Morava.
Blažena Ovsená sa vybrala na cestu po bývalej Slovenskej zemi. Tentoraz na Moravu, do údajnej zeme Mojmíra I. a Rastislava. Navštívila Staré Mesto pri Uherskom Hradišti, Velehrad, údajné hlavné mesto Mikulčice a nakoniec prešla na slovenskú stranu rieky Moravy, aby preskúmala zničený slovenský Stonehenge v Holíči.
Na Moravu som cestovala s veľkým očakávaním. Uvidím hlavné mesto Veľkej Moravy? Kde? V Starom Meste pri Uherskom Hradišti? Alebo v neďalekom Velehrade? Alebo v Mikulčiciach, ktoré sú vzdialené od slovenskej štátnej hranice len nejakých 700 metrov?
Hm, poznáte ten vtip, ktorý Česi s Moravákmi omieľajú donekonečna: „Hlavné mesto Veľkej Moravy bolo na sto percent v Mikulčiciach!“ Tvrdia to oduševnene a zápalisto. Jeden by mal pocit, že sa za svoju pravdu aj pobijú. Bolo by to obdivuhodné, keby zatým, akoby mimochodom, nedodali: „A keď nebolo v Mikulčiciach, tak bolo v Starom Meste, alebo vo Velehrade.“ Hocikde inde, len nie na Slovensku!
Záver: Ani Boh nevie, kde vlastne bolo hlavné mesto Veľkej Moravy!
Staré Mesto
Moje prvé kroky smerovali do Starého Mesta pri Uherskom Hradišti. Staré Mesto samo o sebe vyzerá veľmi zaujímavo, a určite malo potenciál byť niekedy hlavným mestom Veľkej Moravy. Leží vo vnútrozemí, má pri sebe veľkú rieku. Ibaže chýbajú archeologické dôkazy. To, čo sa vykopalo, som mohla vidieť v múzeu. Pamätník Veľkej Moravy ukrýval základy veľkomoravského kostola. Expozícia bola spravená zaujímavo, ale rozprávacia krabička ma občas naozaj už poriadne nudila. Životný príbeh Mojislava, fiktívneho veľmoža, ma nezaujímal. Zaujímali ma predmety, ktoré ležali vo vitrínach. Boli to šperky a predmety dennej potreby. Šperky, podobne ako v Maďarsku, vyjadrovali slnečné náboženstvo. Bolo pre mňa dôležité vidieť, že v Panónii (západnom Maďarsku), ktorá patrila do Rímskej ríše, sa našli presne tie isté ozdoby, aké sa našli aj tu na Morave nad Dunajom, ktorá nepatrila do Rímskej ríše. Vyplýva z toho jedno: kultúra tej doby bola jedna a to BEZ OHĽADU NA HRANICE A NÁRODNOSŤ! To znamená, že sa nedá určiť etnicita držiteľa daného predmetu. Je to presne ako dnes – ani dnes sa nedá povedať, kto nosil nejaké tričko z Číny. Nemusel to byť Číňan, ale mohol to byť tak Slovák, ako aj Nemec, alebo Cigáň.
Velehrad
Zo Starého Mesta som zamierila do Velehradu. Chrám, ktorý sa v tejto obci nachádza, je naozaj obrovský. Prekvapilo ma to, pretože obec samotná veľká nie je. Akoby bol ten chrám predimenzovaný. Očaril ma slovenský dvojkríž, ktorý je vztýčený pred chrámom, akoby sa Moraváci hlásili k Slovensku. A naozaj, Velehrad sa nachádza v Slovácku, Moravskom Slovensku. Nie náhodou sa tento kraj nazýva Slovácko a Uherské Hradište Uherským Hradišťom. Kedysi patrila táto zem Slovensku (Uhorsku) a Uhry o toto územie prišli v 12. storočí v bitke pri potoku Olšava. Nebyť tejto bitky, Moravské Slovensko by dnes bolo súčasťou Slovenska.
