Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“

Pri pátraní po hlavnom meste „Veľkej Moravy“ rôzni skúmatelia používajú rôzne metódy. Niektorí sa orientujú najmä podľa dobových zápisov, iní podľa archeologických vykopávok a niektorí sa riadia sedliackym rozumom. Za tých posledných sa považujem aj ja. V skutočnosti by mal každý skúmateľ používať všetky metódy a všetky by mu, pokiaľ objavil pravdivú hypotézu, mali spolu súhlasiť. Pokiaľ súhlas nenastane, neznamená to, že hypotéza nie je pravdivá, je len nepotvrdená. V prípade, že texty kroník sú sfalšované, alebo sú archeologické náleziská vyrabované, ťažko je podoprieť pravdivú hypotézu zo všetkých strán.

Pri mojom skúmaní histórie „Veľkej Moravy“ vychádzam z jednej základnej hypotézy, ktorú považujem za axiomatickú – kedysi veľmi dávno sa ľudia riadili geografickými podmienkami, a tak najskôr a najviac osídľovali tie miesta, cez ktoré viedlo najviac obchodných ciest.

Verím tomu, že dávni ľudia mali istý stupeň technického rozvoja, ktorý im neumožňoval stavať diaľnice, kopať tunely a iné skratky. Preto museli citlivo vnímať svoje okolie a hľadať v ňom prirodzené obchodné cesty. Takúto prirodzenú cestu hľadali aj v Kanade. Mala názov cesta na severozápad (Northwest Passage). Mala spojiť Atlantický a Tichý oceán. Výskumníci hľadali nejakú veľkú rieku, ktorá by tiekla na západ cez Kanadu. Keďže takú rieku nenašli, hľadali cestu po mori, čo bolo tiež riskantné kvôli ľadovcom. Pointou bolo, vytvoriť obchodnú trasu, ktorá by ušetrila náklady na dopravu tovaru.

V dávnejšej minulosti ľudia neboli hlupáci. Tiež vo veľkom obchodovali. Napríklad s jantárom, hodvábom, koreninami, soľou, drevom, kovmi, zbraňami, kožušinami a podobne. Na to potrebovali dobré cesty, aby mohli prejsť s vozom, prípadne koňmo, na somároch a podobne. Najlepšie bolo, ak objavili nejakú veľkú rieku, ktorá tiekla smerom, ktorý potrebovali. Vtedy im stačilo naložiť tovar na lode alebo plte a nechať ho zviesť do cieľa. Ľuďom často stáli v ceste hory, rieky, alebo močiare. V tom prípade museli oblasť obchádzať, prípadne prechádzať kontrolovanými priesmykmi, kde museli platiť mýto.

Tam, kde sa krížili prirodzené obchodné trasy, vznikali prirodzené centrá obchodu. Tieto centrá vznikali prirodzene. Bolo v nich dostatok jedla a oblečenia. Ľuďom sa pri nich darilo. Prežívali tam najlepšie a rozvíjali sa. Tieto miesta sa stávali predmetom záujmu lúpžných bánd, preto ich bolo treba opevniť. Tak začali vznikať prvé hrady a mestá. Treba mať na pamäti, že ak aj nejaké mesto zaniklo, pokiaľ bolo naozaj na vhodnom mieste, vždy sa prirodzene obnovilo, hoc aj obyvateľstvo mohlo mať inú národnosť. V takýchto významných mestách sa potom usadil panovník, ktorý začal kontrolovať krajinu pozdĺž obchodných trás. Ochraňoval tieto trasy pred lúpežníkmi a dobyvateľmi. Ak padol, namiesto neho sadol na trón panovník víťazného národa a ten prevzal kontrolu nad územím. Veľkosť kontrolovaného územia závisela od sily centra. Pokiaľ bolo centrum naozaj silné a nemalo konkurentov podobnej veľkosti, rýchlo naberalo na veľkosti a významnosti. Ak však v okolí bolo niekoľko centier podobného významu, tieto medzi sebou bojovali o vplyv a žiadne neprerástlo do nejakého jedinečného postavenia. Funguje to podobne ako gravitácia.

Ďalej treba mať na pamäti, že ak aj nejaké centrum prevzalo úlohu hlavného hradu, pritom však toto centrum nemalo dostatočne vhodnú polohu, tak svoju úlohu hlavného hradu zohrávalo vždy len dočasne. Ten pravý hlavný hrad sa časom stal väčším, prirodzené sily mu dali narásť, jeho vplyv zatienil dočasný hlavný hrad, ktorý prestal byť hlavným hradom.

