Tento článok je dlhý, ale dôležitý. Rieši päť vecí ohľadom Rímskokatolíckej cirkvi (RKC). Pojednáva o tom 1), že pri financovaní cirkví môže dochádzať k diskriminácii občanov, 2), že štátne financovanie RKC je neopodstatnené, lebo jej pôsobenie je duchovne škodlivé, 3), že cirkevné reštitúcie neboli morálne, 4), že Vatikánska zmluva je neplatná od momentu podpisu, 5), že na RKC sa treba pozerať ako na organizáciu šíriacu nenávistnú ideológiu smerujúcu k potlačeniu ľudských práv a slobôd, a tak s ňou treba aj zaobchádzať.
Financovanie RKC zo štátneho rozpočtu
Dostal sa ku mne článok Kto a ako financuje Cirkev, v ktorom sa Rímskokatolícka cirkev snaží vysvetliť a obhájiť svoje financovanie zo štátneho rozpočtu. V texte zástupca RKC vysvetľuje, že len časť financovania cirkvi sa prevádzkuje zo štátneho rozpočtu, ide najmä o platy kňazov. Zvyšné financovanie prebieha z využívania cirkevného majetku, ktorý cirkev vlastní. V argumentácii proti oddeleniu cirkví od štátu používa niekoľko argumentov, ktoré podľa mňa nie sú celkom správne.
RKC naznačuje, že nemôžeme chcieť, aby napríklad na šport prispievali len tí, ktorí športujú, alebo na kultúru len tí, čo chodia do divadla. Takýmto spôsobom by sme vraj došli k záveru, že na nemocnice by sa skladali len tí, ktorí sú chorí, a na školstvo len tí, ktorí majú deti. Podľa nich si najprv musíme odpovedať na to, či pôsobenie cirkví je spoločensky prospešné, či cirkvi vedú ľudí k hodnotám, na ktorých záleží, a ak odpovieme pozitívne, tým dáme odpoveď aj na otázku, či môže byť podporovaná zo štátneho rozpočtu.
Táto manipulatívna logická úvaha nie je dotiahnutá do konca. Ak by sme totiž odpovedali negatívne na otázku o prospešnosti cirkví, odpoveď, či má byť cirkev podporovaná zo štátneho rozpočtu, by bola tiež negatívna.
Stop diskriminácii – ak zo štátneho rozpočtu, tak kostoly pre všetkých
Pripusťme na chvíľu, že cirkvi naozaj pôsobia pozitívne a teda je vhodné ich financovať zo štátneho rozpočtu. Potom ale nech kostoly slúžia všetkým ľuďom, nie iba kresťanom, prípadne iba katolíkom. Nech aj iní ľudia, napríklad pôvodného drevného duchovna, alebo iné pohanské duchovné skupiny majú tiež možnosť vykonávať v týchto katolíckych kostoloch obrady, prípadne koncerty.
Kým v bežnom, štátom platenom divadle sa hrajú divadelné hry od rôznych autorov, v katolíckych kostoloch sa môže hrať iba jedna a tá istá srdcervúca dráma o „vyvolenom“ národe. Jej dejiskom je krajina za siedmymi horami a siedmymi dolami. Hlavnou postavou je superhrdina, ktorý oplýva čarodejníckou mocou. Nielenže dokáže z vody spraviť víno, ale po smrti dokonca ožije, aby žil večne v srdciach ľudí, obklopený množstvom okrídlených bytostí. A aby som nezabudla, občas sa v tomto príbehu niekto porozpráva s hovoriacim hadom.
Taký kostol je dosť veľký na to, aby sa v ňom mohol odohrávať napríklad pekný metalový koncert, prípadne nejaká veselá komédia. Tým, že kostol, ktorého prevádzka je financovaná zo štátneho rozpočtu, môže slúžiť iba jednej cirkvi, dochádza k diskriminácii občanov SR. Ak je niečo platené z verejných zdrojov, musí to slúžiť k prospechu celej verejnosti, nie iba veriacich v špecifickú vieru.
V podobenstve podľa RKC by sme povedali, že ak by dnes boli nemocnice alebo školy platené z verejných zdrojov takým spôsobom, ako je dnes platená RKC, platili by ich všetci ľudia, no liečiť v nemocniciach by sa mohli len chorí katolíci, prípadne do škôl by mohli chodiť iba katolícke deti.
Je cirkev prospešná, či nie?
Poďme si rozobrať na drobné, či je Katolícka cirkev prospešná pre spoločnosť a k akým hodnotám v skutočnosti vedie ľudí.
Vedie ich v prvom rade k viere, že Boh – nedokázateľná bytosť – existuje. Na tom by nebolo nič zlé, lebo veď veríme v rôzne veci, veríme v zajtrajšok, veríme, že sme, veríme v svoje sny. Bez viery, že vo svojom snažení dospejeme až do cieľa, by tento život nemal nijaký zmysel. Vieru, že dôjdeme až do cieľa, však možno mať aj bez Boha. Nepotrebujeme Boha k tomu, aby sme do cieľa došli.
Cirkev vštepuje do ľudí modlenie sa k Bohu, čo vraj má napomôcť k tomu, aby sa … čo? Sny splnili rýchlejšie? Aby sa vôbec splnili? Nikto nikdy nedokázal, že modlenie zvyšuje pravdepodobnosť úspechu. Mnoho neveriacich ľudí došlo do cieľa aj bez modlenia. Oproti tomu mnoho veriacich ľudí, napriek tomu, že sa modlili k Bohu, do cieľa nikdy nedošlo. Tak čo to teda platíme zo štátneho rozpočtu? Nezmysel? Mrhanie časom? Niečo, čo sa neosvedčuje?
Aké ďalšie hodnoty vštepuje Katolícka cirkev do ľudí? Že Boh môže prikázať vyvraždiť celé národy? Všetkých novorodencov? Že je dané od Boha, že sme potencionálnymi otrokmi istého „vyvoleného“ národa? Že existuje hovoriaci had? Že núti ľudí ospevovať každú nedeľu cudzích biblických hrdinov a cudziu zem? Že učí ľudí kľačať a duchovne sa hrbiť? Že namiesto logickej argumentácie presadzuje nelogické a nespochybniteľné dogmy? Alebo je jej hodnotou šírenie intolerancie napríklad voči pohanom alebo životnému štýlu homosexuálov? Iba sa pýtam…
Minipoviedka o úžasných Vyvolenčíkovcoch, zmagorených Blčanovcoch a malom kanárikovi
(Blažena Ovsená: Všetky postavy sú vymyslené a akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná.)V paneláku žijú dve zaujímavé rodiny. Jednou rodinou sú Blčanovci a druhou zase Vyvolenčíkovci.