13. máj 1116 – Bitka na Moravsko-Uhorskej hranici. Sily českého kniežaťa Vladislava a údelných kniežat Sebeslava a Ota II. sa stretli s vojskom kráľa Štefana. Pôvodne sa mal český knieža Vladislav stretnúť s uhorským kráľom Štefanom II. pri príležitosti rokovaní o možnom spojenectve. Uhri ,v pomerne vypätej situácii, predsunuli na svoju obranu tri žoldnierske jazdecké oddiely priamo proti českému táboru. Český knieža si ich manéver vyložil ako útok a napadol ich, aj keď ešte stáli za riečkou Olšavou. Vypukla krvavá bitka, v ktorej žoldnierske oddiely zvíťazili a zahnali české vojsko na ústup. V tomto strete padlo mnoho českých popredných veľmožov. Údelné kniežatá Sebeslav a Oto II. však so svojími štyrmi moravskými oddielmi, posílenými o rovnaký počet českých oddielov, previedli obchvat. Podarilo sa im nepozorovane obísť akýsi pahorok a zaútočili priamo na ,za ním ležiaci, uhorský tábor. V tábore nebol na boj nikto pripravený – samotný kráľ údajne v tom čase hodoval. V zmätku, panike a následnom masakri premenili české údelné kniežatá prehranú bitku na víťazstvo. Kráľ Štefan a biskup Vavrinec sa museli spasiť útekom. Keď víťazní žoldnieri vracajúci sa z bojiska zistili čo sa medzitým stalo, opustili bojisko tiež. Uhri sa síce pokúsili o niečo ďalej zoskupiť a vybudovať nový tábor, ale morálka vojska bola natolko podlomená, že keď v dialke uvideli vlastné žoldnierske oddiely, ktoré sa z bojiska vracali ako posledné, v domnení, že ide o české prenasledujúce vojsko sa dali na bezhlavý útek a mnoho uhorských bojovníkov sa utopilo vo Váhu.
Zdroj: http://militesnobiles.sk/dvor-velmoza/index.php?page=vojenske-akcie
Ako som sa dopočula, velehradský chrám bol mnoho krát vypálený a tak maľby v ňom vôbec nie sú staré. To znamená, že všetky dvojkríže, ktoré možno vidieť na vnútorných maľbách, mali iba nedávnu motiváciu.
Slovenskými dvojkrížmi slovenské motívy nekončili. Nechýbali ani sv. Cyril a Metod zhmotnení v súsoší. Veľmi milo ma tiež prekvapila maľba zobrazujúca samotného kráľa Svätopluka. A dokonca mal na hlave aj korunu! Som veľmi šťastná, že sa mi podario odfotiť tento obraz, pretože chrám je práve v rekonštrukcii a značná časť interiéru je zakrytá lešením. Pán historik Steinhubel by si pri pohľade na tú korunu určite trhal svoje dlhé mastné vlasy. Veď to bol on, kto tvrdil, že Svätopluk nebol kráľ a nenosil korunu. Ako vidno, na Morave majú iný názor.
Mikulčice, údajný hrad Morava a údajný Urbs Antiqua Rastizi
Pri vstupe do Valov pri Mikulčiciach som skoro nedýchala napätím. Uvidím niečo? Hrad? Nie! Iba tabuľu, ktorá o hrade píše. A hneď veľkolepo – vraj Grad Morava, Urbs Antiqua Rastizi!!! Skoro som spadla z nôh! Vidím dobre? Tu to bolo hnedé na čiernom. Oficiálne tvrdenie, na môj vkus trochu odvážne a neprimerané, ak zoberieme do úvahy fakt, že dnes objektívne nikto nevie dokázať, kde hrad Morava v skutočnosti stál a či vôbec nejaký hrad Morava existoval.
