od nepamäti najmä tieto 3 druhy synov a dcér božích:
a. Vyz-NAV-ači
b. Vyz-PRAV-ači
c. Vyz-J(i)AV-ači
2. Z troch hlavných funkcionárov: Vladyku, Volcha-Mága a Kniežaťa, vždy najviac za hranice cestoval Volchv-Mág. Volchv cestoval stále, Knieža vychádzal na čele vojska len v čase vojny.
Vyzprávači sú údržbári-udržiavatelia dávných právd. Vyznávači sú uživatelia-konzumenti dávných právd . A nakoniec Vyzívači sú provokatéri-nedočkavci ako deti, ktoré nedočkavosťou budia od skorého rána svojich spravodlivo oddychujúcich rodičov a počas dňa vystrájajú rôzne psie kúsky, len aby pocítili pozornosť svojho otca a matky, aby si sa im konečne v ich živote citeľnejšie zjavili.
Potom dlho predlho všetko dobre fungovalo. Neskôr začala klesať kvalita údržby odkazu predkov (Vyz-Prav-ači začali rozprávať od-Veci). Uživatelia-konzumenti dávnych právd (Vyz-NAV-vači) začali strácať sluch, pamäť aj chuť, prečo nakoniec skonzumovali aj takú duchovnú stravu o ktorú by predošlé spoločenstvá ani nezakopli. A nakoniec Vyzívači, ktorí pôvodne podnecovali ku rozumnému napredovaniu a pestrofarebnosti života sa roztrieštili a odklonili od Pravdy (jedni dofackaní, druhí by radi z kože vyskočiť).
Tak došlo ku tomu, že niektorí zo scestovaných a sčítaných Volchvov-Mágov videli dobré vypustiť do sveta mašinu RÍŠU, v ktorej už ďalej neexistovali kľukaté chodníky a rovní s rovními, ale len páni a poddaní a pre nich vyrovnané a vyhladené cesty a koridory. Konali v dobrej vôli-good will-pretože kam dovideli videli že zasievajú len samé prospešné veci. Aby o tom mali dôkaz svoje hľadanie zjednodušili a aproximovali od nepodstatného. A tak vznikli „nepodstatné“ veci z odkazu Božských predkov (OOOOPS….!!!).
Ale vráťme sa späť ku otázke: Ako sa im to mohlo podariť? RIŠU-Mašinériu sa podarilo vytvoriť unifikáciou Boha-pôvodného predka-otca-matky. Bohovia už nesmeli mať mená a nesmeli byť viacerí len Jeden (JAHVE – Som Ktorý Som – meno starozákonného Boha, alebo ODIN – JEDEN – sám, načo by sme mu dávali meno?, čiže ADIN, DVA, TRI… – AL-ADIN;). Bol vytvorený politický konsenzus a pojem JEDINÝ BOH. Jeho obraz prekryl pôvodný odkaz videný a slávený dávnymi civilizáciami. Bolo možné získať väčšiu moc spojením blízkych aj vzdialených komunít a začať valcovať okolité nezávislé komunity a parazitovať na existencii ostatných. Aké jednoduché, až hlúpe.
Však predsa len, ktosi na kríži vola v čase ťažkej skúšky jedného z Otcov po mene a kričí EL, prečo si ma opustil (ELI, ELI, LAMA SABKTANI)? Iný z veľkých synov kričí MICHA EL (Kto je väčší ako EL)? Meno otca týchto veľkých predkov bol EL. To však nesedelo svetoobčanom, pretože EL je pôvodnejší ako Rímská ríša, ako Ríša Dávidova aj všetky ríše dokopy. EL je mimo patent týchto „oikonomicko“-politických mašinérii. BOH bez mena, JEDINÝ ADIN BOH KTORÝ JE však áno. Toto je ich patent, ktorý im dal moc nad svojpomocne alebo násilne duchovne nevyspelími najprv Vyz-Nav-ačmi, neskôr Vyz-Jiav-acmi a nakoniec aj Vyz-Prav-acmi pôvodného roz-umenia. Uvažujme vo vyššie uvedených intenciách:
1. VEL-ES je náš otec
2. EL je jeden z Bohov, alebo jedno z Božích mien?
Pozn.: Ak existuje skutočný Boh, neexistuje preňho čas, súcno ani množstvo a ani iné kategórie, ktoré sám vytv(a)or(a)il. Ak by chcel Boh siahnuť a pohladiť svojich synov, syn by to cítil ako X na n-tu Bohov a Božích dobrodení, teda cez raster jeho videnia by sa Boží dotyk rozložil na mnohoraké spektrum prejavov a vplyvov. Toto je tak ako to má aj byť.
EL sa vyslovuje a je súčasťou mnohorakých výrazov ako slabika VEL-BEL-BAL-BUL-BOL-VAL-VOL-WAL-WIL-FIL-FAL-PAL-PEL-POL-GAL-HOL-IL-UL-AL, atď. atď. Je možné kombinovať po stáročia omieľané a modifikované formy prídavného mena božieho a jeho aplikáciu v koreňoch alebo v zdanlivých príponách, predponách, členoch a koncovkách neskoršej ľudskej slovotvorby.
EL však nieje podstatné meno Boha, EL je „len“ prídomok vyjadrujúci veĺkosť a slávu, teda VEL-ký (tak často používané u mnohých nastrčených RÍŠských kancelárov „veĺkých“ malých mužov-pajácov-bábok, ktorých mená tu neradno uvádzať). Teda aké je meno VELKÉHO Boha?
AS-VELKY AS-VELAS-VELKÉ ESO-VELES-WIL-US-a (Trója)-VEL-ISa-(ježiš?) atď. znamená VEĽKÝ SYN.