Jantárové cesty

Kedysi sa obchodovalo najmä s jantárom. Keď hovorím kedysi, mám na mysli obdobie pred r. 750 pred n.l.. Vynikajúco túto tému spracoval slovenský génius Pavol Jozef Šafárik v Slovanských starožitnostiach. Jantár sa dovážal od Baltického (Venedského) mora, kde ho more po zime každú jar vyplavovalo na pobrežie. Odtiaľ sa rôznymi cestami dopravovalo ku Grékom, Féničanom, neskôr k Rimanom.

Obchod s jantárom u niekdajších Feničanov a Grékov vrhá prvé svetielko na tieto severné krajiny a teda aj na Vindov. Tento vzácny plod zeme sa dobýva už od starodávna, tak ako až podnes, na pruskom brehu, menovite v Sambii či Samlande, a odtiaľ sa vyváža do východných krajín, kde sa používa ako na rozličné šperky a okrasy, tak osobitne aj na kadenie v chrámoch. Už v spisoch Hesioda [750 — 700 pred Kr.],[101] ak veríme Hyginovým slovám, bola zmienka o jantári; ale ten ešte vtedy nepochybne nepochádzal z Prús, ale z iných východných krajín. Naproti tomu pravdepodobne už za čias Tálesa [ok. 600 pred Kr.], no určite za čias Aischyla [490 pred Kr.], Sofokla [449 pred Kr.] a Euripida [449 pred Kr.] ho dostávali Gréci z tejto severozápadnej strany Európy, čo je zrejmé z rozličných domnienok o jeho pôvode vymyslených týmito básnikmi, čomu nasvedčujú aj slová súvekého dejepisca Herodota [456 pred Kr.]. Ten vyslovene hovorí,[102] že ako cín, tak aj jantár bol dovážaný ku Grékom za jeho čias z najzadnejších končín Európy, hoci o položení samej tej vlasti, v ktorej sa vlieva rieka Eridanus do Severného mora, nič podrobnejšie povedať sa neodvažuje, a skoro má v podozrení, že meno tejto rieky nie je grécke.[103]

Read more: Pavol Jozef Šafárik, Slovanské starožitnosti, http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1522/Safarik_Slovanske-starozitnosti-I/5

Podľa Šafárika existovali tri prastaré kupecké cesty:

1. „Prvá, ako sa zdá, najstaršia cesta viedla od brehu mora Baltického cez nepoznané zeme vnútorných zatatranských krajín, hádam po riekach Pregle a Pripeti, alebo po Visle, Bugu a Pripeti, alebo napokon, čo je však najpravdepodobnejšie, po západnej Dvine (Eridane alebo Rudone) až k rieke Dnepru, a po nej cez kraje podmanené Skýtmi až ku gréckym osadám na brehu Čierneho mora, menovite k Olbii, založenej tam už okolo 655 pred Kr.[108] Touto cestou dostávali tento plod Skýti, u ktorých sa nazýval sacrium,[109] a iní Aziati už v najstaršej dobe: touto cestou sa okrem jantáru dovážali k čiernomorským Grékom aj kožušiny a obilie.“
2. „Druhá rovnako prastará kupecká cesta sa tiahla rovinami dnešného Poľska, cez Tatry, údolie Váhu, Panónie až k moru Adriatickému: mestá Calisia (dnešný Kališ), Carrhodunum (neďaleko Krakova), potom Celemantia a Carnuntum v Panónii boli hlavné stanoviská na tejto ceste. Je isté, že už za čias Herodota, ako aj dlhý čas po ňom, sa obchod s jantárom uskutočňoval touto cestou. Po nej sa dostal aj onen rímsky, cisárom Nerom [54 — 55] vyslaný rytier z mesta Carnuntum do nadvislianskych končín a na baltické pobrežie.[110]“
3. „Tretia, západná cesta smerovala cez nemecké krajiny do Galie, menovite do Massilie. Po nej sa vyvážal jantár z baltického okolia najprv po mori až k ústiu Odry alebo Labe, alebo, tak ako neskôr, do Šlezviku, a odtiaľ sa dodával po suchej zemi alebo po riekach až do Massilie, kde ho kupovali Feničania a Kartáginci a bol prevážaný do východných krajín. Tento výnosný obchod, ako sa už uviedlo, dal Massilianom príčinu na vyslanie Pythea pre lepšie vyskúmanie tých krajín, odkiaľ pochádzal ten drahocenný plod.“

Nás zaujíma druhá cesta, nakoľko táto viedla cez naše územie. Neverím, že jantárová cesta bola len jedna. V podstate bolo treba nájsť niekoľko odnoží, aby v prípade vysokého mýta alebo ohrozenia, bolo možné použiť inú cestu. U nás viedli odnože jantárovej cesty cez údolie Váhu, cez Turiec smerom na Oravu a možno aj inokade. Nemám žiadny písomný zdroj, kde by som sa o týchto cestách dočítala viac, tak nemôžem citovať.