Manželka pána Blčana je známa tým, že neustále vychvaľuje pána Vyvolenčíka, svojho suseda. Každý večer hovorí svojmu manželovi: „Počuj, Slavko, ten sused Vyvolenčík je taký úžasný! On je taký veľký a parádny! On je taký silný a múdry! Mužný a fešný! A ten jeho obrovský nos – radosť pozerať! A jeho rodokmeň siaha ďaleko do minulosti! Omnoho ďalej ako tvoj! A koľko významných predkov on má! Oveľa viac ako ty! Včera zase niečo povedal na chodbe a zase to bolo také múdre, až som sa mu poklonila! A ešte aj byt má pekný! A aký je veľký a priestranný! A akú v ňom má úžasnú knižnicu! Má v nej veľa kníh, v ktorých sa len o jeho úžasnosti píše!“
Pani Blčanová sa nikdy pri večeri nezaujíma o manžela. Nikdy sa ho neopýta, ako sa má, čo zažil počas dňa, nikdy ho nepochváli, ani mu nepolichotí. V jej očiach žiari iba pán Vyvolenčík. A malý kanárik v ich kuchyni, nepočúvajúc jej pomýlené chválospevy, piští si svoje.
Čo na to pán Blčan? Myslíte si, že sa ohradí voči svojej manželke a povie jej: „Milá moja, to je pekné, že vychvaľuješ suseda Vyvolenčíka, ale uvedom si trochu, že ma tým zraňuješ. Pre mňa nemáš jediné pekné slovo, ešte si do mňa občas kopneš. Buď trochu empatická! Snaž sa vžiť do mňa, ako sa pri tvojich rečiach asi cítim! Ak ho tak obdivuješ, mala si si zobrať za manžela jeho, nie mňa. Aj keď mám možno menšie svaly a menší nos, zase mám iné prednosti. Žiješ predsa so mnou a nie s ním, tak mi snáď prejav trochu lásky a úcty.“
Nie. Pán Blčan, pretože je duchovne zotročený a jeho myseľ zatemnená, namiesto ohradenia sa, povie s blaženým úsmevom na tvári a radostnou iskrou v oku: „Jarka moja, ty máš úplnú pravdu! Sused Vyvolenčík je naozaj parádny človek! A ten jeho byt je naozaj najlepší! Prispejme mu na nájomné! A poďme si o Vyvolenčíkovcoch zaspievať! Poďme o nich spievať každú nedeľu! Po večeri sa k ním pomodlíme, moja! Na znak našej lásky! A poďme svoj rodokmeň odvodzovať od ich predkov! Nech sme tiež slávni! Dajme svojim deťom mená po predkoch pána Vyvolenčíka, nech to majú v živote ľahšie!“
A rodine Blčanovcov vôbec nedochádza, že sú duchovne (a trochu aj duševne) chorí. Nechápu, že majú v prvom rade velebiť samých seba. Že majú v prvom rade dobrorečiť na svoj byt, aj keď je ošarpaný, lebo práve v ňom žijú a iný nemajú. Nechápu, že spievať majú v prvom rade o sebe, lebo keď si oni o sebe nezaspievajú, tak nikto iný o nich spievať nebude. Nechápu, že keď svoj voľný čas minú na ospevovanie cudzej rodiny, nezostane im už čas na ospevovanie tej svojej. Nechápu, že časom zabudnú všetky svoje oslavné piesne. Nechápu, že pomenovaním svojich detí cudzími menami z nich slávnych ľudí nevyrobia. Nechápu, že stratili cit pre jasstvo (vlastné ja). Nechápu tiež, že Vyvolenčíkovci získali svoj pekný byt viac-menej lžami a výmyslami o svojej rodine. Nechápu, že rodokmeň Vyvolenčíkovcov je čisto fikciou. Rovnako tak aj všetky tituly pána Vyvolenčíka, ktorý viac ako vedomosťami a krásou, oplýva schopnosťou zavádzať a zveličovať.
Sused Slobodník, milovník slobodného myslenia, ktorý vyrástol na samote pri lese a presťahoval sa do paneláku až ako dospelý, sleduje týchto dvoch bláznov už celé roky. Jedného dňa, práve keď vystupuje z výťahu, sa ich spýta: „A ste vy normálni, že stále ospevujete cudziu rodinu a jej byt?“ Smeje sa im: „Ešte jej aj prispievate na nájomné, haha.“
A Blčanovci, namiesto priznania pravdy, rozzúrene vyprsknú: „To Vy ste blázon! Koho iného máme velebiť, keď nie Vyvolenčíkovcov? Snáď nie Vás?“
„Mňa nie, ale seba,“ odpovie pán Slobodník. „Ešte aj ten váš kanárik spieva v klietke na svoju slávu. Aj keď je malý, má viac rozumu ako vy dvaja dohromady.“
„A čo asi tak máme o sebe spievať? Veď žiadne piesne o nás nie sú!“ vyštekne pani Blčanová. Taká je rozzúrená, že až pľuje.
„Tak si zložte…,“ odpovie jej pokojne pán Slobodník.
Pani Blčanová zostala stáť s nemým úžasom na tvári.
Pán Slobodník vojde do svojho bytu. Tam si zašomre: „Nech si trebárs aj velebia tých Vyvolenčíkovcov, keď to tak veľmi chcú, len nech prestanú odo mňa vyžadovať, aby som im na ten nezmysel prispieval aj ja…“
Ponaučenie: Svätá zem nie je ďaleko za morom. Svätá zem je tá, po ktorej chodíme. Vyvolený národ nie je od nás vzdialený tisíce kilometrov. My sme vyvolený národ. A Boh, ten nie je všade naokolo, ale v nás. Každý jeden človek je Bohom, pánom. A keď Vám niekto hovorí opak, nedajte naňho ako ten kanárik, ale len svoje pištite. A ak už ste pomýlení a nechcete velebiť seba, ale cudzích ľudí, robte to, lebo na to máte slobodné právo. Ale potom na svoju činnosť nežiadajte peniaze od tých, ktorí pomýlení nie sú.
Kresťanstvo viac škodí ako prospieva
Podľa môjho názoru Katolícka cirkev spôsobuje slovenskému národu väčšiu škodu ako úžitok. A to tak duchovnú ako aj finančnú. Oberá ľudí o cenné duchovné a finančné zdroje na živenie svojich, podľa môjho názoru, nezmyslov. Ľudia potom duchovne chradnú. RKC je prostriedkom k duchovnému zotročovaniu slovenského národa. Vychováva duchovne nesvojprávnych ľudí, lebo ako rodiča hovoria deťom, čo smú a čo nie, tak aj katolíkom zase kážu kňazi a im zase cudzia mocnosť. Toto môžu trpieť iba ľudia, ktorým je zatemnený jasnovidný duch, s ktorým sa rodí každý človek.