Franská kronika: „Istý Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov nad Dunajom (cez Dunaj), prišiel k Ratbodovi.“
Z toho, že Pribina vládol v Nitre (meste, hrade), sa dedukuje, že Mojmír I. vládol v Morave, meste, alebo hrade. Ale to, že Morava bola hradom, nie je explicitne nikde napísané! Zachovaný text hovorí jasne – buď bol Mojmír I. kniežaťom naddunajských Moravanov, alebo bol Pribina vyhnaný cez/za Dunaj k Ratbodovi. O žiadnom hrade Morava sa tam nehovorí! A toto je jediná veta, na ktorej je postavená teória o Veľkej Morave!
V 9. storočí bolo hradisko opevnené valmi. V neskorších rokoch sa hradisko stáva hlavným centrom a sídlom Veľkej Moravy. Taktiež tu bola vybudovaná pevnosť. V strede areálu bola akropola , ktorej veľkosť určujú pozostatky valov. Boli tu objavené základy budovy 25 m dlhej a 9 m širokej. Podľa archeológov to býval kniežací palác. Ďalej tu boli nájdené pozostatky dielní, budov, trojlodného kostola a ďalších 11 kostolov (dokopy 12). Bolo tu objavené viac ako 2500 hrobov. Archeologické nálezisko sa rozkladá na ploche 10 ha. Areálom náleziska prechádza označená trasa náučného chodníka s informačnými tabuľami a s volnou prehliadkou základov kostolov a paláca. Okrem toho tu boli vybudované dva návštevné pavilóny so stálou expozíciou archeologických nálezov.
Mladá sprievodkyňa nám v areáli valov chotne prednášala o histórii Veľkej Moravy. Keď spomenula kráľa Svätopluka už po tretí raz, spýtala som sa jej, ako si dovoľuje nazýva ho kráľom, pretože na Slovensku by ju za to Zavacká so Steinhublom ukrižovali. Mladá žena povedala: „Už tu boli takí zo Slovenska, ktorí sa sťažovali, že Svätopluk vraj nebol kráľ a tak som o tom povedala nášmu riaditeľovi a on mi poradil, aby som hovorila, že Svätopluk bol najskôr knieža a až potom kráľ.“ „Lenže podľa našich oficiálnych historikov Svätopluk vôbec nebol kráľ,“ upozornila som ju. Začudovane sa na mňa pozrela: „A to ako?“ Usmiala som sa. Áno, sama som takých agilných slovenských blbcov stretla na Bratislavskom hrade pri Svätoplukovej soche. Ukazovali zahraničným študentom veľký konský penis: „No, povedzte, čo vidíte?“ Mladý, agilný pravičiar vyzýval svojich nechápavých zverencov, aby sa pozreli na konské prirodzenie. Oni však len krčili ramenami. Na soche im neprišlo nič čudné. Nakoniec im to mladý muž musel ukázať osobne a poznamenal: „Túto sochu nechal postaviť náš premiér, predseda sociálnej nacionalistickej strany, aby si zvýšil popularitu. Nápis na soche hovorí, že Svätopluk bol kráľ starých Slovákov, ale on vôbec nebol kráľ a už vôbec nie Slovákov!“ Hovoril po anglicky a tak som sa po anglicky zamiešala: „Ale Svätopluk v skutočnosti bol kráľ starých Slovákov.“ Všetci študenti sa na mňa razom pozreli a ja som im vysvetlila, že ak mohol pápež titulovať Svätopluka ako Rex Sclavorum, čiže Kráľ Slovákov, tak môžeme aj my. Aj české kroniky Svätopluka označovali ako kráľa. Mladého muža som študentom predstavila ako typického protislovenského európskeho internacionalistu, ktorý v snahe zapáčiť sa v zahraničí popiera vlastné dejiny. Potom som odišla a mladý muž stál na mieste s otvorenými ústami. Evidentne sa cítil ako blbec. Nuž a toto som sa snažila nejako podať onej moravskej sprievodkyni, ale márne. Slovenskú imbecilitu v zahraničí nemôžu pochopiť. Ešte šťastie, že na Slovensku máme aj géniov, ako uvidíme neskôr!
