Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach

Situácia podľa Jordanesa v 6. st. a Nestorova slovanská pravlasť Slovenská zem.

Rada by som sa s čitateľmi podelila o svoj názor na dianie na Ukrajine vo svetle historických súvislostí. Možno tento pohľad pomôže lídrom západných krajín uvedomiť si, že majú dať Ukrajine pokoj. Slovenský čitateľ tak možno lepšie pochopí, o čo na Ukrajine ide.

Dnes stoja proti sebe Rusko a NATO. Pod NATOm rozumiem najmä USA, Veľkú Britániu a severské štáty (Škandinávia, Pobaltie, Poľko). Zvyšná časť NATO sú krajiny, ktoré majú iba málo negatívne, resp. pozitívne vzťahy k Rusku. S pomocou USA sa akési prozápadné sily na Ukrajine dostali k moci prostredníctvom štátneho prevratu. Tieto sily chcú pripojiť Ukrajinu k EÚ, dokonca k NATO.

O čo tu ide? Prečo sa zrazu objavili tieto problémy? Prečo práve teraz?

Ako je známe, Putin sa práve v tejto dobe pokúša vytvoriť veľkú slovanskú ríšu pod názvom Euro-ázijská únia. Práve toto prekáža EÚ a USA, ktoré sa všemožne snažia tomuto zabrániť. Vedia totiž, že Rusko bez Ukrajiny nie je veľmocou. Vedia, že spojením Ruska s Ukrajinou vznikne sila, ktorá môže ohroziť dominanciu neslovanských eurobyrokratov.

Podobne ako sa v minulosti, v 9. storočí, Franská ríša všemožne snažila zničiť úsilie slovenských kniežat Rastislava, Svätopluka a Koceľa o vytvorenie veľkej Slovenskej ríše v povodí Dunaja, tak sa dnes tí istí Frankovia, dnes známi pod menom Francúzi a Nemci (spolu s Angličanmi a Američanmi), snažia zničiť imperiálne ambície Ruska.

Odpovedzme si však na otázku, či by pre nás bolo výhodné mať dnes silnú Slovenskú ríšu v povodí Dunaja? Samozrejme, že áno. Odpovedzme si, či nám, Slovanom, vyhovuje mať dnes silnú Ruskú ríšu na východe? Odpoveď je opäť áno. Je zaujímavé, že Poliaci toto nechápu. Po zrelšej úvahe to však je prirodzené. Poliaci majú totiž problémy s východnými Slovanmi odnepamäti. Územne totiž patria do vplyvu nemeckých krajín. Ich poľská krajina sa nachádza v povodí severných morí. Zvyšní Slovania, okrem Čechov, patria do povodia Čierneho mora.

Frankovia v prípade zničenia Slovenskej zeme v 9. storočí uspeli. S pomocou Maďarov. Keď sa medzi Slovákmi usadili Maďari, Frankovia sa upokojili. Vedeli, že teraz už slovenské a slovanské záujmy budú umlčané a sabotované v samotnom zárodku. Tento stav trvá dodnes. Preto je aj Slovensko dodnes chudobné. Je maličké, teda má malý trh, nevyvinulo sa tak, ako by sa za prirodzených okolností vyvinulo. Je teda v mnohom zaostalé, druhoradé, ba až štvrtoradé.

Presne tento istý princíp delenia chce dnes uplatniť EÚ na Rusko, aby zanikla slovanská sila na východe a tým pádom aj na svete. Aby neslovania mohli vládnuť a diktovať Slovanom. Presne ako kedysi.

Ako to začalo?

Keď Američania videli, že Euro-ázijská únia je na spadnutie, podporili Majdan.

Treba však mať na pamäti, že otázka Ukrajiny nebola po rozpade Sovietskeho zväzu dodnes doriešená. V dôsledku toho sa životná úroveň Ukrajiny za tých 25 rokov prepadávala. Rusi sa starajú najmä o seba, silná Ukrajina im nevyhovuje. EÚ sa tiež stará o seba, nenalieva peniaze do krajiny, ktorá nie je v jej sfére vplyvu. V dôsledku toho dnes Ukrajina markantne zaostáva dokonca aj voči nám. Samozrejme, že Ukrajinci sú nespokojní a chcú mať aspoň naše biedne 800 eurové platy. Ich priemerný plat je 200 eur v hrubom. V ich očiach sme boháči, ktorí sa majú ako prasce v žite.

Ukrajinu je potrebné konečne doriešiť. Toto vedia aj Rusi. Preto ju plánovali pripojiť k Euro-ázijskému zväzu. EÚ by ju radšej videla u seba. Tak začala ťahať Ukrajine medové motúzy popod fúzy. Euro-byrokrat si naivne myslel, že s Ukrajincami podpíše nejakú dohodu, a len tak bez výstrelu si prisvojí ďalšiu slovanskú kolóniu. Lenže euro-byrokrat si neuvedomoval, že vôľa ruského ľudu nie je taká omáčkovitá ako vôľa iných európskych národov. Rusi sú ochotní za svoje záujmy bojovať so zbraňou v ruke. Toto je vlastnosť, s ktorou tlčhubovia v europarlamente nepočítali. A tak sa začalo bojovať.

