Pôvod slova Sloven

(Tento článok bol prvý raz uverejnený 19. decembra 2009. Teraz ho opätovne publikujem, aby sa dostal do popredia na portáli Sclabonia.)

Voláme sa „Sloveni“, ale čo naše meno vlastne znamená? Skúsme si zhrnúť všetky možné hypotézy a vybrať z nich tú pravú, ak sa medzi nimi vôbec nachádza.

Pôvod slova „Sloveni“ [j. č. Slovenin] (a tým aj „Slovania“, „Slováci“ a „Slovinci“)  je sporný. Poznáme tieto všeobecné a naše hypotézy:

  • slovný kmeň „slo-/sla-“ vo význame „voda“; indoeurópsky slovný kmeň, „kleu-“ vo význame „tiecť“ (spodobňovalo sa na „sleu“, „slav“, „slov“, …)
  • podľa Matúša Kučeru „Sloven“ znamená „zablatenec z močiarov“
  • osoba menom „Slov“ (Sloveni sú potom „Slovovi ľudia“)
  • slovo „otrok“ (pozri nižšie)
  • drávidské slovo „Solveni“ vo význame „vyznávači [boha] Volosa/Šivu“ – teória Cyrila A. Hromníka (juhoafrického etnológa slovenského pôvodu).
  • podľa údajného kmeňového božstva „Slava“ („Slova“), podľa ktorého bola pomenovaná rieka („Dunaj“) – teória R. Iršu
  • súvis so slovom „slovo“, hoci je prakticky nemožný, pretože prípona „-enin“ sa vyskytuje len s názvami lokalít, ale lokalita s kmeňom „Slov“ („Slovy“) nie je doložená. (Doložená však je krajina s názvom „Slovenská zem“, ale aj „Ostrihom“ Rimania volali „Solva“.) Vraj názov Slovanov a Nemcov spolu súvisí. Kým „Slovania“ sú vraj ľudia, ktorým rozumieme, „Nemci“, naopak, sú ľudia „nemí“, ktorím „nerozumieme“, sú „nemí“. „Kleban“ znamená na východnom Slovensku „kňaz“, to jest „ten, čo hovorí“. Podľa inej teórie sú Nemci nazvaní podľa kmeňa „Nemeti“ pri Rýne, nazvaného podľa božstva „Nemetony“, pričom „Nemeton“ znamená vraj niečo ako „posvätý háj“.
  • súvis so slovom „sláva“. „Slovo“ a „sláva“ sú odvodené od rovnakého základu. V Slovinsku je ešte aj dnes pozdrav „slovo“, čo znamená niečo ako „s pánom bohom“, alebo „sláva pánu bohu“. Ak niekoho oslavujeme, hovoríme o ňom, „slovíme“ o ňom pekné slová.
  • zo slova „solvend“ („sol-vend“, „slno-vrat“), používané najmä v škandinávskych krajinách na označenie osláv letného slnovratu, svätojánsku noc.
  • Slovinci sú nazvaní po nemecky „Windisch“, čo môže byť podľa rímskeho mesta „Vindobona“ („Viedeň“) a „Sloveni“ podľa rímskej pevnosti „Solva“ („Ostrihom“). Mohlo to byť aj naopak, že mestá sú nazvané podľa kmeňov v nich žijúcich. Potom by „Slovenská zem“ bola zem hradu „Solva“, čiže zem hradu „Ostrihom“. To by celkom sedelo, lebo kadysi Slováci najviac žili práve v okolí Ostrihomu a Budapešti.
  • „Sloveni“ súvisia s mestom „Solúň“, kde sa hovorilo kedysi slovensko-macedónsky. Obyvatelia „Solúne“ mohli skomoliť meno „Solúň“ na „Sloúň“ a „solúnsky“ na „sloúnsky“, odkiaľ je len na skok ku „Sloven“ a „slovenský“.
  • „Slov-en“ súvisí so slovom „člov-ek“. „Č“ na „s“ sa mení podobne ako „slovo“ súvisí s latinským pozdravom „čiao“ (slovinským „slovo“), slovenským „čau“.