Mikulčice na mňa veľký dojem nespravili. Tých 12 kostolov, s kopčanským 13, vôbec nemuselo mať súvislosť s hlavným mestom. Ale aj mohlo. Ak malo, tak to muselo byť veľmi úbohé hlavné mesto. Tie kostoly sú veľké ako jedna izba. Zmestiť sa do každého mohlo maximálne tridsať ľudí. Keď si spočítame 12×30 = 360 ľudí, ktorí sa naraz mohli zúčastňovať kresťanských obradov v osade. Ak si zoberieme, že dnes má priemerná obec 3000 obyvateľov, vychádza mi, že hlavné mesto Veľkej Moravy nemalo silu ani tej jednej súčasnej dediny. Pritom podľa mňa hlavné mesto muselo mať aspoň 7000 obyvateľov, v tom lepšom prípade aspoň 20000. Veď ktosi musel živiť tých pánov, kňazov, dvor, vojsko. Ak boli Mikulčice hlavným mestom, kde sa tam asi tak konali trhy, ktoré sa konali tri dni v mesiaci? Veď tam nebolo miesto na takú veľkú udalosť. Ako vysvetlím ďalej, Mikulčice podľa mňa mohli byť výlučne duchovným centrom ríše, miestom, kde sídlili a vzdelávali sa kňazi. Ale hlavné mesto asi nie. Hlavné mesto musí byť nedobytná pevnosť a nie osada so sto domami. Lenže, ak si porovnáme Pribinov hrad v močiaroch, ten veru nemal väčšie parametre. Tak, ja už vážne neviem:).
Slovenský Stonehenge, Holíč
Na záver svojej cesty som sa zastavila v Holíči, aby som si pozrela okultné kamene z pradávnej kozmologickej svätyne, akú majú napríklad v známom anglickom Stonehenge.
PhDr. Irša, zamestnaný v múzeu ako historik starších dejín, v rámci vlastnej iniciatívy rozdával pred vyše dvadsiatimi rokmi robotníkom na stavbe holíčskeho sídliska vizitky so svojim telefónnym číslom. Vraj, ak niečo zaujímavé nájdu, majú mu hneď zavolať. Zavolali mu v piatok 22. januára 1988, vraj našli akési kamene. Robotník povedal, že vraj na stavbe pracuje 35 rokov, ale ešte nikdy nič podobného nevidel. Vonku bolo mínus 20 stuňov Celzia a nikomu sa nechcelo ani len nos vystrčiť do toho mrazu. Rudolf Irša neváhal ani sekundu a letel na miesto nálezu. Autostopom tam bol za desať minút. Na stavbe sa stretol s neochotou. Stavebný inžinier vraj vôbec nechcel spolupracovať a snažil sa nález zatajiť. Na všetky kamenné kresby a misky kázal nahádzať hlinu, aby ich nebolo vidieť. Dokonca vraj kázal kamene rozbiť mechanickým kladivom, čo ale robotníci odmietli vykonať. Taktiež nestihol zatajiť kostry, lebo robotníci sa s tým pochválili. Rudolf Irša okamžite rozpoznal unikátny nález svetového významu a keďže sa oň nikto z kompetentných komunistických archeológov nezaujímal, tak sa zahral na drsňáka a povedal stavbyvedúcemu, že ide o archeologický nález a keď sa toho dotkne, kedže ho už poučil, dopustí sa trestného činu a okamžite ho zaistí. Stavebný inžinier sa zľakol Iršovej presvedčivosti, zrejme si myslel, že je nejaký eštébak a tak okamžite otočil o 180 stupňov a odviezol kamene tam, kam Rudolf Irša povedal. A tak sú dodnes vystavené v meste Holíč pred budovou bývalých cisársko-kráľovských majetkov. PhDr. Irša, ktorý by mal byť štátom ocenený za pohotovosť, je dnes, paradoxne, považovaný svojimi kolegami z archeologických kruhov za akéhosi blázna. Prečo? Jednoducho preto, lebo on vidí v kameňoch pradávnu svätyňu, kým jeho kolegovia v kameňoch vidia len obyčajné kamene. Ale, pýtam sa, je normálne, aby na JEDNOM mieste ležalo niekoľko PODOBNÝCH obrovských balvanov ihlicovitého tvaru, navyše naukladných v tvare KRUHU? Nie je to normálne. Nie je v tom totiž žiadna náhoda, ale ľudský zámer naších pradávnych predkov. Paradoxne, až francúzski archeológovia museli dať PhDr. Iršovi zapravdu. Ako je možné, že naši archeológovia platení z naších daní, nie sú schopní vidieť triviálny fakt? Je to otázka na zamyslenie. A za zamyslenie tiež stojí, že títo istí ľudia budú dnes tvrdiť, že Svätopluk nebol kráľ, nenosil korunu a Slováci neexistovali. Mohli sme mať slovenský Stonehenge. Čo máme dnes? Hnusné paneláky! Ale presne to si zaslúži národ, ktorý také hnusné škatule stavia na tých najkrajších miestach! Pokiaľ máte záujem o bližšie informácie o kultových kameňoch, navštívte stránku PhDr. Iršu.