Na Slovensku máme náboženskú slobodu. To znamená, že každý môže veriť v čo chce, trebárs aj v hovoriaceho hada, alebo lietajúcich anjelov. Ja s tým naozaj problém nemám. Mám tak konkurenčnú výhodu oproti katolíkom, lebo ma nezväzuje katolícka duchovná nesloboda. Verím v silu vedy, nie božieho zázraku, verím v silu argumentácie a logiky, nie dogmy. Verím v duchovnú slobodu, nie v duchovnú podriadenosť. Moja životná filozofia mi poskytuje väčšiu plnosť žitia, duchovnú slobodu, duchovné naplnenie.
S čím mám ale problém, je platiť niečo, čo nielenže sa mi nejaví ako prospešné, ale čo vnímam dokonca ako škodlivé. Štátne financovanie cirkví by som neprirovnala k štátom financovaným nemocniciam alebo školám, ale skôr k štátom financovanému alkoholizmu, prípadne drogám. Tie majú, podľa môjho názoru, rovnako devastačný účinok na dušu človeka ako pôsobenie RKC.
V poslednej dobe sa vynoril problém spojený s poklesom vzdelanostnej úrovne našich žiakov. Výsledky slovenských 15-ročných žiakov sú vo všetkých troch oblastiach – matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti po prvýkrát od roku 2003 výrazne nižšie ako priemer krajín OECD. Položil si ale niekto otázku, akú úlohu v tomto smere zohralo vyučovanie náboženstva na školách a v kostoloch?
Ako môže byť žiak dobrý v matematike, keď Ježiš vie z ničoho spraviť niečo? 0+0=1
Ako môže byť žiak dobrý v prírodopise, keď sa na hodine náboženstva učí o hovoriacom hadovi?
Podľa mňa niekde tu je pes zakopaný. Ak chceme viac myslieť, musíme menej veriť a viac preverovať. Treba viac času venovať matematike a menej bájkam.
SAV a cirkvi
Podľa ekonóma Nitrianskej diecézy, len doplatok na platy lekárov bude v jednom roku väčší, ako je celý ročný rozpočet všetkých cirkví. Ročný rozpočet SAV je vraj takmer dvojnásobný, alebo náhradné diely na vrtuľníky predstavujú vraj polovicu ročného rozpočtu všetkých cirkví. Toľko názor zástupcu RKC.
Keby Boh Izraela, v ktorého veria aj slovenskí katolíci, existoval, a keby naňho mala naša Katolícka cirkev nejaký vplyv, nebolo by nám treba platiť nijakých lekárov, ani SAV, ani armádu. Lebo ich Boh by nás všetkých vyliečil, vzdelal a ochránil pomocou božieho zázraku. Ich Boh, hoci vraj všemohúci, však nedokázal ochrániť ľudí pred morovými nákazami, pred upaľovaním vedcov, pred popieraním evolúcie, pred popieraním heliocentrickej sústavy, pred križiackymi výpravami, ani pred vojnami.
O akej prospešnosti Katolíckej cirkvi tu môžeme hovoriť, keď doteraz dokázala najmä svoju neschopnosť a záškodníckosť? Bez nej by sme pravdepodobne boli civilizačne omnoho ďalej, ako sme dnes. Pravdepodobne by sme boli aj bohatší a duchovne asertívnejší.
Ako je to s legitimitou cirkevných reštitúcií?
Podľa ekonóma Nitrianskej diecézy vraj 40 rokov cirkvi neboli schopné narábať so svojím majetkom, hospodáriť a zveľaďovať ho. Po roku 1989 sa im vrátila časť majetku a aj to len časť toho, čo si mohli požiadať späť. Toľko názor zástupcu RKC.
Odkiaľ cirkev tento svoj majetok nadobudla? Kto jej ho dal? Patrí jej vôbec? Má vôbec právo hovoriť o nejakom svojom majetku? Nenabrala ho z povinných milodarov ľudí, z predaja odpustkov? Nezhabala ho pohanom a čarodejniciam? Nezhromaždila ho aj z daní homosexuálov, či neveriacich? O akom svojom majetku to RKC hovorí? Podľa môjho názoru peniaze a majetok, ktoré Katolícka cirkev vlastní, nemajú čistú duchovnú podstatu. Je to majetok, ktorý je pofŕkaný slazami zotročených pohanov, zadymený spáleným ľudským mäsom čarodejníc a postriekaný krvou z rán spôsobených križiackymi mečmi.
Cirkevný majetok nebol získaný dobrovoľnými príspevkami veriacich. Naopak, je dochovaný Metodov Súdny zákonník pre ľud, kde hneď v prvom článku, ktorý je pripisovaný Konštantínovi, stojí: „Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy, nech sa predajú (do otroctva, pozn. Blažena Ovsená) so všetkým svojim majetkom a získaný výnos nech sa dá chudobným.“
RKC vykrikuje, že komunisti ju násilne obrali o majetky. Komunisti v skutočnosti iba násilne zobrali RKC ten majetok, ktorý ona prezmenu násilne zobrala iným ľuďom. Lebo tí ju financovali povinnými cirkevnými daňami a kúpenými odpustkami v dobe, kedy odmietnutie znamenalo ohrozenie vlastného života zo strany cirkevných predstaviteľov. Osobne si myslím, že RKC za týchto okolností duchovný nárok na svoj majetok nemá. A tým pádom nemá ani nárok právny.
V dôsledku týchto úvah by určite stálo za to, spísať žalobu o určenie neplatnosti cirkevných reštitúcií. RKC by asi namietala, že jej zločiny sú dávno premlčané. Možno sú premlčané, to však neznamená, že jej majetok bol preto nadobudnutý legálne. Pokiaľ chce byť RKC morálnou autoritou, za ktorú sa prehlasuje, mala by sa týchto majetkov dobrovoľne vzdať, aby sa duchovne očistila. Mala by spraviť reštart a začať odznova, financovaná výhradne z peňazí svojich vlastných členov.
Ako je to s legitimitou Vatikánskej zmluvy?
Vatikánska zmluva je zmluva medzi štátom Vatikán a Slovenskou republikou o postavení RKC na Slovensku. Dobre vieme, že každá zmluva je platná iba vtedy, ak ju podpísali dva rovnocenné/slobodné subjekty zo slobodnej vôle. To znamená, že oba subjekty vstupovali do tejto zmluvy v domnení, že druhá strana je oprávnená vykonať toto slobodné rozhodnutie. Ibaže tento predpoklad u Vatikánskej zmluvy nie je splnený, preto je Vatikánska zmluva neplatná od momentu podpísania.
Ako som ukázala už v jednom z predošlých článkov Cyril a Metod – začiatok alebo začiatok konca našej kultúry? RKC sa na nás Slovákov nepozerá ako na slobodných ľudí, ale ako na potencionálnych otrokov jedného „vyvoleného“ národa. Deje sa tak prostredníctvom Starej zmluvy, ktorú RKC, cez Katolícky katechizmus, vyhlasuje za stále platnú.
