Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach II. (a rieky ako kľúč k dávnemu rozširovaniu Slovanov)

Povodia európskych riek a morí.

Tento článok nadväzuje na článok o Ukrajine pod názvom Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach.

V minulom článku som sa zaoberala historickými súvislosťami, ktoré sa týkajú rozdelenia Slovanov/Venedov na dve veľké skupiny – Slovänov (Dunajskí Slovania) a Antov (dnes Ukrajinci a Rusi). Takto rozdelil Slovanov v 6. storočí byzantský úradník Jordanes. Sloväni žili južne od rieky Dnestra až po prameň Visly, teda na území Karpatskej kotliny. Anti žili medzi riekami Dnester a Dneper. Z historických textov vyplýva, že Slovania žili popri riekach takým spôsobom, že medzi nimi nebolo voľné miesto. To znamená, že sa posúvali pozdĺž riek.

Toto je všetko pekné, ale obyčajný človek nechápe, prečo sa Slovania rozšírili práve okolo rieky Dnester. Ani nechápe, prečo sa Slovania rozšírili práve na tie miesta, kde sa rozšírili. Ani nechápe, prečo zanikli na tých miestach, na ktorých zanikli. Ani nechápe, prečo sú Poliaci takí odlišní od ostatných Slovanov. Toto všetko sa ale dá pekne vidieť, keď sa pozrieme na mapu európskych riek a morí ich spádových oblastí. Potom sa nám odokryje jasná podstata a hranice prirodzených regiónov.

Na základe obrázka vyššie vieme povedať nasledovné.