Záver
Na záver by som sa chcela vrátiť k Mikulčiciam. Ak existuje nejaký argument, ktorý by ma dokázal zlomiť v prospech Mikulčíc ako hlavného mesta Veľkej Moravy, tak by to bol argument Iršovej svätyne. Podľa mňa nie je náhoda, že 12 mikulčických kostolov stálo tak blízko, zruba 5 km, od pradávnej holíčskej svätyne. Zrejme toto miesto od nepamäti slúžilo ako centrum duchovenstva. Kresťania len obrátili toto centrum na svoj obraz.
Podľa môjho názoru Učilište /Univerzita/ oboch bratov bola na Devíne,a arcibiskup Metod v rokoch 874-880 mohol sídliť v Mikulčiciach vladyku Zemežizňa, až potom sa usadil po návšteve Byzancie vo Svetoplukovej Nitre. Vyšší počet súčasne prevádzkovaných kostolov bude súvisieť so súčasným používaním obradov v jazykoch slovenskom, latinskom, aj gréckom, ktoré boli použité aj pri pohrebe patriarchu. Latinské kostoly Urolfovskej arcidiecézy mali biskupské chrámy v Olomouci,Mauterne,Nitre,a Vesprime, a podľa nariadenia pápeža Eugenia mali už zriadené aj školy dorastu. Tu ale nemožno očakávať honosné chrámy typu rímskych, aj Pribinovi stavali chrám soľnohradskí majstri.
to je legrace :-)
a že to někdo platí, že?
Pojem „hlavní město“ v 8./.9. století neexistovalo a jediný, kdo stále omieľajú tyto pojmy jste možná vy, diletanští amatéři, na Slovenksu
Krátkým komentářem k jednomu bodu z úvodního článku paní Ovsené bych chtěl poukázat na její absolutně neprofesionální přístup, který je pak zde bohužel slepě přijímám, aniž by byl nějak odborně recenzován. Laický názor zde pak převažuje nad skutečnými informacemi, což je zásadní chyba.
Ovsená napsala: „Ak si zoberieme, že dnes má priemerná obec 3000 obyvateľov, vychádza mi, že hlavné mesto Veľkej Moravy nemalo silu ani tej jednej súčasnej dediny. Pritom podľa mňa hlavné mesto muselo mať aspoň 7000 obyvateľov, v tom lepšom prípade aspoň 20000.“
1/ Staré Město mělo podle počtu a intenzity pohřbívání koncem devátého věku kolem 5-6.000 obyvatel, což je velmi dobře prokazatelná již výše uvedenými hrobovými nálezy. Vývoj počtu obyvatel se tak dá poměrně dobře sledovat po celé deváté století.