Starý zákon, Levitikus 25, 44 – 46: „Čo sa týka tvojich otrokov a otrokýň, tých môžeš mať a kupuj otrokov a otrokyne z národov, čo sú okolo vás (teda aj Slovenov/Slovákov, pozn. Blažena Ovsená). Aj z detí prišelcov, čo u vás bývajú, môžete si kúpiť, aj z ich potomstva, ktoré od nich pochádza. Oni vám môžu patriť ako majetok a môžu ich zdediť aj vaše deti, aby boli ich majetkom. Môžete ich mať za stálych otrokov, ale nad svojím bratom, nad Izraelitom, nesmie nik z vás tvrdo panovať.“
Katechizmus katolíckej cirkvi, § 121: „Starý zákon je neoddeliteľnou časťou Svätého písma. Jeho knihy sú inšpirované Bohom a zachovávajú si trvalú hodnotu, lebo Stará zmluva nebola nikdy odvolaná.“
Nemôže byť za platnú považovaná taká zmluva, kde jedna strana považuje druhú stranu za potencionálne neslobodnú, zotročiteľnú. Žiadny otrok nemôže uzatvárať zmluvy, lebo otroci nemajú právnu subjektivitu. Za otrokov môžu zmluvy podpisovať iba ich páni. Vatikánsku zmluvu preto nemožno považovať za zmluvu podpísanú v súlade s dobrými mravmi. Nebola uzatvorená na základe vzájomného rešpektovania sa. Prirovnala by som ju k zmluve s diablom.
Vatikánska zmluva odporuje aj Ústave SR, kde sa píše, že Slovenská republika je zvrchovaný štát. Prostredníctvom Vatikánskej zmluvy štát Vatikán zasahuje do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky. Peniaze, ktoré zo Slovenska odtekajú do Vatikánu, nie sú Slovenskou republikou kontrolované, ani kontrolovateľné. Má nad nimi dohľad a kontrolu cudzia duchovno-okupačná mocnosť.
RKC a šírenie nenávistnej ideológie
Starý zákon, 1 Korintským 6, 9-10: „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“
Starý zákon, Levitikus 20, 13: „Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich.“
Katechizmus katolíckej cirkvi, § 121: „Starý zákon je neoddeliteľnou časťou Svätého písma. Jeho knihy sú inšpirované Bohom a zachovávajú si trvalú hodnotu, lebo Stará zmluva nebola nikdy odvolaná.“
RKC používa Katolícky katechizmus na oficiálne katolícke učenie. Podľa môjho názoru a presvedčenia iba vnútorne zlá cirkev môže klásť na roveň zlodejov s láskyplným spojením dvoch mužov. Ako môže niekto zrovnávať lupičov s modloslužobníkmi? Nie je mi sympatické mravné učenie, ktoré stavia na násilí a krvi, na zatracovaní.
Niekto možno povie, že to je otázka svetonázoru, slobody vyznania. Predstavme si však, ako by asi reagovali katolíci, keby som si ja zriadila takú cirkev, ktorá by hlásala, že každý človek, ktorý sa na ulici bude modliť ku krížu s priklincovanou ľudskou mŕtvolou, musí zomrieť, jeho krv bude nielen na ňom, ale aj na každej budove v dedine? Asi by to bolo hlásanie nenávisnej ideológie, lebo nie je rozdiel medzi dvomi milujúcimi sa mužmi a človekom modliacim sa ku krížu s priklincovanou mŕtvolou. Máme slobodu, tak si každý môže robiť, čo chce, pokiaľ tým nezasahuje do práv druhého človeka (a ak zasahuje, tak len s jeho súhlasom). Ako to, že v prípade RKC sa stanoviská Biblie o homosexuáloch alebo o zotročovaní nežidov nepovažujú za hlásanie nenávistnej ideológie smerujúcej k potlačeniu ľudských práv a slobôd? Nelavírujeme tu niekde na hrane štátom tolerovaného duchovného fašizmu?
Autori románov explicitne vydávajú svoje diela za literárnu fikciu. To preto, aby ani náhodou nedošlo k zámene fikcie a reality. V prípade Biblie a Katolíckeho katechizmu RKC nehovorí o fikcii. Práve naopak, explicitne vyhlasuje, že Stará zmluva platí od Boha a to, čo je v nej napísané, je sväté, inými slovami pravda. Osobne som toho názoru, že na základe tohoto dôvodenia je legitímne zakázať RKC ako organizáciu smerujúcu k potláčaniu ľudských práv a slobôd. A ako taká by mala byť postavená mimo zákon.
Ešte stále vidíte potrebu financovať RKC zo štátneho rozpočtu?
Nedávno mi jeden mladý zanietený katolík tvrdil, že Katolícka cirkev je vo svojej podstate dobrá, to len ľudia robia chyby.
Môj názor je opačný, a to, že RKC je vo svojej podstate zlá, to len niektorí jej členovia, ktorí majú v srdci prírodného ducha, jej dodávajú aký-taký odraz dobra.
Zástancovia RKC tvrdia, že Slovenská republika nadväzuje na katolícke dedičstvo Európy, a preto máme byť verní duchovnému dedičstvu našich predkov. Ide o mylné chápanie dedičstva katolicizmu, lrbo jeho výplodom bolo Uhorské kráľovstvo. Slovenská republika nadviazala na potlačenie kráľovstiev RKC francúzskymi jakobínmi, ktorých odnožou boli uhorskí jakobíni. Republikánstvo sa zrodilo z potlačenia kráľovských korún RKC v Európe, ktorých systém bránil malým národom sa svojprávne realizovať vo vlastných štátoch.
Pre každého vlastenca by mala byť svätou vlastná rodná krajina, vlastná rodná reč, vlastný národ. Aj Slováci mali svätcov: sv.Svetopluk-kráľ moravský, sv.Svaťobož- kráľ pozdnej Moravie /916-926/, sv.Konštantín/Stálobož Cyril a sv.Michal Metod/ Cieľobož, sv.Gorazd Metod…, ale pápežstvo ich svätorečenie neuznávalo. Súčasné kresťanské kňažstvo vyhlasuje za Svätú Zem Palestínu a Izrael, takže by sa malo presťahovať do svojej svätej zeme, a neparazitovať na Slovensku a obdobne inde. Alebo katolícke kňažstvo sa nech odsťahuje k svojmu pápežovi do Vatikánu! Slováci by mali mať už po krky dosť farárov, ktorí iba odvlákajú z ich krajiny peniaze!