  • „Sloveni“ sú nazvaní podľa vyznávania „slnečného“ božstva. Koreň „sl“ je rovnaký ako koreň „slnka“. Sloveni vítali cudzincov chlebom a „soľou“, opäť rovnaký koreň „sl“. Byť „slovenom“ (malé „s“ je zámerne) mohlo znamenať patrenie k vyznávačom slnečného náboženstva. Podobne ako rozoznávame židov (vyznávačov židovskej viery) a Židov (člen židovského národa).
  • „Sloveni“ môžu byť vyznávačmi rímskeho boha „Silvanusa“ (Lesana), ktorého kult bol silný najmä v Panónii, Slovenskej zemi (západné Maďarsko). Potom zem za „Lesanskou“ („Slovenskou“) krajinou by sa nazývala „Zálesie“, po latinsky „Transilvánia“ (Sedmohradsko), ako sa aj nazýva. Sloven by potom bol „vyznávač boha Lesana“. Odtiaľ dáva zmysel, prečo Sloveni vyznávali „posvätný strom večného života“, aj to, prečo majú v znaku práve „strom“, symbol „lesa“.
  • „Slovenská zem“ sa mohla nazývať podľa „Soľnohradu“/“Slazburgu“, ktorý bol kedysi slovenský/slovanský. Karol Veľký v ňom ustanovil centrum arcibiskupstva, podľa mesta sa mohlo nazývať arcibiskupstvo a krajina už dávno predtým. „Slovenská zem“ sa „Slovenskou zemou“ nazývala dávno pred Karolom Veľkým. Ibaže práve z konania Karola Veľkého možno dedukovať, že asi len obnovil cirkevnú provinciu, ktorá kedysi existovala možno pod iným náboženstvom. A táto dávna cirkevná provincia s centrom v „Soľnohrade“ by dala meno celej cirkevnej provincii (nie nutne kresťanskej). „Slovenská zem“ by teda bola zem, ktorému vládne „Soľný hrad“/“Salzburg“.
  • Z latinského „salvātiōn-“ „spása“. „Slovenský národ“ by potom bol „spasený národ“.(??)
  • „Slovenská zem“ by mohla byť „sľúbená zem“, „zasľubená zem“. „Slovo“ a „sľub“ majú rovnaký koreň. „Sľub“ je vlastne „dané slovo“. Betatizácia „b“ na „v“. Keď slovenskí predkovia našli „zasľúbenú zem“, nazvali ju „Sľúbená zem“, „Slovenská zem“. V uhorsko-poľskej kronike sa vyslovene píše, že „Slovenská zem“ skutočne bola „zasľúbenou zemou“, ako Židom bola ich zem zasľúbenou. „Slovenská zem“ je vlastne „Karpatská kotlina“. Keď si uvedomíme, že z okolitých hôr stekali rieky, teda, že mala množstvo riek, vody a úrodnú rovinatú zem, bola to naozaj zem „zasľúbená“. Navyše mala tvar „Slnka“, lebo Karpatské hory sa stáčali do kruhu ako „úhor“.
  • Existuje hypotéza, že „Spori“ sú vlastne „Srbi“ a „Srbi“ sú vlastne „Slavi“/“Slovania“. Josef Dobrovský (1753-1829): „Ak porovnáme výpovede, dvoch navierohodnejších kronikárov o Slovanoch zo 6. storočia, Jordana a Prokopia, zistíme, že Vinidi a Spori (Srbi), sú hlavné mená jedného a toho istého kmeňa. Vinidovia Jordanovi sú Sporovia (Srbi) Prokopiovi a naopak.“ Podobné tvrdí Šafárik. Dokonca sa objavili aj iné formy znamenajúce to isté, a to Spal-ovia a Spaleiund-ovia. Blažena Ovsená si myslí, že slovo „Sloven“ môže byť len variáciou mena „Srb“. „R“ a „L“ sa spodobujú (aj Aziati, ktorí bežne nevedia vysloviť písmeno „R“, namiesto neho vyslovujú písmeno „L“). Podobne betatizáciou „B“ na „V“ dostaneme, že „SLoVeni“ môžu byť „SRBi“. „Slv“=“Srb“.

PRIDAJTE ĎALŠIE HYPOTÉZY…