Tu sú niektorí z ních: EZOP-AS-OP, Pal-AS A-Tena, AS-tafjev, AS-Trachan, AS-uawa, WIL-us-a (AS-Trójania), VAL-AS-i (veľkí Asi, Lechovia, Les-Lasi), ELIAS (Velky AS-syn), HEL-AS, UZ-horod (Mesto AS-ov/AS-GARD napr.:Irijsky, As-burg), AZ (Cechy), AS-klepios, JE-ZIS (IS-AS/Z-AS-a), Zoro-AS-ter (Baktrijci, Ariani), AZ-tek, ZALMOXIS (Z EL-iho MOC-ný AS-syn), Je-RUS-AL-OM, OR-OS/UR-US, atď…
UR/AR, atď. je však meno BOHOV. Najprv teda UR-BOH, až potom US-SYN (napr. URUS = URUS, OROS, HORUS, RAS-ske hory,…). Teda máme na zemi okrem EL-ov (Machiav-EL-i, UL-om-bator..) aj spomínaných AS-ov a UR-ov, napr.: Huriani (Ben HUR), UR-artu, UR Chaldejský, AR-meni, AR-om-ejci, H-OR-us, Ch-OR-Sabat, CH-OR-vati, atď. odvodzujú svoje meno priamo od mena Boha, ale tak či tak sú vlastne jeho synovia, teda AS-ovia, US-ovia, ES-ovia, atď. (aj zdrobneniny mien – viď Valašska štúdia napr. US-ES-EC-EK-IK – JAN-JANOS-JANOSIK). Či tot filozofické pozadie, túto moc a zároveń slobodnú voľu ako synov-dedičov odkazu otcov táto skupina takto cítila, alebo rovno upadla do pozície sluhov a otrokov nového ríšskeho –sprostredkovaného Boha, to je otázne, ale v tomto zamyslení aj nepodstatné.
Preleťme teraz rýchlo naspäť ku SLOVEN-ovi-SLOVAKOVI, atď.
WALL-AH = CeLOVEK (India, aj chapík alebo papaláš), FEL-AH = samostatný hospodár na svojej vlastnej zemi (Levant). Ak vezmeme do úvahy vraj jazykovú „symbiózu“ dvoch zásadne odlišných skupín praobyvateľstva v našom geopolitickom regióne Karpatských hôr, tak máme hneď dve indície smerujúce k pôvodu názvu SLOVAK. SLOVAK čuduj sa svete asi nebude hanlivá česká nadávka. Bude to pomenovanie základnej entity pradávnej vysoko-kultúrnej ľudskej spoločnosti. Paradoxne som k tomuto poznaniu došiel cez „nepriateľských Vlachov-Rimanov“. Aj pred-Rišsky Rimania (ROM-UL-US) boli kedysi konfederáciou 12 kmeňov, kmeňov ET-RUS-kých, teda aj proto-Slovanských (Ven-edských – Venice – jazero VAN, atď.). Jeden z tých kmeňov boli VOL-CAE (VAL(a)CH-i, teda aj Človekovia). Nie je to čudná „symbióza“ etník v Karpatskom oblúku. Pravdepodobne to bude omnoho viac. Valaský (VELeský) jazyk, teda do určitej miery dnešná rumunčina nie je potomkom latinčiny, ale jej predchodcom. Predstavuje posledný relikt prapôvodnej karpatskej symbiózy spolužitia dvoch rozídených a opätovne zžitých ľudských spoločenstiev/prúdov. Čierní a Bieli, CERNO-GORci a BELO-Gorci, Čierní a Bielí Chrváti, Čierni a Bieli Bul-hari, bieli Pela-govia a tmaví Mur-gasi/čierni Kara-ovia, atď. atď. Toto sú pradávni šľachtitelia ľudských plemien, intelektu, odolnosti a bohužiaĺ tu budú aj limity genetickej DNA podpory bádania po pravdivej histórii a teda aj odkaze predkov.
Či mal SLO-VEN syna VEN-ED-a alebo VEN-ED mal syna SLOV-EN-a a ten mal potom vnuka KAS-ACH-a (Ukrajinca, Kozáka, Kazacha, Chazara, Kysak, Košice, Kisek, atď.) je skôr politickou otázkou. Exaktne by sa dala zodpovedať, ak by sme vedeli čo je koreňom v tomto slove, či SLO alebo VEN. Kto to vie? Každopádne to vzchádza asi tak, že všetci sme boli so všetkými bratia, jední z prvého, druhí z druhého a ďalší z n-tého kolena. A zápasy, boje, bitky a vojny boli v skutočnosti bratovražedné strety. Či bolo povolené uctievať MARU, alebo toho ktorého Boha/Bohyňu a v ktorom rode a kmeni to je tiež politikum. Či boli tieto zápasy vedené zo zištných dôvodov, nevyhnutnosť prežitia, alebo sofistikované manipulácie dávnych šedých eminencií v pozadí sa už asi nedozvieme.
Možno je čas napísať niečo na štýl NOVÉHO ZÁKONA, ale nie biblického, ale veleského – VELESOVEJ knihy (k tomu by som vás aj rád pozval, aj keď by to mohla byť novo-kacírska práca).