2/ Paní Ovsená ale předpokládá, že hlavní město VM muselo mít spíše 20.000 obyvatel. Jak sama uvedla, tento počet odvozuje od současného stavu, což je ale zásadní chyba. Jaksi jí chybí například informace o počtu obyvatel v té době. Například na území Slovenska žilo ve vrcholné velkomoravské době kolem 120.000 obyvatel (Havlík 1960, Fugedi 1981, Marsina 1984). Takže představa o hlavním městě s 20tis obyvateli je prostě totální hloupost.
pan Slovák 21.7.2013 napsal: „Cechy a Morava boli provicie, zapadakov, tak ako vzdy. To je hrozne tito Cesi a Moravaci, zivia bachorky aby to nebolo vidiet. Trocha rozumu do hrsti.“
Rád bych se zeptal na základě jakých důkazů tohle můžete o Moravě tvrdit?:-) chcete snad mě a odobrníky přesvědčit o tom, že pevnosti typu Nitra a Bratislava dokázali v něčem překonat celou řadu moravských lokalit včetně Mikulčic? Podívejte se laskavě nejdříve na rozdíl ve velikosti pevností, sídlištních aglomerací, počtu a velikosti sakrálních i světských staveb, sídliště vojenských družin a archeologických nálezů mečů a sekyr jako důkazu moci. V tom případě by bylo docela komické, že by se velkomoravští velmožové nechávali pohřbívat, jak vy píšete, v provinčních místech:-) ale chápu, že toto může z hlavy vypustit jen někdo, kdo o VM nemá valných vědomostí, ale pouze zbožné představy:-)
Bolo Velke Slovensko, slovencina. Centra boli Bratislava a Nitra. Nitra je ista a Bratislava je geograficky vacsia Nitra (juzny vybezok pohoria) na zapade Velkeho Slovenska. Tazko mohlo byt centrum v pahorkoch alebo bacorine alebo v dakej malej osade mimo hlavne tahy.
Cechy a Morava boli provicie, zapadakov, tak ako vzdy. To je hrozne tito Cesi a Moravaci, zivia bachorky aby to nebolo vidiet. Trocha rozumu do hrsti.
paní Ovsená napsala: „Vo velehradskom chráme sa to slovenskými dvojkrižmi doslova hemží. Nielen vonku, ale aj vo vnútri. Je evidentné, že nie příliš staré malby (kostol niekoľko krát vyhorel) sa inšpirovali slovenským znakom“.
Nestačím se divit nad vaší úrovni znalosti:-) vy se opravdu domníváte, že dvojramenný kříž má souvislost se Slovenskem? tedy pokud jej vztáhneme na stavby a poutní místa spojená s Velkou Moravou. Jako by jste nevěděla, že tento kříž byl na Moravu donesen právě věrozvěsty (viz. rozdíl v latinské a byzantské liturgii) a jako takový jej „zdědilo“ Slovensko. Takže postup obrácený, než jak je tu hned v úvodu svého článku představujete.
Ďakujem Vám pani Ovsená za vaše články a nedajte sa znechutiť poznámkami napr. o polarizačnom filtri. Bol by fajn, ale obsah článku je dôležitejší !
Paní Nenona,
předně…rád bych věděl, na základě jakých informací tvrdíte, že Metoděj byl pohřben na Devíne. Pokud se nepletu, tak jeho hrob zatím nebyl nalezen a tudíž asi máte přístup k informacím, po kterých marně pátrají již celé generace čských i slovenských historiků a archeologů. Takže pokud víte kde je přesně Metoděj pohřben a na základě jakých důkazů to víte, tak sem s tím. Bude to doslova a do písmene archeologická bomba ve střední Evropě.