Katolícka cirkev nie je nositeľom dedičstva Konštantína a Metoda, taká cirkev totiž vôbec nejestvuje. Musela by vzniknúť PATRIARCHÁLNA vlastná SLOVENSKÁ CIRKEV, ktorá by si možno zaslúžila tolerovanie zo strany slovenskej štátnosti. Ale cirkvi sú už prekonané duchovne zotročujúce spoločenstvá, udržujú sa iba s podpory sprostých štátnikov /Slovákov vyhubili, tak na čo ešte ich mať?/, a z biznisu so smrťou /pohreby,odpustky,vierozrodinenia/. Mne by vôbec nechýbal ich zánik…
Skúste si do rovnice ešte namontovať Fomenko/Nosovského teóriu a budete ešet viac v „obraze“ (a hlavne v „ovčom“ šoku ! )
A viete prečo sú sociopati schopní dostať sa k dnes k moci nad stádom?
Kedysi malo stádo svojho baču, bača svojích valachov a valasi svojích psov. Títo sa postarali o kožuch každej šelmy, ktorá si chcela niečo od stáda bezpracne trhnúť. Potom však prišli čudní páni, ktorí začali bačovi vykladať, že nech jeho valasi a psi miluju svojho blížneho nepriateľa a že ak niekto po nich kameňom, oni maju naňho chlebom a ak im dá niekto po jednom líci, oni mu majú nastaviť druhé. Tak zblbli chudáka starého baču, že ten nedožil do jari. Valasi neuchránili baču ani psi valachov, lebo všetci od nepamäti chránili stádo. Ti čudní páni to dobre vedeli, pretože popri tom, že boli sociopati boli sami predtým bačami, valachmi a aj psami. Akurát ich bolo akosi zrazu viac ako stáda a tak si svoje vlastne stádo požrali. Takto keď už nebolo valachov ani psov, začali žrať cudzie stádo. Ale čomusi sa naučili. Nezožrali už cele stádo, lebo toto stádo bolo už posledné na celej zemi a tak sa rozhodli, že si budú stále potrebný počet malých ovečiek chovať tak aby ich bolo stále viac ako oni stíhnu požrať. Aby sa ovečky nedivili čo sa okolo nich deje, tak ich začali učiť jedinu rozprávku ktorú vedeli a to, že ak dá ovečke niekto po jednom líci, má mu nastaviť aj druhé a že ak po nej niekto hádže kameňom, ona mu to má vrátiť v chlebe. Niektoré ovečky si to dokonca vysvetlili po svojom a ku chlebu začali agresorovi pridávať aj trošku mlieka, neskôr aj bryndze a nakoniec aj mäso s kožuchom, ich vlastným.
Ak by bol každý z nás mal vo svojom okoli ako malý chlapec alebo malé dievča dostatočnú podporu a kultúra spoločnosti by bola postavená na zdravých základoch, žiaden malý sociopat, ba ani psychopat by nemal šancu predrať sa do vedenia a ku strategickým zdrojom. Spomeńme si na svoje detské časy, možno sa nám niektorí z dnešných mocných, elitárov, šedých eminencií, celebrít, goriliek, sasaniek, pijavic, kajmanov a pod. vybaví v našej blahej pamäti. Koľkí z nás boli aspoň raz statoční a postavili sa neprávosti? Možno si spomenieme, že v detstve sme boli statočnejší ako dnes.
Svet ovládajú tieto dva hlavné druhy sociopatov:
1. Adrenalínoví nenasýtenci – o ních je Wall Street II, ten čo kľučkuje na Cagive pomedzi stromy v 240km rýchlosti.
2. Paranojici – to sú tí, ktorí sú stále dobre zásobení a stále očakávajú že na ních spadne nebo. Títo škečkovia si nahonobili hmotných statkov na 25 generácii. Toto sú žaby čo sedia na prameni a prameň nepramení.
Neboj sa nemám zmätok vo veci pravoslávia a schizmy, zhruba viem o čo tam išlo a ako to vzniklo, len som už po dvoch hodinách premýšlania nad obsahom nemal chuť ísť až tak hlboko do detailov. Aj tak som len tak jemne zaryl po povrchu, pretože hlbšie je niečo mimoriadne zhnité a červivé, aj ked sa to snažia vydávať za chutné jabĺčko.
Ale už viacej chápem zmysel Ježišovich výrokov v ktorých kritizuje klamárov a podvodníkov, farizejov a saducejov, pretože v jeho dobe robili sociopati presne to isté čo potom tí istý experti slovanom a dnes politici ľudom všeobecne.
Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.
Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.
Vravel im síce o kráľovstve nebeskom po smrti, ale určite nemal na mysli slávnu vetu: modli sa a pracuj (pre nás), ale chcel aby sme už na Zemi žili akoby tu bolo Božie kráľovstvo. Ale potom prišli
vlci baránčom rúchu a preonačili si všetko po svojom.
A to som ešte nespomenul, že ked sa pár sociopatov dostane do vnútra systému ktorý ako tak funguje, začnú ho zvnútra nahlodávať, vytvoria si akýsi zámotok, upravia si okolité prostredie podla seba aby im čo najviac vyhovovalo a mali s toho samozrejme najväčší prospech, tým zároven lákajú do systému dalších sebe podobných a umožnujú aby sa aj po nich tam dostali rovnaký ľudia ako sú ani sami, vrana k vrane sadá, zdá sa že naši predkovia nám v prísloviach zanechali veľmi hlboké pravdy, ktorým sme už dnes skoroprestali rozumieť v pravom zmysle slova, aj mi ked na niečo poukazujeme vidíme len vonkajšie pozlátko, ale málokedy sme schopný ísť skutočne do hĺbky.
Zabudol som uviesť vo svojom príspevku dnes v čase 9.47, že som mal na mysli príspevok Bynka, s ktorým súhlasím.A šan ma iba podporil a niečo svoje dodal…
Súhlas.Ak si k tomu ešte pripojíte „Oidipovský komplex“- máte aj zázračne orientovaného sociopata (či psychopata) na špeciálne Slovenov ako cieľ…
Veľmi hodnotný príspevok, ďakujem.Podpisujem sa za 99 % textu , len vo veci veľkej schizmy a vo veci pravoslávia má v tom autor trochu zmätok.
Ešte raz ďakujem, moja poznámka nie je na to, aby sa o nej debatovalo, hlavná myšlienka je o inom…
To podstatné je ROD, eliminovanie psychopatov a sociopatov…
Vo veľkom košiari sa to nedá…
Teória všetkého.
Astrofyzikovia sa snažia spojiť existujúce rovnice a prepoklady o vesmíre do jednej všeobjímajúcej a jednoduchej rovnice ktorá by vysvetlovala celý vesmír.