Kraljevstvo Slavjana od Maura Orbina hovorí o tom, že v dávnych knihách (spálených) sa traduje, že Dáci (predkovia rumunských Valachov) boli tiež Slovania (Dáci=Geti podľa Čilingirova). Toto sedí. Potvrdzuje mi to čiastočne aj zistenie jedného z nás, že Biatec COBROVOMARA je odkazom na akúsi bájnu OBROV(sku) MORAVU, nie tú Svätoplukovu (Svante Bal-dovu) ale pradávnejšiu, kde žili v symbióze v Karpatskom koridore (možno širšie v koridore BAL-tic-BAL-kan) dva svojbytné ale úzko poprepájané a spolupracujúce zoskupenia GET-ov a SUE-vov, teda Dákov a Slávov.
Aby som nejako zakončil toto obšírne a dlhé zamyslenie nad pôvodom mena SLOVAN-SLOVAK-SLOVEN…., poviem asi toľko: Tak ako delfská Pythia sedela na stoličke minimálne s troma nohami (pokiaľ len nesedela na prichytenej barovej stoličke, alebo nebola balónom, bola by sa na dvoj- alebo jedno-nožke vykotila, spadla do priepasti a nikdy by sme o nej nepočuli), tak ako právnik hovorí naraz oboma kútikmi úst dve rozdielne veci, tak ako talkshow dobrého humoristu má viacero významov, tak aj dávne autority v oblasti pomenovaní, názvov a mien môžu byť interpretované (a pravdepodobne aj v časoch svojej generácie takto boli interpretované) vo viacerých významoch. Bolo by smiešne, ak by cesta k pravde bola priama čiara a jediná. Nie my sme dôležitejší ako Pravda, ale Pravda je dôležitejšia ako každý z nás.
p.s.: ak sa bijeme, bime sa ako bratia
Tiež to stále omieľam- genetika + jazyk.Jediné naše 2 opory !!! Všetko ostatné sa dá okecať, pomýliť, obrátiť podliezť, alebo os… (s prepáčením )
Takým „strojom času“ je náš jazyk !!!
V „starej“ téme „Kto prvý obýval Európu“ tu na Sclabonii
som okrem iného napísal:
Metod J. Sláv on 14/02/2013 at 18:05 said:
A znova dačo, čo sa týka našej starobylosti:
História sa radí k vedám „o prírode“ minulosti ľudskej spoločnosti .
Cieľom každej vedy je poznať pravdu (ešte aj tých „masmediálnych vied“, ktoré potrebujú vedieť pravdu o fungovaní ľudskej psychiky, aby vedeli nás dokonale oblbovať :evil: )!!!
Pravdu o fungovaní prírody, a teda aj spoločnosti, lebo tá je tiež súčasťou prírody.
Takže historik by sa nemal správať ako románopisec historických románov a odvolávať sa na „autorské právo“ na slobodu jeho „umeleckého“ videnia.
Historik podobne, ako napríklad astrofyzik, musí brať v úvahu aj poznatky z iných vedných odborov, lebo len tak sa jeho poznanie môže priblížiť pravde.
Historik si nemôže prečítať zopár dobových „novinových správ“ a urobiť si svoj názor, lebo v tom prípade sa z neho stáva románopisec.
Skutočný historiológ si musí byť vedomý, že „masmediálne vedy“ oblbovania od počiatku poslucháčov mýtov a neskôr ich čitateľov tu boli vždy prítomné !!!
Správy z minulosti sú ovplyvnené minimálne „rybárskou hantýrkou“: „Chytil som táakú rybu.“
ZVLÁŠŤ SPRÁVY O NAŠEJ DÁVNEJ MINULOSTI SÚ ZDEFORMOVANÉ AŽ UMLČANÉ AJ PÁLENÍM, ČI INOU LIKVIDÁCIOU KNÍH, O ČOM JE MINIMÁLNE JEDEN DOKLAD – JE TO PRÍPAD DOCHOVANIA SA JEDINEJ STRÁNKY HLAHOLSKÉHO TEXTU, KTORÚ AKÝSI ŠETRNÝ MNÍCH POUŽIL NA ZHOTOVENIE OBALU LATINSKY PÍSANEJ KNIHY.
Každý súdny človek potom nemôže prijať „mantru“, že naši predkovia nepoznali písmo, ktorú tu dookola omieľajú naši (?) kompilátori cudzích „videní“ našej minulosti.
A keby aj naši predkovia nepoznali písmo, čo príkro odporuje môjmu interdisciplinárnemu poznaniu (viď http://www.oversi.sk), tak predsa poznali náš jazyk a zanechali nám aj svoje gény !!!
Naše gény silno naznačujú, že sme najstarší skutočný, t. j. aj genetikou potvrdený, národ v Európe. Je dobré, že genetici prišli k tomuto zisteniu, dá sa povedať, ešte v „panenských“ časoch genetiky, lebo je tu možnosť, že časom sa aj do genetiky pripletú „masnediálni vedeckí oblbovači“ – mám jednu indíciu na zaúčinkovanie takéhoto „pripletenia sa“ z „prípadu Ötzi“ (tak bol nazvaný muž, ktorý zahynul pred cca 5300 rokmi v Alpách pri dnešnej hranici Talianska s Rakúskom, a o ktorého mrazom mumifikované telo sa „skoro súdili“ Taliani s Rakúšanmi – minimálne kvôli nemu premeriavali, kade vlastne ide hranica v tých ľudoprázdnych končinách). Prvé správy o jeho genofonde hovorili, že je príbuzný nám, ktorí žijeme na „severe strednej Európy“, ako to „šalamúnsky“ uvádza Dr. Douglas Palmer v knihe Pôvod človeka. Nemal som príčiny pochybovať o tomto zistení, zvlášť aj preto, lebo vždy, keď som sa pozrel na forenznú rekonštrukciu jeho najpravdepodnejšieho výzoru, tak som videl podobu môjho bratranca z otcovej strany tesne pred jeho smrťou. No, ale keď sa pozrieme dnes na Wikipédiu, tak sa dozvieme, že Ötzi patrí k haploskupine G, ku ktorej patria aj tzv. Aškenázski židia ( dávam malé „ž“, lebo genetika tejto „náboženskej skupiny“ je veľmi pestrá, vrátane aj našej R1a). Týchto som tu „vypichol“, lebo keď som v TV videl vedca, ktorý prišiel s týmto „upresneným“ genetickým zaradením Ötziho, tak som si pomyslel: „Človeče, a nepriplietla sa ti náhodou tvoja Y-DNA do vzorky Ötziho ???“ :(
Tento môj postreh ma núti byť v strehu pred zisteniami genetikov, lebo žiaľ nie som vyštudovaný genetik, a tiež nemám prostriedky na overovacie testy DNA.