Paní Ovsená,
vaší snahu zpochybnit vše moravské včetně lokalizace hlavního sídla velké Moravy, zde sluduji prakticky ve všech vaších rádoby odoborných textech. Když se vám tedy „podařilo zpochybnit“ hlavní město v Mikulčicích závěry ve stylu, že vám ta vesnice prostě jako hlavní město nepřipadá, tak bych se vás rád zeptal, jak by tedy podle vás mělo město z 8/9.století ve střední Evropě vypadat. Prosím nemíchejte do toho Carnuto, které bylo římské a s tímto prostředím nemělo absolutně nic společné!!!. To už rovnou můžete srovnávat slovanskou kulturu třeba s mykenskou, či egyptskou, etruskou atd. Prostě tady mícháte hrušky s jablky. A když se konečně od tohoto nesmyslu odprostíte, tak si položte otázku, co že by představovalo hlavní město Velké Moravy, pokud bychom jej hledali na Devine či Nitře:-) jak pak tyto „vesnice“ vypadali vedle tehdejších Mikulčic? V čem jej překonávali tak, že by se vnich dalo hledat hlavní město VM spíše, než v Mikulčicích?:-)))
Až teraz, pri prehliadke šperkov z Moravy som si uvedomil, že takú rolničku, aká je v múzeu som kedysi v 1980-siatom roku v Sedmohradsku cestou k Čiernemu moru vymenil za pivo z okna vlaku kdesi v Kluži! Presne takto vyzerá, mám ju doma doteraz!! Zaujímavé, že tento motív doteraz sa tam udržal a vyzváňa!
Konečne som našla nejakú stránku, zaoberajúcou sa dejinami starého slovenska. Už asi dva roky také niečo hľadám na webw a bohužiaľ, doteraz som musela konštatovať, že slováci nemajú záujem o svoje dejiny. Tiež som bola v Mikulčiciach a trochu som sa snažila tú pani, ktorá bola mimochodom veľmi milá, „usmerniť“. Po prečítaní kníh Devingrad a Hlaholika od E Šubjakovej a aj iných som presvedčená, že centrum Rastislava bol Devín, tam nájdený kostol s nartexom škola Cyrila a metoda a sv, Metod bol pochovaný v tunajšom chráme v obci Devín, ktorý stojí na základoch hlavného veľkomoravského chrámu. Okolo tohto kostola je viac záhad. Bohužiaľ, slovač, ako aj odborná verejnosť tieto veci ignoruje a v tých Valoch u M. som si bohužiaľ uvedomila, že možno aj dobre, že to pripadlo moravákjom, lebo slovenský národ je už taký. Nectí si svoju minulosť, nezaujíma hi to. Ako to tam majú pekne porobené a u nás?…..
Zdravim pani Ovsena,
so zaujmom som si precital Vas cyklus o cestach po Slovenskej zemi. Natrafil som na zopar pre mna zaujimavych \"veci\", o ktorych by som rad s Vami porozpraval mimo tohoto webu. Mozete mi prosim napisat? Dakujem.
Vazeny pan Metod J. Slav. To tretohorne uhlie podporuje moju teoriu, ktora naruby prevracia sucastne predstavy nasich historikov o nie velmi vzdialenych dejinach nielen Slovenska a Slovenov. Vedeli by ste mi podat nejake detailnejsie informacie o tomto naleze? Prosim ozvite sa mi na: ocZAVINACsgo.sk.
Pani Ovsená,
zväčša nepriamo, skrz podporný príspevok, chválievam všetky vaše články,
ale tento najnovší musím pochváliť priamo.
Tento príspevok mi doniesol nový podstatný poznatok o blízkosti
náleziska Mikulčice a „holíčskeho Stonehenge“. Túto skutočnosť som si
doteraz neuvedomil, a preto Vám veľká vďaka.
A navyše „kauza holíčsky Stonehenge“ mi pripomenula udalosť, ktorá sa
mala stať za socializmu v jednej slovenskej bani na hnedé uhlie (v Handlovej ?).
V TEJTO SLOVENSKEJ BANI MALI BANÍCI VYKOPAŤ V TREŤOHORNOM UHLÍ
DAČO ČO VYPADALO AKO ĽUDSKÁ KOSTRA.
A NA SLOVENSKU UŽ SAMOZREJME ?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!
PREDÁCI, ČI VEDENIE BANE, TÚTO SKUTOČNOSŤ UTUTLALI, ABY IM PRÍPADNÉ
AKTIVITY ARCHEOLÓGOV NEZAHATILI SPLNENIE PLÁNU ŤAŽBY, A TÝM AJ
OHROZILI PRÉMIE?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!