Aj my sa tu snažíme pochopiť prečo sa dejiny vyvinuli tak ako sa vyvinuli prečo bolo tolko násilia a krutosti a prečo nás Slovanov s každej strany bili a odnárodnovali. Hladáme všelijaké príčiny, konšpiračné teórie o sionizme snažiacom sa ovládnuť celí svet a zotročiť si gójov, bielych, o elite super bohatých z New Age ktorý chcú depopulovať ľudstvo na Zemi aspon o polovicu, alebo tajomných reptiliánoch ktorý sa v pozadí tajne pripravujú na prevzatie moci na celej planéte. Všetko je však možno omnoho jednoduchšie ako sa zdá, no o to asi strašnejšie. Ako sa vraví: „Nulla est enim omnis homo“, za všetkým hladaj človeka. V minulosti ak sa vyskytol problém, hladali sa vinníci, raz to boli židia a robili sa na nich pogromi, teraz sú to rómovia a chystá sa na nich niečo podobné aj ked si za to čiastočne môžu sami, ale skutoční vinníci zatial zostávajú skrytí bez povšimnutia. Nie je to žiadna určitá skupina, sú roztrúsení naprieč celým spektrom rás, národov, vekov a povolaní.
Nepoznajú emócie a city im nič nehovoria. Svoje chovanie len odpozorovali od okolia a snažia sa na oko splynúť z davom. Kedže nepoznajú výčitky, nemajú svedomie, a majú velkú potrebu po moci, šplhajú sa po chrbtoch iných raketovou rýchlostou bez ohladu na iných. Sú to sociopati a psychopati.
Normálny človek by si myslel že takto chorý ľudia sú pod kontrolou a spoločnosť príliš neovplyvnujú, ale je to presne naopak. Vedci v USA sa zamerali na sociopatov a psychopatov, rozdiely medzi nimi sú málo postrehnutelné a často majú obe poruchy súčastne, ktorých poznali a odhalili, ako patologických vrahov, klamárov a zlodejov a odhalili že celkovo žije v spoločnosti asi 1 až 4% sociopatov. To by len pri 5,5 miliónovom Slovensku robilo okolo 55 000 sociopatov a to je už pomerne dosť velké číslo. Aj keby bola len polovica z nich za mrežami, tak tá druhá je stále na slobode a veselo parazituje dalej.
A teraz to podstatné, čo majú sociopati spoločné zo Slovanmi a históriou. V praveku, v rodovom a kmenovom zriadení ak berieme že v jednej dedine zo 100 obyvatelmi boli priemerne len jeden až dvaja sociopati, tak sa to velmi škodlivo neprejavilo. Ak sa aj dostal k funkcii šamana alebo náčelnika a poslal svojich bojovníkov vyvraždovať susednú dedinu, aby získal viacej priestoru, moci, územia a koristi, tak si len dva kmene navzájom rozbíjali lebky a všetko bolo okej. Väčšinou však u Slovanov v rodoch rozhodovala rada starších a ak sa preukázalo že nejaký jedinec prekročil kompetencie alebo zneužil ním dané právomovci, bol odsúdený a vyhostený z kmena. Títo vyvrhelovia sa túlali svetom sami a všade bol odmietaný, takto to fungovalo tisícročia.
Časom sa však niečo zmenilo. Pyramidálne usporiadanie od 99 občanov a 1 vládcu sa časom začalo meniť, vznikali prvé civilizácie, pyramídy boli väčšie, už šlo o skupiny 1000, 10 000, 100 000 ľudí pod centralizovanejšou vládou a priamo úmerne tomu vzrástol aj počet sociopatov v spoločnosti na 10, 100, 1000 a mali zrazu väčšie šance sa uplatniť na úkor iných a dostať sa k moci. Sociopati sa účelovo snažia dostať len tam kde budú mať čo najviac výhod za čo najmenej práce, preto je logické ich hladať najme tam kde je moc najsilnejšia, vo vládnucích špičkách. Ich sklon k hazardovaniu a riskovaniu je extrémne veľký sú schopný urobiť neskutočné chujoviny aby dosiahli svoje. Nie vždy im to samozrejme výjde a o to väčšie dôsledky musia potom očakávať. Ale skoro vždy sa dokážu zo všetkého vyklamať. Ako náhle sa sociopati zbavili rád starších a získali neobmedzenú moc, roztrhlo sa vrece z dobyvačnými vojnami, bratovraždami, vylupovaným očí, odsekávaním údov, stačilo len málo, presvedčiť ovce že konajú v záujme vyššieho dobra, že to vlastne robia pre seba. Hrstka šialencov, Nero bol len kvapka v mori bláznov, dokázala presvedčiť väčšinu normálnych ľudí aby v ich mene páchali tie najväčšie zverstvá. Vo velkých civilizáciach ako rímska ríša z miliónmi obyvatelov boli už desaťtisíce sociopatov a psychopatov. Nie všetci boli vo vláde, mnohým sa ušli len malé nedôležité posty, ale všade kde sa dokázali pretlačiť, manipulovali ľudmi okolo seba vo svoj prospech a utvárali skutočnú elitu ríše.
Potom prišlo kresťanstvo. Aj tam boli sociopati, ale kresťanstvo bolo mesto od mesta roztrieštené, slabé, tam boli ariánci, tam zasa gnostici, tam židokresťania a tam zasa pohanokresťania, nikto nemal absolútnu moc nad všetkými ostatnými. Miestni vodcovia súperili medzi sebou o najlepší flek. Vláda ho najprv potláčala, ved bolo priamo proti nim, proti pokrytcom a klamárom. Ale potom jednému geniálnemu vládcovi došlo, že kresťanstvo je ideálna zbran na ovládnutie más a upevnenie moci pre pár vyvolených. Kresťanstvo sa uzákonilo ako hlavné náboženstvo ríše. Z prenasledovaných sa stali prenasledovatelia. Tých pár sociopatov na postoch slúžiacich Diovi, Jupiterovi, Mitrovi a spol, rýchlo prehodilo kabáty a vrhli sa do boja zo svojimi bývalímy súverníkmi. Najprv bolo treba zničiť konkurenciu, padli gnostici, ariáni boli porazení, judaisti oslabení a cirkev sa scentralizovala, to bol hotový raj pre dalších sociopatov, základna pyramídy utešene narastala spolu z dalším postupom légii a do centra v Ríme a Byzancii plynuli obrovské poklady, ktoré lákali dalších sociopatov.
Galia padla už dávno, bojovalo sa v Germánii, Slovania mali len tú smolu že obývali strednú a východnú Európu, a z pohladu šírenia cirkvi, boli len posledný na rade, kam zavítali sociopati túžiaci po ešte väčšej moci a za pochodu légii drvili všetko pred sebou. Nevýhodou Slovanov nebola mierumilovnosť ani holubičia povaha, ale rodové zriadenie ako také. Zaručovalo najvyššiu možnú mieru slobody, ale zároven bolo velmi neefektívne v čase vojny. Než sa rady zišli a dohodli na spoločnom postupe, než sa zišli všetci bojovníci, bolo už obyčajne po boji. Ved čo zmohli desiatky stovky malých pyramíd moci proti jednej veľkej obrovskej, ktorá len svojou váhou drvila všetko pred sebou? Vyčítame Slovanom vari že nemali jednu spoločnú vládu? Jednu ríšu ktorá by sa postavila nasledujúcemu útlaku? Ale o čo by potom boli iný, lepší ako svetovládny Rím? Z rovnakou štruktúrou moci, by sa vládi chopili domáci sociopati, ako sa aj neskôr chopili, ked sa začali utvárať prvé slovanské kráľovstvá. Možno by sme mali svoje dejiny skôr napísané na papieri, a mali by sme byť na čo hrdí, ale na našej dnešnej situácii by to nevyriešilo vôbec nič.