Iba v krátkosti vyjadrím svoj názor na boje na východe Ukrajiny. Máme pred sebou šachovú hru. Táto hra sa začala protiústavným pučom. Protiústavnosť zresetovala existujúce právne dohody. Dotknuté strany mohli teda zaviesť svoje vlastné právo. To spravili povstalci na východne Ukrajiny. Čas bezprávia využil Putin na to, aby zobral pod ochranu strategický Krym, kde Rusko má strategickú vojenskú základňu. Hrozilo totiž a stále hrozí, že Ukrajina vstúpi do EÚ, resp. NATO, a Rusko by o túto základňu prišlo. Okrem iného na Kryme žijú obyvatelia prevažne ruskej národnosti. Toto územie kedysi patrilo Rusku a bolo darované Ukrajine počas sovietskej éry.

Majdan teda prestal hrať hru podľa pravidiel šachu. Proti pravidlám zhodil protistrane kráľa. Čo urobila protistrana? Zaviedla svoje pravidlá. Postavila si nového kráľa a vyhlásila si svoje kráľovstvo. Môže sa Kyjev na toto sťažovať? Nie. Prečo? Lebo keby sa sťažoval, dostal by takúto odpoveď: „Keby si bol hral poctivo, mohli sme aj my hrať podľa dohodnutých pravidiel a toto nemuselo nastať.“

Ak Majdan tak veľmi chcel, mohol riešiť celý prevrat na Ukrajine ústavne (demokraticky). Mohol spraviť referendum o predčasných voľbách. Ibaže on nechcel. Za porušenie každej dohody sú sankcie, pokuta. Kyjev zaplatil za porušenie dohody stratou územia – Krymom, Luhanskom a Doneckom. Putin iba vykonal túto pokutu.

Samozrejme, že šokovaný Západ bude anexiu Krymu prirovnávať k Hitlerovmu zabratiu Sudet. Ale že sa v Škótsku ide konať referendum o odtrhnutí Škótska od Británie, to už nikomu nevadí. Škótska vôľa po samostatnosti je asi na vyššej ľudskej úrovni ako vôľa Rusov na Kryme. Všetci chápeme, že Západ používa dvojitý meter. Po zničení stredoslovanskej ríše (Veľkého Slovenska z 9. st.) a po zničení juhoslovanskej ríše z 20. storočia, sa teraz ich pazúry zamerali na zničenie východoslovanskej ríše (Ruska).

Historický náhľad

Mnoho ľudí hovorí o Kyjeve ako o banderovskej junte, ktorá je predĺženou rukou banderovských fašistov z Druhej svetovej vojny. Nechcem sa k tomuto vyjadrovať, lebo to nepovažujem za dôležité. Omnoho zaujímavejšie je ísť hlbšie do histórie, napr. do 6. storočia. Potom pochopíme mnohé súvislosti.

Slovanov chceli mnohé ríše zničiť a zotročiť už v dávnych dobách. Tak máme historické diela rôznych rímskych cisárov, úradníkov a historikov, ktorí opísali spôsob života Slovanov a najmä taktiku boja proti nim. Medzi nimi je Prokop Cezarenský (r. 551 – 554), ktorého hlavný spis sa volá Dejiny vojen cisára Justiniána v r. 527 – 554. Ďalej tam patrí Maurikios, byzantský cisár, z konca 6. storočia, ktorý napísal Strategikon a ktorý bojoval proti Slovänom, Antom a iným národom. Ďalej to je byzantský cisár Leo (886 – 912) a jeho Taktika. Slovanov opisuje v diele Getica aj Jordanes, rímsky úradník zo 6. storočia.

Všetci títo písali veci, ktoré sú vysoko aktuálne dodnes.

Jordanes, Pôvod a činy Gótov, (r. 551): „V zemi Skýtskej smerom na západ žije najskôr národ Gepidov, obklopený veľkými a slávnymi riekami. Lebo Tisa tečie cez ňu na severe a severozápade, a na juhozápade je veľký Dunaj. Na východe je odrezaná riekou Flutausis, prudkým tokom, ktorý sa krútivo vlieva do vôd Istru. Medzi týmito riekami leží Dacia obkolesená mocnými Alpami [horami] ako nejakou korunou. Blízko ich ľavého hrebeňa, ktorý smeruje na sever, a začínajúc pri prameni Visly, býva početný národ Venetov, obývajúc veľké územie. Aj keď ich mená sú dnes roztrúsené medzi rôzne kmene a miesta, predsa sa volajú hlavne Sclaveni a Anti. Dŕžava Sclavenov siaha od mesta Noviodunum [Nový hrad] a jazera Mursianus k Dnestru, a na sever až po Vislu. Majú močiare a lesy namiesto miest. Anti, ktorí sú najodvážnejší z týchto národov sídliacich na oblúku Čierneho mora, rozpínajú sa od Dnestra k Dnepru, riekam, ktoré sú mnoho dní cesty od seba.“

Jordanes píše: „(…) Títo ľudia, ako sme začali hovoriť na začiatku nášho výpočtu národov, aj keď sú odvodení z jedného plemena, predsa majú dnes tri mená, to jest Venedi, Anti a Sloväni (Sklaveni). (…) oni teraz zúria vo vojne široko-ďaleko, ako odplatu za naše hriechy (…) Aj keď ich mená sú dnes rozšírené do mnohých kmeňov a miest, predsa sa vo všeobecnosti volajú Sloväni a Anti. (…)“

Prokop Cezarenský píše: Tak sa tiež stáva, že (Sloväni a Anti) bývajú v rozsiahlom kraji a najväčšia časť zeme na druhej strane Istru (Dunaj) je nimi obývaná.