• Vieme pochopiť, prečo Polabskí Slovania (č. 1) boli predurčení na vyhynutie. Sídlili na rieke Labe, ktorá patrí do prirodzenej sféry Nemcov. Toto územie spadá do Severného mora. Polabskí Slovania sa nemohli ubrániť neustálemu dotieraniu Nemcov. Tí si nakoniec našli zámienku. Za účelom obrátenia Polabských Slovanov na pravú kresťanskú vieru na nich vykonali genocídu.
• Na základe povodia riek vieme pochopiť, prečo sa Švajčiarsko (č. 8) ponemčilo. Patrí totiž do prirodzenej oblasti Nemcov. Jeho južná časť však spadá do oblasti Stredozemného mora. Východná sa zvažuje do Francúzska. Preto zrejme je Švajčiarsko trojjazyčné.
• Podobne dokážeme pochopiť, prečo medzi Francúzskom a Nemeckom prebiehali vždy boje o pohraničné územia. Francúzka severovýchodná časť (č. 9) totiž patrí do prirodzenej nemeckej oblasti. Nemci sú totiž národom Severného mora. Francúzsko má aj časť východného územia (č. 10) patriaceho do spádovej oblasti Stredozemného mora. Zrejme preto sa Francúzsko nakoniec polatinčilo. Potobne východ Španielska (č. 11).
• Podľa spádových oblastí vieme tiež pochopiť, prečo sa územie Katalánska s hlavným mestom Barcelonou (č. 11) snažia odrhnúť od Španielska. Geograficky totiž toto územie patrí k Stredozemnému moru. Zvyšok Španielska patrí Atlantickému oceánu. Iné obchodné styky, iné vodné cesty, iné sklony vytvorili mierne odlišnú kultúru, ktorá za mnoho storočí nadobudla vlastnú identitu.
• Všimnime si oblasti označené č. 18 a 19. Mapa je neaktuálna a tak nezodpovedá súčasným hraniciam. Tieto oblasti kedysi patrili Srbsku. Z 18-tky je dnes samostatné Kosovo a z 19-tky Čierna hora, ktoré spadajú do Stredozemného mora. Zvyšok Srbska spadá pod povodie Dunaja a Čierneho mora. Ak teda niekto tvrdí, že Kosovo je Srbia, tak sa pletie. Z geografického hľadiska je Kosovo Albánsko. Podobne je na tom Macedónsko. Albánsky problém nedávno vzplanul aj v Macedónsku, kde Albánci vyhlásili republiku Iliridy.
• Všimnime si Čechy (č. 17). Čechy tiež spadajú do prirodzenej oblasti Nemcov. Pred vojnou mali viac Nemcov, ako bolo Slovákov na Slovensku. Po odsune Nemcov problém Čechov na čas ustal. Je však len otázkou času, kedy sa Nemci znovu natlačia do svojej prirodzenej geografickej oblasti.
• Čechy (č. 17) majú toho spoločného s Moravou menej ako Morava so Slovenskom. Preto kedysi tieto dve územia – Morava a Slovensko – patrili k sebe. Moravo-Slovensko kedysi anektovalo Čechy spod Bavorskej nadvlády (č. 7).
• Česká republika má kus územia, ktoré prirodzene patrí Poľsku. Je to časť Sliezska (č. 2). Je nepravdepodobné, aby sídlo veľkomoravského vladára ležalo v Ukerskom Hradišti, ktoré sa nachádza tak blízko Sliezska. Svätopluk toto územie neovládal. Zaujímavé je, že keď rozširoval svoje územie, nezabral najskôr Sliezsko, ale Visliansko, ktoré leží od Sliezska na východ (nad Slovenskom). Visliansko bolo asi dôležitejšie, nakoľko ležalo na jantárovej ceste, ktorá viedla pozdĺž Visly.
• Všimnime si Rakúsko (č. 6). Toto územie bolo po zničení Avarov zaplavené Slovanmi a Bavormi (č. 7). Tak Bavorsko, ako aj Rakúsko však patria do spádovej oblasti Dunaja a Čierneho mora. Preto ak vnímame Podunajsko za slovanské územie, aj Bavorsko a Rakúsko by mali byť slovanské. Nie sú preto, lebo zaniklo centrum Veľkoslovenskej ríše, ktoré ovládli Maďari. Oslabenie slovanského rozkvetu v centre slovanského územia spôsobilo, že územia, ktoré by sa za iných okolností prirodzene poslovančili, sa ponemčili na Bavorsko a Rakúsko.
• No a teraz poďme konečne k Poľsku (č. 13) a Ukrajine. Pravlasť Slovanov nemohla byť v dnešnom Poľsku. Je to viac-menej vylúčené. Ak by bola pravlasť Slovanov v Poľsku, dnes by pobaltské štáty (č. 14) boli čisto slovanské. Poliaci by si s Litovcami, Lotyšmi a Estóncami, ktorí tiež patria ako Poliaci do spádovej oblasti Baltického mora, bez najmenších problémov rozumeli. Splynuli by v jeden národ. To sa ale nestalo. Preto sa Slovania nemohli šíriť z Poľska.
• Jordanes v 6. storočí spomína Slovänov v oblasti medzi Dnestrom a Vislou, pravdepodobne smerom na juh do Karpatskej kotliny. Antov, východných Slovanov, zase nachádza medzi riekami Dnester a Dneper. Ruský kronikár Nestor však v 10. storočí opisuje starú slovanskú povesť o pôvode Slovanov. Pravlasť Slovanov vidí v Karpatskej kotline na strednom Dunaji, odkiaľ boli vyhnaní Vlachmi. Toto by úplne sedelo. Ak si totiž predstavíme, že by Slovania utekali za slobodou na sever proti prúdu rieky Tisy, tam by dosiahli bod, ktorý ja nazývam strecha Európy. Je to totiž miesto, z ktorého sa na rôzne strany začína zvažovať zem, pričom tieto zeme spadajú do povodia Baltického mora a Čierneho mora. Iba z tohoto miesta sa Slovania mohli rozšíriť súčasne naspäť do Karpatskej kotliny (pozdĺž Tisy k strednému Dunaju – tu tiež podľa mňa treba hľadať Svätoplukove sídlo), do Poľska spadajúceho pod Baltské more (pozdĺž Visly) a tiež k riekam Dnester, Boh a Dneper, ktoré vtekajú do Čierneho mora. Veľká vzdialenosť a odlišný kultúrny vývoj a kontakty s inými národmi spôsobili, že sa kedysi jeden veľký Slovanský národ kultúrne rozdelil. Zmenila sa aj jeho reč. Kým Poliaci zachovali nosovky, všetky ostatné slovanské národy spadajúce do Čierneho mora ich už nemajú. Keby Poliaci tiež patrili do povodia Čierneho mora, tak by tiež stratili nosovky. Zachovali si ich len preto, lebo boli kultúrne a geograficky oddelení od ostatných Slovanov.



• Keď vidíme spádovú oblasť Baltického mora, hneď lepšie rozumieme, prečo Poliaci medzi 14. a 18. storočiami opakovane vytvárali úniu práve s Litovcami – takzvaná Poľsko-Litovská únia. Opakujem, že keby bola pravlasť Slovanov v Poľsku, toto územie by už v dávnych dobách splynulo s pobaltskými krajinami. Preto slovanská pravlasť NEMOHLA BYŤ v Poľsku.
• Ako môžeme vidieť na mape Ukrajiny, existuje na Ukrajine oblasť, ktorá jej prirodzene nepatrí (č. 5). Táto oblasť je časťou bývalej Východnej Haliče, ktorú Poľsku odňalo Rakúsko. Znamená to, že na Ukrajine je istý prirodzený poľský vplyv, aj keď do roku 1947 si Poľsko a Ukrajina vymenili obyvateľov a teda Poliakov tam dnes žije už len málo. Ak by sa Ukrajina rozpadla na menšie územia, Poľsko by si určite nárokovalo túto oblasť č. 5. Možno aj preto je Poľsko také nabudené, aby bojovalo proti Rusku. Možno sú jeho zámery ziskuchtivé.

Na obrázku vyššie môžeme vidieť situáciu rôznych povodí v celej Európe, vrátane Ruska.