AVŠAK V PRÍPADE ZISTENÍ GENETIKOV, ŽE V SLOVENSKEJ MUŽSKEJ POPULÁCII PREVLÁDA HAPLOSKUPINA R1a NASLEDOVANÁ „BRATRANECKOU“ HAPLOSKUPINOU R1b, SOM SI NA ČISTOM, LEBO TU ZISTENIA GENETIKOV KOREŠPONDUJÚ SO ZISTENIAMI JAZYKOVEDCOV INTERLINGVISTOV INDOEUROPEISTOV, aj keď „ tí ani netušia“, ŽE EXISTUJE DAJAKÁ SLOVENČINA, KTORÁ BY MOHLA BYŤ PRIAMOU POKRAČOVATEĽKOU TOHO PRAJAZYKA TZV. INDOEURÓPANOV, O „VZKRIESENIE“ KTORÉHO SA POKÚŠAJÚ jeho rekonštruovaním.
To o „tí ani tušenia“ si dovoľujem tvrdiť po všimnutí si skutočnosti, že v knihe INDOEVROPEJSKIJ JAZYK I INDOEVROPEJCY, autorov T. V. Gamkrelidze, Vjač. Vs. Ivanov, Tbilisi 1984, ktorá podáva jeden z najfundovanejších prehľadov v danej tematike, SÚ v „Ukazateľi slovoform“ (zozname v knihe použitých príkladov z rôznych jazykov) LEN DVE SLOVÁ OZNAČENÉ AKO „SLOVACKIJE“: „kot“ a „mlze“, A PRITOM z príslušného textu v knihe je zrejmé, že majú na mysli (v poznámke 1 dolu na str. 571) SLOVÁ „V SLOVACKOM (MORAVSKOM)“ jazyku !!!!!! ( Ináč ruská učebnica slovanskej filológie pozná ZÁPADOSLOVENSKÉ NAREČIE AŽ PO BRNO !!!)
TAKŽE PÁN GRUZÍNEC A PÁN RUS, TAK AKO NIMI CITOVANÉ ZÁPADNÉ „HVIEZDY“ INDOEUROPEISTIKY, NEMAJÚ ANI TUŠENIA, ŽE EXISTUJE DAJAKÉ „SLOVACKOJE“ „mlgať, mlgá, … , KTORÉ BY IM LEPŠIE PASOVALO DO ICH VÝKLADU, A NEMUSELI BY V ŇOM MAŤ TAKÝTO „DRIST“: „iz grermanskogo obyčno vyvodjat rjad slavjanskich nazvanij: st.-slav. mlěko, rus. moloko“. §§§
To tí naši predkovia, boli takí blbí, že čakali „nemí“ na zrod akýchsi „rodných bratov“ Latinom (v latinčine „germanus“ = „rodný, vlastný brat“), aby potom súc „osvietení ich germánskou výsosťou“ v „úžase“ pomenovali „germánsky“, to čo pijú z matkiných pŕs???
TO TÍ NAŠI(?) DOTERAJŠÍ JAZYKOVEDCI, HISTORICI, … SÚ „S-UMA-S-ŠÉD-ŠIJ-E“ (Z UMU ZO-ŠLÍ), KEĎ SVOJE DIELA OPIERAJÚ O MIENKU TAKÝCHTO „ZÁCHODNIARSKYCH“ I „VÝCHODNIARSKYCH“ NEVEDKOV §§§
Takže, Bynk, treba ku genetike pridať jazykovedu a hneď sú naše „pradejiny“ jasnejšie – hlavne ak si
pomáhame SANSKRTOM, KTORÝ „SUSEDIL“ S TOCHARČINOU pred cca 2500 rokmi.
Nuž ale ide aj o to čo študujú. Pevne verím že medzi Tochariánmi 15. storočia pred Kristom a Tochariánmi 5. storočia po Kristu je aspon taký velký rozdiel ako medzi obyvatelstvom Slovenska 9. storočia a súčastním Madarom. Typologicky rovnaká rasa, lingvisticky úplne odlišná. Aj tak prebiehala postupná asimilácia Tochariánov okolitými národmi.
A zároven odkial berieme tú istotu že Árijci sú jazykový predchodcovia indoeurópanov alebo slovanov? V podstate neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz ako sa utvárali národy v Európe v praveku a dobe bronzovej, písomné pamiatky sa nedochovali ak nejaké boli, a všetky dnešné výskumy sú väčšinou len myšlienkové konštrukcie bez oporného bodu. Tak ako mohli príchodzí árijci hovoriť praslovančinou a rozšíriť ju po Európe, rovnako sa mohli polokočovný bojovní árijci naučit praslovančinu od už usadených neolitikov a prevziat ju podobne ako sa asimilovali napríklad Bulhari medzi slovanmi. Tiež mohli byt aj árijci a neolitici príbuzní a hovoriť podobnými jazykmi. Proste nevieme to na 100% a asi to ani nikdy presne nebudeme vedieť, jedine žeby nejaký vedec vynašiel stroj času, ale potom by sme asi prepisovali učebnice.