Napokom Rím padol, moc ležala na zemi, dostal čo si zaslúžil a spokojní Vandali hodovali v jeho uliciach. Ale sociopati zostali, znovu sa chopili ležiacej moci, založili si nové maličké kráľovstvá, cirkev fungovala dalej a prišla Franská ríša. Všetko sa začalo na novo. No oni neboli proti Slovanom, nevyhladzovali nás preto že by nás nenávideli, oni bojovali proti všetkým aj proti vlastným ak bolo treba a ak im sociopat vládca ukázal prstom, „to je náš nepriatel, bite ho!“ tak ho bili. Šírením cirkvi a získavaním dalších ovečiek do poslušného stáda získavali títo šľachtici stále viacej moci a bohatstva. Preto ich velmi škrelo ak kdesi na hraniciach nejaký barbari vôbec nejavili žiaden záujem vstúpiť do tohto spolku, stratiť tisícročnú slobodu za porobu, modlenie sa a prácu na iných než svojich, lebo sociopatom išlo o vlastnú moc, im nezáležalo ani na iných sociopatoch z iných národv, ale vedeli ich využiť. Vtedy vysielali misionárov, potom vojakov a dobýjali nové krajiny, teraz už väčšinou len slovanské, ved kto iný im už v Európe len zostal? A za vládcov týmto dobytím územiam nútili len dalších sociopatov, mnohokráť aj z ich vlastných radov, ktorých ľud predtým vyhostil za zločiny a títo sa teraz stávali neobmedzeními vládcami nad ľudom kde slobode odzvonilo, tak vznikala prvá domáca šlachta, aristokracia. Systém fungoval ďalej. No a potom je už len samozrejmé že s cudzím vládcom sa používala aj cudzia reč a za stáročia sa pomali plazivo šírila od najvyšších kruhov aj smerom nadol k obchodníkom, remeselníkom a nakoniec k roľníkom. Je vlastne fakt divné že za tolké stáročia Slovania v Strednej Európe úplne nevymizli bez stopy.
Ked to nejaký sociopat príliš prestrelil a zdieral ľudí viacej ako mal, tak sem tam vypuklo nejaké Dóžovo sedliacke povstanie, občas sa vzbúril nejaký ten národ ako český husity, občas to už cirkev prestrelila poriadne a vznikla schizma, pravoslávny a potom reformácia, luteráni, ale aj tam sa k moci dostávali len další sociopati a veselo sa bojovalo o moc dalej.
Takže podme, veselo môžme zhodiť vládu a defenestrovať všetkých 150 poslancov, veď dalších 54 850 sociopatov nečaká na nič iné len na to, kedy ich bude môcť konečne vystriedať aby si ukojilo svoju túžbu po moci. Tým nechcem povedať že by sme sa nemali pokúsiť vyčistiť sídlo moci od sociopatov, psychopatov a dalších príživnikov, len by sme asi mali vedieť koho si volíme. Ak je na držanie strelnej zbrane nutné psychologické vyšetrenie, a za jazdu pod vplyvom alkoholu vám zabavia vodičský preukaz, ako je možné, že politik, ktorý pri výkone svojej funkcie dokáže napáchať tisícnásobne väčšie a horšie škody, nemusí pred volbami svojim voličom dokazovať, že je duševne úplne v poriadku, že bude hájiť ich záujmi a nie svoje sociopatické chorobné túžby?
A teraz sa zastavte, poobzerajte sa dobre okolo seba, pozrite sa na svojho známeho, dobrého priateľa, šéfa, alebo dokonca rodinného príslušnika. Nie je to náhodou sociopat? :D
Sociopatia
Odborníci nielen diskutujú či je rozdiel medzi psychopatom a sociopatom, ale aj medzi tými ktorý rozdiel rozoznávajú vládne spor, aké tie rozdiely sú. Psychopati aj sociopati totálne pohŕdajú citmi, pocitmi a právami iných. Často sa poruchy objavia vo veku cca 15 rokov a sprievodným javom býva aj kruté zaobchádzanie so zvieratami. Tieto vlastnosti sú zreteľné, často sa u postihnutých opakujú, vytvárajú model povahy, ktorý sa u normálneho adolescenta nikdy neobjaví. Sociopat či psychopat nedokážu cítiť pocit viny či súcit. To naznačuje totálnu absenciu svedomia a vypočítavosť – služia len vlastnému prospechu. Bežne nedbajú na pravidlá, zákony, sociálny status/móres a uvádzajú iných do nebezpečenstva. Uvádza sa, že sociopat je menej osobnostne organizovaný, ľahko rozrušiteľný, žije mimo spoločnosti, nervózny, z väčšou pravdepodobnosťou koná spontánne, často neprimeraným spôsobom a nemyslí na dôsledky svojich činov. Psychopat: extrémne organizovaná osobnosť, mlčanliví, manipulatívny, vonkajšia osobnosť je často charizmatická a okúzľujúca, ukrýva svoju skutočnú osobnosť vo vnútri, avšak s ostatnými necíti, môže napodobňovať chovanie normálnych ľudí a tak sa javiť tiež normálne. Pri stretnutí človek so psychopatom a sociopatom má normálny jedinec tendenciu skôr uveriť psychopatovi, než sociopatovi. Kvôli organizovanej osobnosti psychopata, môže mať vyššie vzdelanie ako sociopat, ktorému pravdepodobne chýba pozornosť aby mohol dosiahnuť vyššie vzdelanie. Psychopati môžu existovať pod senzorom spoločnosti, udržať si rodinu, prácu… Z kriminálneho hľadiska sú činy sociopata zmätené, spontánne, vo výbuchoch násilia ľahko zabudne na usvedčujúci dôkaz, zatiaľ čo činy psychopata sú dobre naplánované, je ťažšie ho usvedčiť a niečo mu dokázať.
Sociopati lžou a kradou. Jsme všichni ve svém přirozeném egoismu zlí manipulátoři. Manipulaci se učíme už od dětských let, kdy se snažíme, aby nám druzí dali to, po čem toužíme a co milujeme. Prvky manipulativního chování používáme všichni, a určitá míra manipulace je zcela běžná a normální. Kdy je však nutné mít se na pozoru, před sociopatickou osobností?