Blízkosť prameňa Visly ku Kysuckému regiónu je nápadná. Naozaj aj cez Kysuce vraj viedla jantárová cesta. Kysucké Nové Mesto na rieke Kysuci sa kedysi veľmi dávno za rímskych čias nazývalo osada Asanka. Podľa Ptolemaia táto osada ležala na jantárovej ceste. Nižšie pri sútoku Kysuce (možno latinská Cusus) a Váhu je obec Brodno, v ktorej bol brod na druhú stranu rieky Kysuce, kde cesta viedla ďalej pozdĺž Váhu. Neďaleko odtiaľto je pri Váhu obec Divinka, kde sa nachádza hradisko z doby rímskej. Ďalej šla cesta pozdĺž Váhu smerom na juh.

Prečo bolo dobré cestovať pozdĺž riek? Pri rieke je život. Kone sa mohli kedykoľvek napojiť, rovnako tak aj ľudia. V rieke boli ryby, teda jedlo. Rieky tečú v údoliach a tak sa nemôže stať, aby cestu zrazu zahatila hora. Môže sa stať, že rieka preteká cez úzke údolie, kde nie je priestor na vozy. Takéto miesto je napríklad v Strečne pri Žiline. Angličania by povedali, že tam je bottleneck, teda hrdlo fľaše, zúženie. V lepšom prípade, pokiaľ bola rieka dosť hlboká a nie príliš dravá, dali sa použiť lode.

Kým na Slovensku sa dal Váh splavovať už od Žiliny, možno čiastočne po Kysuci, v prípade zeme Moravy je rieka Morava použiteľná až od Uherského Hradišťa, lebo nad ním smeruje zlým smerom (na severozápad). Teda dlho bolo treba ísť po súši Moravskej zeme, kým sa obchodníci zo severu dostali k vodnej ceste. Hoci podľa etymológa Šimona Ondruša je pôvod slova Váh v bielej rieke, podľa mňa názov súvisí so zvážaním. Váh bola rieka na zvážanie tovaru, príp. dreva. Kvádi, ktorí sídlili aj v našich končinách, boli podľa mňa Važania. Quadi majú len na skok k pomenovaniu Vendi, čo je starší názov pre Slovanov. Toto však uvádzam len ako postreh bez dokazovania.

Podľa Sasinka, vraj Theophylakt (r. 629) a po ňom Focius (+891) zrejme hovoria, že Slovania pred tým menovali sa Getami. Ďalej píše, že hoci predkovia naši nosili všeobecne meno Getov, čiže roľníkov, predsa dejepisci ľubovoľne prikladali im aj mená Dákov, Mysov (Moesov) a Quadov, čiže Vážanov alebo Povážanov. Za starej doby sa vraj namiesto V písalo aj Qu; napríklad Quandali, Vandali: teda Quadi miesto Vadi. Písmena G sa zamieňali s písmenom D; napr. Remidius, Remigius. Dosiaľ máme toho príkladom v talianskom oggi, hodie, ako aj v našom Andel namiesto Angel, alebo Váďovce namiesto Vágovce, atď. a tak Quadi = Vagi, Vagii.

Rieka Váh sa vlieva do Dunaja pri Komárne. Cesta pokračovala ďalej buď po Dunaji alebo krížom cez Dunaj na juh. V každom prípade sa Komárno stalo významým obchodným centrom. Je to jedno z prirodzených miest, ktoré by vyvstali, nech by na naše územie prišiel bývať akýkoľvek národ. Slovensko má týchto prirodzených miest veľa. Samotná Žilina je takým miestom. Ďalšie miesta sú Bratislava na úbočí Dunaja, odkiaľ je dobrý výhľad do diaľky pre prípad napadnutia. Devín je takým miestom. Devín vznikol na sútoku Dunaja a rieky Moravy. Tiež je tam vysoké skalné bralo. Nitra kontroluje tri vetvy jantárovej cesty, rieky Váh, Nitru a Hron.