Bynk, poštuduj si tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Tocharians .
Ja z toho vypichujem toto:
… v materských genetických líniách (podľa mtDNA) dominuje východoázijská haploskupina C,
ALE V OTCOVSKÝCH GENETICKÝCH LÍNIÁCH (podľa Y-DNA) boli všetci „západoeurázijská“ :( R1a1a !!!
( teda všetci z tých „30 individuals found at the Xiaohe Tomb complex“ )
POTOM JE ZARÁŽAJÚCE, ŽE TOCHARČINA ( A aj B) JE RADENÁ KU „CENTUMOVÝM“ IE JAZYKOM ???
Preto si kladiem otázku:
Boli správne rozlúštené písomné pamiatky zachované po oných Toch-ariánoch ????????????????????
Neostáva nič iné Bynk, len ťa pozvať do Ramianky. Tam sa na tieto témy bavíme nonstop.Domovská stránka aj Metoda.Ten ma tam kedysi zlanáril .Tiež tu…
http://www.ramiannka.jecool.net/index.php?option=com_content&view=featured&Itemid=101
Otázka na pána Metoda. Raz ste spomínali národ indoeurópanov v Taklamakane. Tak ich trochu pripomeniem:
Severne od Tibetu a západne od Číny je púšť Taklamakan na ktorej sa objavili múmie dovtedy neznámeho národa Tochariánov. Dokonale zachované múmie vyvolali senzáciu, pretože sa nejadnalo o Čínanov ale o Indoeurópanov. Žena s dvoma spletenými vrkočmi po bokoch akoby z oka vypadla našim ženám z dedín spred sto dvesto rokov. Ukázalo sa že národ Tocharov žil v púšti Taklamakan pred 3500 rokmi a priniesol čínanom kone, sedlo, železo a neskôr aj budhizmus. Púšť Taklamakan vtedy bola úrodná krajina s velkými jazerami a riekami. Ležala na hodvábnej ceste a Tochariani z toho velmi dlho profitovali, než celkom nesplynuli z okolitými turkickými kmenmi. Zhruba v rovnakej dobe 1500-1000 pnl. obsadili Árijci aj severnú Indiu. Nemyslíte, že je menej pravdepodobné, že Tochari cestovali až k našim Karpatom, ak sa ich preludnená populácia vydal skôr smerom na juh cez pohorie Pamiru do Indie?
Na stránke Vedy.sk som sa dočítal o praslovanských, tendenčne ako prarusských kmenoch: Da´Árijcov, Ch´Árijcov, Svätorusov a Rassénov. Boli vari Tochari jedným z nich ako T´Chárijci? Boli Tochari vari Toch-Árijci, Tok-Árijci, Tokári, Togari? Znamená Tok niečo ako útok, po anglicky attack? Útoční Árijci, Árijci bojovníci, ktorých názov sa časom skomolil z útok-árijci na toch-arij? Alebo sa len naše slovo toch časom zmenilo na útok? Zaujímavý je aj názov samotnej púšte Taklamakan. Poviete si aký cudzí nič nehovoriaci názov, určite? Na púšti sa občas zjavujú fatamorgány, klamné výjavy. Nie je náhodou názov Taklamakan odvodený od slov Ta klam a klam? Alebo dokonca Taklamakan-Tochari, kde máme dvakrát slovo Tak…-Toch… (Tok?…)
Ak ste nečítali Horákovu knihu: O Slovanech úplne jinak, vrelo doporučujem. Nastolil tam totižto otázku o pravlasti Praslovanov, ktorú lokalizoval do oblasti Pamiru, Pa-mir, Prasvet, Pravlasť. Napísal že v povodí riek Amu-Darja a Syr-Daria prebehla neolitická revolúcia prvých Praslovanov pred 10 000 rokmi ktorý ju potom šírili do celého známeho sveta. Môžme nad tým mávnut rukou, ale určite je zaujímavé, že pred niekolkými tisícročiami bola hladina Kaspického a Aralského jazera zhruba o 50-70 metrov vyššia ako dnes a povodie rieky Ox (Amudarja) bolo rovnako bohaté na vodu ako dnes povodie Nílu. Táto obrovská vodná plocha bola doslova rajom na zemi a umožnila tu živoť obrovskému počtu obyvateľov. Pozdĺž celého toku tejto rieky sú pozostatky prastarých miest z doby bronzovej, svedectvo o neolitickej civilizácii porovnatelnej z Egyptskou, o ktorej dnes prakticky nič nevieme. Zaujímavé je aj mesto na: 37°11’24“S 69°25’20“V, z hradbami z okrúhlym pôdorysom a budovami usporiadanými do tvaru krížu, vraj rodisko tvorcu Zoroastrizmu. Cez tretinu tohto mesta teraz preteká rieka Oxus, ktorá ho zaplavila asi pred 4200 rokmi, leží len 6 kilometrov proti prúdu od Alexandrie na Oxe (Ai-Khanoum) v Afganistane. Z ruín sa zachovala len asi 1/3 ako tak neporušená. Zaujímavostou je ale to, že južne od týchto dvoch miest sa nachádza Afgánska provincia Tachár, ktorá opät evokuje slovo Tochar, a práve ma napadla aj súvislosť z naší pomenovaní Chotár, chatár. Povodie Oxu začalo pomaly vysychať už od staroveku a v dôsledku klimatických zmien sa celá oblast Stredného východu stala len ťažko obývatelnou pre akúkolvek rozvinutú civilizáciu a nič na tom nezlepšilo ani neskutočné mrhanie vodou z rieky Amudarja na zavlažovanie bavlníkových plantáží, vďaka čomu už Aralské jazero prakticky prestalo existovať a jeho zvyšky sú už zamorené toxickými látkami z hnojív, takže rybu už tam domorodci neulovia.