• Kým Ukrajina leží v povodí najmä Dnepra (č. 3), Rusko zase Volgy (č. 1). Rusko je teda ríšou na Volge. Hlavné mesto Ruska by sa preto hodilo niekam viac do centrálnej časti povodia Volgy, nie na jeho západný okraj. Časť Ruska tvorí aj Donecko (č. 4).
• Bielorusko je viac geograficky naviazané na Ukrajinu (č. 3) ako na Rusko (č. 1, 4, …).
• Východná časť Ukrajiny má neprirodzené hranice. Takzvaný Donbas (Donets Basin – Donecké povodie) zasahuje do východnej Ukrajiny. Pritom väčšia časť Donecka patrí Rusku. Teda celé Donecko by prirodzene malo patriť Rusku. To dnes spôsobuje problémy. Táto oblasť sa nazýva Novorusko.

Teraz sa trochu povenujme povodiu Dunaja. Nevadí, že to je mimo témy.

• Ak by bola pravlasť Slovanov na strednom Dunaji, ako tvrdil Nestor, muselo by sa jednať o oblasť č. 5 na mape vyššie. Toto územie totiž prirodzene patrí k sebe, či už nad Dunajom, pod Dunajom, alebo po stranách Dunaja. Je to oblasť okolo jazera Balatón. Práve toto územie obsadili kedysi Rimania. Ak by Slovania sídlili pôvodne na tomto území, mohli byť vytlačení na sever pozdĺž Tisy ku Karpatom. Odtiaľ sa mohli rozširovať ďalej a vracať sa naspäť do pravlasti. Možno nie všetci Slovania odišli za Karpaty. Možno len časť z nich. Tí zvyšní možno slúžili Rimanom a boli im za otrokov, sluhov. Odtiaľ možno názov pre otroka sclavus.
• My, na Slovensku, máme prirodzené problémy s Maďarskou menšinou, pretože územie južného Slovenska (červenou farbou) prirodzene patrí do priameho povodia Dunaja. Z toho aj vyplýva Nestorové tvrdenie, že dávni Sloväni sa zo Slovenskej zeme (západné Maďarsko) rozšírili na sever za Dunaj, do oblastí, kde dnes na dnešnom Slovensku žije maďarská menšina, a odtiaľto sa tí dávni Sloväni rozšírili ďalej na dávnu Moravu (západné Slovensko + česká Morava).
• Možno boli Slovania pôvodne v oblasti č. 3 a odtiaľto sa presunuli na západ do dnešného západného Maďarska. Odtiaľto sa potom mohli rozšíriť na sever za Karpaty pod tlakom Keltov, ktorí si podmanili toto územie ešte pred Rimanmi.
• Pod č. 8 vidíme hnedú oblasť rieky Veľkej Moravy. Krajina Veľká Morava bola teda v dnešnom Srbsku. Ak však bola tam, tak jej centrom asi nebola Sriemska Mitrovica, ako som si pôvodne myslela. Sriemska Mitrovica patrí do povodia Sávy, nie Veľkej Moravy. Možno bol hlavným mestom Veľkej Moravy Belehrad, čiže Veľhrad.
• Pokiaľ vnímame snahy slovenských kniežat o vytvorenie vlastného arcibiskupstva na Dunaji, je nepredstaviteľné, aby centrum tejto ríše ležalo v dnešnej českej Morave č. 1. Toto územie je príliš odstredivé. Ak by aj bolo hlavným mestom Dunajskej ríše Uherské Hradište, niet divu, že zaniklo. Dnešná česká Morava totiž nie je a ani v minulosti nebola geografickým centrom Podunajska. Ani ním nikdy nebude. Takýmto centrom by mohla byť zmienená Sriemska Mitrovica, Belehrad, Budapešť(!), Ostrihom(!), v istom zmysle aj Bratislava, aj keď tá už sa mi zdá dosť mimo. Prípadne hlavným mestom mohol byť Čenád/Marosvár/Moravský hrad, aj keď skôr nie, lebo ležal pri Tise, nie na Dunaji. V podstate by sa malonachádzať niekde v tých miestach, kde sa na mape nachádzajú červené kruhy. To sú miesta, kde sa rieky vlievajú do väčších riek. Na sútoku dvoch riek najskôr možno predpokladať nejaké významné centrum.

Záver

Aj keď sa môže zdať, že Ukrajine som sa venovala málo, predsa sú zistenia dôležité. Ukrajina má iné kultúrne a geografické pôsobenie, nakoľko spadá do povodia Dnepra. Rusko zase do povodia Volgy. Tieto krajiny môžu spolu koexistovať, no predsa sú a vždy budú prirodzene rozličné. Okrem toho do Ukrajiny zasahuje časť územia pod prirodzeným poľským vplyvom, bývalá časť Haliče, čo dáva Poliakom vidinu zisku územia po tom, ako sa Ukrajina rozpadne na menšie časti. Podobne z východu do Ukrajiny zasahuje ruské Donecko, kde má prirodzený vplyv Rusko. Toto spôsobuje súčasné problémy na Ukrajine.

§ 311 VLASTIZRADA – Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.