Aj na Morave sú takéto prirodzené miesta. Napríklad Uherské Hradište na rieke Morave. Uherské Hradište je prvé miesto od severu, kde sa dá napojiť na vodnú trasu rieky Moravy južným smerom. Druhým takým miestom je Hodonín (Mikulčice), ktoré ležia súčasne nielen na severo-južnej, ale aj východo-západnej trase (Praha-Nitra). Olomouc je na rieke Morave a súčasne na trase Praha-Žilina. Zem Morava nemá viac takýchto miest.

V Poľsku je takým miestom Krakov. Je to najjužnejšie mesto na rieke Visle, ktoré leží súčasne na východo-západnej obchodnej ceste (Frankfurt-Kyjev), ktorá ide poza Tatry. V Maďarsku je takým miestom jednoznačne Budapešť (križovatka Sirmium-Baltik a Benátky-Kyjev), Pribinov Blatnohrad (Zalavár) (križovatka Frankfurt-Sirmium a Benátky-Kyjev) a Stoličný Belehrad (Székesfehérvár) (križovatka Sirmium-Baltik a Benátky-Kyjev). V Rakúsku je takým mestom jednoznačne Viedeň, resp. jej blízke okolie (Carnuntum).

Model obchodných ciest

Na to, aby som získala predstavu o nejakých obchodných cestách, použila som funkcionalitu optimálnych trás v Googlemaps. Dá sa navoliť začiatočný bod, koncový bod a spôsob dopravy (peši). Googlemaps nejakým algoritmom vypočíta najkratšiu trasu, berúc pri tom ohľad na hory a iné geomorfologické prekážky. Týtmo spôsobom vieme veľmi rýchlo dostať hrubý prehľad o tom, kde vznikajú prirodzené križovatky obchodných ciest.

Pri smere juh-sever nám stoja v ceste Alpy, Dunaj a Tatry. Pri smere západ-východ sme limitovaní tiež Aplami, Dunajom a Tatrami. Dunaj samotný smeruje na východ. Podľa toho sa asi volá Ister, viď anglické eastern, čo znamená východný, anglické Easter, čo znamená Veľká noc, je odvodené od znovuzrodenia – Slnko sa znovuzrodí na východe pri východe Slnka.

Samozrejme, že sa nedá stopercentne spoliehať na Googlemaps. Nedá sa z neho zaručiť nič. Avšak ako istý prvotný náhľad na nejaké smerovanie nám môže dobre poslúžiť.

Za východzí bod na juhu som zobrala Benátky, kde bol prístav. Alternatívne miesto smerom na Grécko je Sriemská Mitrovica, jedno z troch hlavných miest Rímskej ríše. Leží južne pod ohybom rieky Dunaj na východ. Je to prirodzené obchodné veľkocentrum, nakoľko sa cez neho dá dostať zo západnej Európy do Grécka bez toho, aby bolo treba prekročiť Dunaj.

Na severe som zobrala za cieľový bod Petrohrad. Je jedno, či som zobrala Petrohrad, Vilnius, alebo iné mesto v pobaltských štátoch. Všetky sú dosť ďaleko od nás, takže odchýlka je minimálna.

Za východzí bod na západe som vybrala Frankfurt, pevnosť Frankov, ktorú dal postaviť Karol Veľký ako kráľovský dvor.

Na východe to je Kyjev, hlavné mesto drievnej Rusi.

Medzi týmito miestami som hľadala optimálne pešie trasy s variáciami mimo alebo cez mesto Krakov. Mesto Krakov má totiž jedinečnú polohu. Keď išla obchodná kolóna smerom na sever, mohla sa zastaviť v Krakove a predať tam rímsky tovar, vyložiť vozy, smerovať na sever, tam naložiť vozy jantárom a smerovať do Benátok. Krakov má unikátnu centrálnu polohu na križovatke Franfurt-Kyjev a Benátky-Baltik.

Pospájaním týchto miest cez Googlemaps mi vznikli trasy, ktoré sa na istých miestach križovali. Juh-sever je znázornený modrou, západ-východ červenou a juh-východ (Benátky-Kyjev) oranžovou farbou.