Severne od Aralského jazera, zhruba rovnako daleko ako zmienené mesto v Afganistane, sa nachádza dalšie Árijské sídlo, okrúhle posvätné mesto Arkaim 52°38’57“S 59°34’17“V, staré len 4000 rokov. Bolo objavené ruskými vedcami a zachránené pred zaplavením v 20 storočí. Na vykopávkach sa ešte stále pracuje, ale už teraz je jasné že tu žili indoeurópania, árijci, jazdili na dvojkolesových bojových vozoch a celkovo sa nijako nelíšili od bežného Európana. Patria do kultúry Andronovo ktorá sa rozprestierala od Kaspického mora až po Bajkalské jazero a dalej na sever.
Chcel som povedať, že ak by aj neboli haploskupiny, tak aj podla starej teórie Rusi nemajú čo prepisovať dejiny, naopak, lebo oni boli autochnonny. Ak by slovania pochádzali z Karpatského oblúka, tak nech prepisujú, ale na to Rusi nikdy nepristanú. Keď sa R rozdelila na R1a a R1b pred 25 tisíc rokmi, ktovie kde vtedy boli, či už niekde v južných oblastiach európy, alebo v tundre nad Čiernym morom
S ukrajincami nie je žiaden problém…sloväni ako repa, to skôr Litovci a Lotiši majú problém „vstrebať“ rovnaké korene. A čo sa tíka migrácie- bola jedna o ktorej hovorí aj Nestorova kronika, že z pod Tatier severom cez Poľsko prišli na Rus tí čo zakožili Moskovskú a Kyjevskú Rus.Nie naopak . Hoci samozrejme „naši starí“ sem prišli klasicky odtiaľ zo severovýchodu – ale trochu neskôr – okolo 9000 rokov pnl.. Ako hovoria Rusi- to ešte Egyptské piramídy ani v pláne neboli ha-ha.A haplogrupy to dokazujú…Mali by zakázaž zverejňovanie genetických rozborov. Silne to narúša tú „správnu“ histériu…
Ale nás predsa učili, že Slovania prišli na Slovensko od konca 5 storočia odniekal z pravlasti, ktorá bola na dnešnej Ukraine – Bielorusku-Rusku . Ak mali doputovať od Donu na Slovensko koncom 5 storočia, tak sa museli vydať na cestu niekedy začiatkom 5 storočia. Ale v každom prípade vyrazili zo svojej pravlasti a teda tam boli autochnonny. Tak mi nie je jasné, ako sa v svojej pravlasti mohli objaviť až v 6 storočí. Prívrženci teorie sťahovania národov a príchodu západných a južných Slovanov do novej vlasti od konca 5 storočia odhadujú, že na pohyb sa muselo dať min. milion ludí, aby v tak krátkom čase obsadili obrovské územia strednej a južnej Europy. Milion až 1,5 mil. sa nepomestí na pár km2, ale museli obývať rozsiahle územia v povodí riek, riečok a potokov na trojmedzí Rusko, Bielarus a Ukraina. Vedia vôbec Ruský historici odkial prišli sem na Slovensko naši predkovia?
Som zvedavý ako sa Rusi popasujú s tým čo sú zač Ukrajinci, to čo som čítal a počul, tak ich považujú za Rusov hovoriacich nárečím.
Pri tejto príležitosti sa nemôžem nepodeliť s neuveriteľne radostnou správou ! Konečne niekto – a vďakabohu najväčšia Slovänská zem Rusko sa chystá k prevratnej zmene – chystajú vydanie NOVEJ UČEBNICE DEJEPISU , V KTOREJ SA UŽ NEBUDÚ UČIŤ ŽE SLOVANIA SA OBJAVILI V 6 STOROČÍ ! Ale že sú autochtónmi v Rusku a to niekoľkotisícročnými ! Lavína sa odtrhla a dúfam , že zoberie všetky naše krajiny zo sebou a skostnatelých tupcov za katedrami a stolmi svojich kancelárií zmetie aj u nás !
http://ru-an.info/новости/президент-владимир-путин-принял-решение-о-создании-нового-учебника-русской-истории/
To ČELOVEK je dodnes v ruštine ČLOVEK.Nám z toho len vypadlo E a pribudol všade mäkčeň…
Bynk, VŠETKY slovänské slová sa dajú rozobrať na zmyslúplné súčiastky až do tej MRTE (že Metod..) v podstate neexistuje slovo , ktoré by nebolo významovo odkazujúce na bohov, činnosť , alebo prírodné dianei…mimochodom same slovo PRÍRODA znamená žiť PRI- RODE .ROD je základná (naša) životaschopná jednotka.Jej odvodeniny sú dodnes nekonečné rodný, rodiť, pôrod, rodokmeň, rodoľub, ……
Tvoj čuvač je pes na stráženie a volá sa vlastne podľa strážnika ČUVAČA- NAČÚVAČA- ČUŤ-počuť…striehnuť
Slovo ČLOVEK je zo slova CELO-VEK, t. j. ten, ktorý dosiahol plnoletosť.
Pozri slovinské ( v minulosti všeslovanské) OTROK vo význame „dieťa“, OT-ROK = starší ako jeden rok.