Sociopat je člověk, který využívá našich dobrých vlastností a ochoty pomoci k ovlivňování našeho chování a to trvale. Plyne mu z toho zisk, kterým si potvrzuje svůj narušený pocit vlastní hodnoty. Sociopat potřebuje své oběti, na kterých je závislý a vytváří i jejich závislost na jeho osobě. Ve chvíli kdy dostane partnera tam, kam ho potřebuje dostat, to je do stavu závislosti a nízkého sebevědomí, změní se na tyrana a despotu s devastujícím účinkem. Oběť si většinou paradoxně tento vliv svého manipulujícího sociopata neuvědomuje a hledá chyby ve své osobě. Sociopat si nejraději hledá oběti, které žijí s pocitem viny.
Svým chováním v nich jejich vinu prohloubí a oběť je chycena v pasti! Většina obětí sociopata hned na začátku intuitivně cítí, že není něco v pořádku. U sociopata nezáleží na vzdělání, často sám žádné vzdělání nemá a ovládá i vzdělané lidi. Sociopat je dobrý posluchač, všemu porozumí a splňuje všechny mé požadavky na vztah. Sociopat vždy působí jako milý a přívětivý člověk. Jeho chování se projevuje přílišnou starostlivostí, oddaností, pozorností vůči druhému, ale současně i popíráním vlastních přání a potřeb.
Z počátku se chová, jak od něj očekáváme a dokonce i plni přání, nad naše očekávání. Sociopat nepřizná pravdu, ve většině případů lže, překroutí situaci a zcela popírá fakta. Staví se do pozice oběti, aby vyvolal soucit.
Sociopat vytváří schémata tak, aby učinil svého partnera na sobě závislým. Používá jich k posílení vlivu na partnera. Sociopat se z počátku snaží okouzlit přátele a lidi, na kterých mu záleží. Teprve později začne usilovat o izolaci od přátel i rodiny. Sociopat je žárlivý a snaží se získat nad partnerem nadvládu.
Má majetnické sklony, které jsou egocentrické a vedou k partnerově destrukci. Zlomovou situací, kdy se sociopat začíná projevovat je určitý závazek, kdy je na něm partner dostatečně závislý. Tím okamžikem je společný byt, hypotéka, svatba, společný podnik, nebo narození dítěte. Sociopat vyžaduje co největší odevzdanost a není nikdy spokojený, s tím co dostává. Snaží se získat naprostou nadvládu, nad partnerovým životem. Chce udržovat úzký vztah, tak aby vyloučil kontakt s jinými lidmi.
Ostatní pro něj představují potencionální nebezpečí. Sociopat s oblibou znevažuje druhé, aby měl pocit nadřazenosti. Nezajímají ho partnerovi potřeby a názory. Pociťuje nutkavou potřebu dokazovat správnost svých myšlenek a to navzdory pravdě a faktům. Snaží se dostat toho druhého do izolace, naznačováním a přesvědčováním. Kritizuje partnerovi přátele, rodinu a snaží se citově vydírat.
Sociopat naprosto odmítá diskusi, při pokusu o rozhovor dává najevo, že ho rozhovor nezajímá (odcházejí z místnosti, dělají jinou činnost, mění téma hovoru) a otevřeně lžou. Pokud je partner upozorní na jejich lež, urazí se a odchází z diskuse středem. Oběť si často myslí, že se zbláznila.
Ve chvíli kdy se oběť brání na veřejnosti, ukazují svoji manipulativní hru a tváří se jako sympatická osoba plná porozumění. Svoji oběť nutí zažívat pocit deziluze a často v ní vyvolají pocity, že si vše sama vymyslel a nejvíce se uchylují k citovému vydírání, manipulaci a lhaní až zcela začnete pochybovat sami o sobě a berete veškerou vinu za problémy na sebe.
Sociopat patologicky lhal, jednal zcela bez výčitek svědomí, byl nezodpovědný, impulzivní, zcela neschopný přijímat odpovědnost za své jednání a zároveň se neustále silně nadhodnocoval. Manipulátor má vždy díky drogám znaky sociopata, a život s ním je dlouhodobě nemožný. Manipulátor se nikdy dobrovolně nezmění k lepšímu, spíše bude větším sociopatem.
Sociopat lže a překrucuje pravdu, dává jasně najevo, že nezmění názor. Sociopat navozuje u ostatních pocit viny a dovolává se lásky, přátelství rodinných vztahů. Sociopat jde za svým cílem důsledně a na úkor druhých, nedbá na žádosti, přání a potřeby druhých. Sociopat využívá morálních zásad druhých k naplnění vlastních potřeb, zpochybňuje dobré vlastnosti a schopnosti druhých, kritizuje a soudí.
Sociopat lichotí, dává dárky nebo je pozorný, ale vždy za to po čase něco vyžaduje. Sociopat lituje se a dělá ze sebe oběť. Všichni mu ubližují, žil těžký život v rodině, v práci mu nerozumí, přátelé ho využívají atd. Snaží se svalit vinu na druhé. Sociopat odpovídá neurčitě, neumí jasně definovat své žádosti, neomaleně mění téma uprostřed hovoru. Sociopat nesnáší kritiku a popírá zcela zjevná fakta. Skrytě vyhrožuje a citově vydírá.
Sociopat zasévá podezřívavost, rozděluje lidi, mění názory dle situace a chování dle osob, s nimiž je právě v kontaktu. Sociopat je egocentrický, vyvolává pocit, že má navrch. Jeho slovní projev zní logicky a souvisle, ale jeho postoje svědčí o opaku. Přiměje nás dělat věci, které bychom o vlastní vůli neudělali.
Se sociopaty se v životě setkáme všichni. Je pouze na našem vnitřním nastavení, zda nás sociopat ovlivní, anebo naše setkání s tímto manipulátorem bude bezvýznamné. Obrana vůči sociopatovi je především v pochopení a odkrytí modelů lidského myšlení a chování. Východiskem je odstranění starých vzorců altruistického myšlení a uvědomění si manipulace ze strany autorit, nebo blízkých lidí a učinění příslušných egoistických kroků, k odstranění této agresivní manipulace. Prvním krokem je odhalení zlého sociopata.
Změnit své myšlení a začít si zvedat sprostou myšlenkou sebevědomí. Díky bohu, se smát volům mohu, tak to je, že ten druhý vůl je. Uvědomit si pocit vlastní svobodné vůle a svobody rozhodovat za svoji osobnost. Najít v sobě pocit své vlastní důležitosti. Nepřipustit si nikdy za nic pocit viny, a změnit svá přesvědčení.
Zrušit všechna citová pouta, která nás k sociopatovi vážou. Uvědomit si, že se sociopatem se normálně komunikovat nedá! Připustit si logický fakt, že každý zlý sociopat je patologická osobnost a on vaše námitky nepochopí a nezmění se! Život je boj o to co je nám zde drogou, drogy dělají z lidí zlé sociopaty, kteří umí jenom profesionálně lhát a krást, jako; prezidenti, řiditelé, celebrity, autority, atd.