Tieto miesta kríženia jantárových ciest s inými veľkými obchodnými cestami boli najmä:
Viedeň, Mikulčice, Uherské Hradište = Benátky-Baltik
Bratislava (Devín, Possonium) = Benátky-Krakov-Baltik
Komárno = Sriemska Mitrovica-Komárno-Baltik
Budapešť = Sriemska Mitrovica-Krakov-Baltik + Benátky-Kyjev
Stoličný Belehrad (Székesfehérvár) = Sriemska Mitrovica-Komárno-Baltik + Benátky-Kyjev
Nitra = Sriemska Mitrovica-Komárno-Baltik; Benátky-Krakov-Baltik

Záver

Na Morave nevzniklo ani jedno významnejšie kríženie!!! Všetky obchodné cesty zo západu na východ totiž obchádzali Moravu!!! Kríženie vznikne len v Mikulčiciach, ak spojíme Prahu s Nitrou.

Pokiaľ chápeme Dunaj ako vodnú cestu zo západu na východ, tak túto cestu prekrížia juho-severné cesty na Slovensku v Bratislave a Komárne!!! Nitra kontroluje dve juho-severné cesty – juhozápadno-severnú (Benátky-Krakov-Baltik) a juhovýchodno-severnú (Sriemska Mitrovica-Komárno-Baltik)!!!

To znamená, že

1. slovenské mestá Bratislava a Komárno sú dôležitejšie ako Mikulčice a Uherské Hradište na Morave,
2. aj Nitra je významnejšia ako Mikulčice a Uherské Hradište, lebo cez ňu navyše prechádzajú obchodníci z Byzancie,
3. v Uherskom Hradišti nemohlo vzniknúť žiadne významnejšie mesto!!! V žiadnom prípade nie mesto, ktoré by dlhodobo kontrolovalo širšie územie, nieto ešte ríšu!!! Nič také, čo by mohlo konkurovať Bratislave, Komárnu, Budapešti, Stoličnému Belehradu (Székesfehérvaru), alebo Blatnohradu (Zalaváru), ba dokonca ani Nitre!!!

Ďalej máme zaujímavé zistenie, že Pribinov Blatnohrad (Zalavár) nie je náhodou zvolený za centrum Blatenského kniežatstva. Leží na dôležitých obchodných cestách (smeroch) Benátky-Kyjev a Frankfurt-Sirmium. Blatnohrad bol teda dôležitejší, ako si dnes myslíme. To isté platí pre Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), ktorý leží na trase Benátky-Kyjev a Sirmium-Komárno-Krakov-Baltik. Stoličný Belehrad bol najdlhšie hlavným mestom Uhorska.

Ak by Mojmír alebo Rastislav sídlili v Uherskom Hradišti, nebolo by divu, ak by to mesto po zničení už neožilo do pôvodnej významnosti. Je to totiž mesto celkom bezvýznamné. Je bezvýznamné tak dnes, ako bolo isto bezvýznamné aj v minulosti. Hľadať v ňom prirodzené a dlhodobé hlavné mesto „Veľkej Moravy“, nebodaj ešte ríše, je na smiech. Skutočné hlavné mesto povodia Dunaja (Karpatskej kotliny) muselo podľa môjho názoru ležať na Dunaji rovnako, ako Krakov leží na Visle a Kyjev na Dnepri.

Tak ako je Nitra chránená od juhu mestami Devínom, Bratislavou, Komárnom, Ostrihomom, tak bola pravdepodobne chránená aj zo západu mestami Uherským Hradišťom a Mikulčicami. Mikulčice zrejme neboli hlavným mestom, ale len západnou ochranou Nitry. Skutočné hlavné mesto však asi nebolo ani v Nitre, ale v nejakom meste na Dunaji. Ja osobne ho tipujem buď na Budapešť alebo Sirmium.

Nakoniec ešte jedna poznámka o Morave a Slovensku. Treba si uvedomiť, že Morava a Slovensko spolu tvoria strategický celok, pretože kto kontroluje toto územie, prakticky totálne kontroluje obchodné cesty medzi juhom a severom. Svätopluk na tomto obchode musel poriadne ryžovať. Každé územie sa dá nejako obísť, len naše severné Karpaty nie. Treba si tiež uvedomiť, že Morava so Slovenskom patria do povodia Dunaja a teda Čierneho mora, kým Čechy do povodia severných morí. Morava a Slovensko majú teda k sebe geograficky a teda aj kultúrne bližšie ako Morava a Čechy. Čechy majú bližšie k Poľsku.

To je asi tak všetko, čo mám k tejto téme povedať.