Ďalší to dôkaz „superpôvodnosti“ nášho slovenského/slovanského jazyka !!!
Slovo sloven je od slova človek – aspoň 100 národov má podobný základ pre svoje pomenovanie. Načo také zbytočné diskusie….
To by ale u nás znamenalo že slovák-človek musí mať aj nejaké medzistupne, slovan, sloven, človan, človen, človek, slovak, človak, človač, tú človač som už niekde počul to je tušim nárečovite. Hor sa človač, slovač.
Si vraj už prihlásený.Chodí to bez potvrdzovacích mailov…
Ramianka je hlavný moderátor a väčšinou má čas sa dostať na stránku až neskoro večer.Myslím, že všetko bude ako má byť…
išiel som sa prihlásiť-registrovať na „ramianka“ a nič s toho nie je, mal mi prísť nejaký mail, ale nič neprišlo. V podmienkach pre registráciu som sa dozvedel, že to je len za odmenu, alebo tak nejak.
Chcel som sa prihlásiť aj na Palba.cz, ani po týždni nič, žiadna odozva. Nechápem to.
Takže len tak na okraj po adolescentsky, do mrte !!!
Šan, dobrý postreh!
To „ruské“ vysvetlenie pôvodného zmyslu slova „S-LOV-O“ je ďalším dôkazom, že my Sloveni
(vrátane tých novgorodských, t. j. dnešných Rusov) hovoríme PRAjazykom, ktorý „prozápadní“
jazykovedci označujú ako jazyk indoeurópsky (lebo „si nedokážu predstaviť“, že by slovenčina
mohla byť zdrojom všetkých dnešných tzv. indoeurópskych jazykov).
Nápoveďou k správnosti tejto etymológie slova „S-LOV-O“ môže byť slovo „S-MRŤ“,
lebo prídavné meno máme „MŔTvy“ a telo postihnuté S-MRŤou je MŔTvola.
Aj sanskrt, SPISOVNÝ (= do značnej miery umelý ) jazyk do dnešnej (V)INDIE „zablúdivších“ R1a-kov
má ekvivalent pre naše slovo S-MRŤ slovo MRTI.
V ruských zdrojoch som zachytil vysvetlenie slova -SLOVO vo význame S- LOVO , LOV- to isté čo u nás LOV (loviť zver)- v zmysle ULOVIŤ -“ ZACHYTIŤ“ VÝZNAM TOHO ČO MI HOVORIA – SLOVIŤ…
Denis, ak ťa tieto témy zaujímajú- poď podebatiť na „Ramianku“
http://www.ramiannka.jecool.net/index.php?option=com_kunena&view=topics&Itemid=116&mode=replies
Viete niekto kedy a kde sa prvý krát objavilo pomenovanie Slovenov, Slovákov slovom Tót, /Toth/ ? Nemyslím že je to myslené hanlivo, čítal som aj spojenie Totorság, čo by malo znamenať Slovenská vlasť, kde Maďari na slovo vlasť používajú poetické slovo orság -hviezdne nebo. Skôr neuctivé sa mi vzhladom k našej republike zdá pomenovanie horniaky – felvidék. To ako keby sme mi na Maďarsko používali oslovenie dolniaky, to však používame len na juhoslovenské nížiny, pričom je jedno či tam bývajú Maďari, alebo Slováci.
Viete mi niekto povedať prečo sa používa tvar : idem na Slovensko, ale nepoužíva sa idem na Nemecko, idem na Čechy, ani idem na Maďarsko? “ Idem na“ sa používa len v týchto prípadoch, idem na Ukrainu, idem na Moravu a idem na Slovensko. Ešte je tu na Island, ale to je idem na ostrov. Všade inde sa používa „idem do“.
Ja si myslím, /teda neviem/, že tieto krajiny: Ukraina, Morava a Slovensko boli obývané tým istým národom a preto sa zachovalo to „idem na“. U-kraina znie rovnako ako U-horsko, pritom čo je krajina, alebo kraina je nám všetkým úplne jasné. Toto je naša krajina je rovnaké ako toto je naša vlasť. Aj dnes máme slovo kraj dokonca v úradnej reči a stále evidujeme označenie Stredoslovenský kraj, alebo Západoslovenský kraj. Teda ak Sloven volakedy povedal “ idem na“ , tak vychádzal s toho že idem na svoje. Ak išel inam ako na svoje, povedal „idem do“. V nárečiach je to stále zachované, hovorí sa idem do susedov, na západnom Slovensku povieme idem „k“ susedom. Preto hovoríme : idem do Nemecka, idem do lesa, idem do mesta, a trebars nadávka idem do riti. Pardon.
Pre toto čo som uviedol v predchádzajúcom odstavci, sa prikláňam k verzii historika Henricha Barteka , ktorá bola publikovaná v knihe Etnogenéza Slovákov, ktorú vydala Matica Slovenská. Velmi v skratke, národ Slovenov je pomenovaný po rieke Slavuta /Dneper/ na Ukraine. Slavuta je od slova sloviti, v zmysle zvučný, jasný /viď. napr. v zastaralom oslovení „slovutný pán“/. To bolo v oblasti kde boli na rieke prahy, rieka tam hučala- zvučala- slovila, nám ja ta oblasť známa ako vlasť záporožských kozákov. Dnes sú prahy skryté v priehradách. Inak k tým pripiaťským močiarom to nie je až tak ďaleko.
Slovo Otrok – Sklave v západných jazykoch nepochádza zo slova Sloven, ale zo slova Sedliak, Seljojan, Seljojanin ako to popisuje v svojom diele O slovanech trochu jinaj Moravský bádatel p. Horák.
chýba tam Sloven od slova Sloboda, tak ako Suebi na našom území (Suebi od slova svoji/svébytní).
inac slovo tot je aj v anglicnite a znamena okrem ineho decko.drobizg
cize pre madarov nieco ako maly, decky,
tot podla mna neni slovak, je to len ich nadavka na nas (ponizujuca)
sam uvadzas ze cast slova sloven SLO je voda……je vela zapisov o slovanoch,kde sa pise,ze velmi dobre ovladali vodu,baziny,jazera…o tom ako dokazali dlhu dobu vydrzat pod vodou,pouzivajuc slamu alebo dute drevo na dychanie…..je to jedna z teorii……a teriu hromnika potvrdzuju aj rusi,ze by to tak mohlo byt…..oslava vlasateho boha…….solveni
HODIL SOM TI SEM CLANOK………a ked si ho pozorne precitas,sam zistis,ze slovan vznika zo slov SLO-VEN………
„Podél strmých Alp (zřejmě myšleny Karpaty)… na levém svahu, co směřuje na sever, a to od pramenů Visly na nesmírných prostorách, se usadil početný kmen Venetů. I když se jejich jména teď mění podle různých rodů a sídlišť, nazývají se především Slovany a Anty. Slované žijí od města Noviedunum a jezera zvaného Mursinské až k Dněstru a na sever až po Vislu. Místo měst mají bažiny a lesy. Antové však, kteří jsou z nich nejzdatnější, tam, kde se Pontské moře zahýbá, rozprostírají se od Dněstru až po Dněpr…“
Tuto, v podstatě jedinou hodnověrnou zprávu zachytil o Slovanech pozdně římský autor Jordanes v šestém století. Psal o situaci u Slovanů ve čtvrtém století a právě jeho zpráva je nám takřka jediným dokladem zjištění o pravlasti Slovanů. Vysvětleme si trochu zeměpisné údaje – Mursinské jezero je asi bažinatá oblast u ústí Drávy do Dunaje nebo Balaton, Noviedunum pak město ležící na Dunaji nebo Sávě.
Jordanes také zanechává zajímavou zprávu, která se týká bojovnosti Slovanů. Původně prý nebyli bojovní, což ostatně tvrdila celá generace národních obrozenců o celé historii Slovanů. Když náčelník Ostrogótů Hermanarik ve třetí čtvrtině 4.století zdvihl zbraně proti Venedům, odmítali prý Slované proti němu použít zbraně, byť se na odpor stavěli. Není divu, že byli poraženi. To je asi poučilo a Jordanes si už stěžuje: „Nyní všude řádí…“ Mýtus o holubičí povaze našich předků je tedy samozřejmě nesmyslný.
Někdy kolem roku 550 Byzanc zaznamenala první vpády Slovanů na země na Balkáně, které nástupci řecko – římské kultury ovládali. Nejoblíbenějším cílem nájezdníků byly hlavně provincie Thracia a Illyricum. Útoky byly natolik úspěšné, že vedly k rozsáhlému usazování Slovanů po celém Balkáně. Ti byli k nalezení brzy v dnešním Rumunsku, Bulharsku, bývalé Jugoslávii a v osmdesátých letech si otevřeli cestu až na Peloponés. I v Maďarsku se pochopitelně usadili, ale zde byli časem převrstveni Avary a Maďary, takže jejich stopa v podstatě mizí. V Rumunsku a Bulharsku Slované zcela neovládli skladbu obyvatelstva a žili v jakési symbióze. I mimo Byzanc Slované mohutně postupovali a nakonec ovládli území od Volhy po Severní moře, od Hamburku po Bavorsko a zmíněný Peloponés.
Už jen z výčtu těchto úspěchů si snadno odvodíme, že Slované rozhodně byli velmi dobří válečníci. A byl stejní jako celá jejich doba – tvrdí a krutí. Jedna příhoda, která to pěkně dokumentuje, se nám zachovala. Roku 550 Slované porazili Byzantince a jejich velitele Azbada zajali. Z kůže na zádech mu pak vyrobili řemeny a hodili velitele do ohně. Tehdejší doba viděla v krutosti velkou přednost, a tak Slované záhy začali vstupovat jako vyhledávaní žoldáci do byzantinských služeb.
Slované však nebyli jen bojovníci. Zaznamenejme něco málo z jejich mírového života. Byli to především zemědělci, kteří půdu získávali pracným mýcením a žďářením lesů. Pěstovali převážně obiloviny a luštěniny. Dalším zdrojem potravy bylo pastevectví, rybolov a známé včelařství. Slovanští řemeslníci prosluli hlavně v kovářství, hrnčířství a tkalcovství. Naši předci byli ze začátku polyteisté (některé bohy jako třeba Peruna nebo Vesnu zná každý), ale pod vlivem Byzance přijímali křesťanství. Pracovními silami byli otroci z válek, ale ti žili poměrně volně v patriarchálním otroctví a odevzdávali pánům jen část úrody.
Někdy v průběhu šestého století dochází k dělení Slovanů na několik větví. Nejčastěji se rozdělují na tři větve – Slovany západní, východní a jižní. Povězme si něco málo o jejich jednotlivých kulturách, byť se poněkud vzdalujeme z tématu naší Antiky.
ok…díky za vysvetlenie
Len tak mimochodom, maďari majú c, aj ho používajú. Horšie to majú s ch, to nepoužívajú a majú problém ho aj vysloviť.
Čakal so odbornejšiu odpoveď. Táto odpoveď je asi akú by som našiel aj v Novom čase !!! Radšej žiadnu odpoveď, ako takéto nezmysly. A Slovák sa po maďarský povie Szlovák.