Maurikios v Strategikone píše: „(Sloväni a Anti) bývajú v lesoch, pri riekach, močiaroch a neprístupných jazerách a robia si mnohé východy pri svojich príbytkoch pre nebezpečenstvo, ktoré ich, ako je prirodzené, obkolesuje. … Pretože všetky krajiny Slovänov a Antov ležia popri riekach a tak spolu súvisia, že medzi nimi niet prázdneho miesta, ktoré by stálo za reč, a pretože bariny a tŕstie je blízko nich, …

Tieto texty hovoria, že v dávnych dobách sa veľký národ Slovanov/Venedov delil na dve veľké skupiny – Slovänov a Antov. Slovania žili na riekach(!) takým spôsobom, že medzi nimi nebolo voľnej zeme. Z toho vyplýva, že sa posúvali pozdĺž riek do prítokov a takto sa rozvetvovali po krajine.

Sloväni žili, od ústia rieky Visly až po rieku Dnester. Nevieme s istotou povedať, kde ležalo jazero Murcianus. Niektorí historici ho kladú k ústiu Dunaja, iní k Blatenskému jazeru, iní k Neziderskému jazeru. Anti žili od Dnestru na východ, medzi Dnestrom a Dneprom. Keď to zovšeobecníme, tak niekde na západ od Dnestru žili Sloväni a na východ Anti (Rusi). Toto delenie zostalo rovnaké až dodnes. Rieka Dnester je teda hraničnou riekou dvoch ríš. Dnes sa v tej oblasti nachádza Moldavsko a v ňom sporný región Podnestersko, ktorý by chcel byť pripojený k Rusku.

Maurikios v Strategikone píše: „(Sloväni a Anti) bývajú v lesoch, pri riekach, močiaroch a neprístupných jazerách a robia si mnohé východy pri svojich príbytkoch pre nebezpečenstvo, ktoré ich, ako je prirodzené, obkolesuje. … Pretože (Sloväni a Anti) vládu nad sebou nestrpia a navzájom na seba nevražia, nepoznajú ani vojenský šík, ani sa neusilujú bojovať v hustých radoch alebo sa ukazovať na holých a rovných miestach. … Výpravy proti nim treba robiť v zimnom čase, keď nemôžu tak ľahko ostať nezbadaní, lebo stromy sú holé, ba čo viac, sneh prezráda stopy utekajúcich a ich majetok sa zmenšil skoro v nič a keď okrem toho rieky možno prejsť pre mráz…“

Čiže Sloväni a Anti majú kmene, ktoré voči sebe nevražia. Neznesú nad sebou nadvládu. To dnes platí len o Antoch, Rusoch. My Sloväni v Podunajsku trpíme nad sebou Brusel. Je to z toho dôvodu, lebo sme si nevybudovali svoje vlastné podunajské veľkocentrum, ktoré by sa najviac hodilo do dnešného Maďarska. Nevybudovali sme si nie preto, že sme neschopní, ale preto, že sme pred vyše 1000 rokmi prehrali dôležitú civilizačnú bitku o slovenský jazyk a Veľkoslovenskú ríšu.

Maurikios v Strategikone ďalej píše: „Pretože u nich jesto mnoho kráľov a medzi sebou sú nesvorní, odporúča sa získavať si niektorých z nich alebo prehováraním alebo darmi, a to hlavne tých, čo sú blízko hraníc, a na ostatných dotierať, aby všeobecné nepriateľstvo nezavinilo zjednotenie alebo jedinovládu. Takzvaných ubehlíkov alebo prebehlíkov, ktorí sa ponúkajú, že ukážu cestu a niečo vyzradia, treba pozorne strážiť. Lebo stávajú sa z nich časom Romeovia (byzantskí Gréci) a zabudnúc na svojich, viac si cenia lásku k nepriateľom; ak budú zachovávať vernosť, treba im robiť dobre, ak sa však budú zle držať, treba ich trestať.“

Tento text tvrdí že slovanské kmene sú nejednotné. To platí dodnes. Dodnes sme nejednotní a vládne nám cudzí Brusel. Taktiku, ktorú opisuje Maurikios, používajú aj Američania. Podplácajú tie kmene, ktoré sú v blízkosti ruských hraníc, to jest Poľsko a (západnú) Ukrajinu. V zjednotení nám bráni dohoda, ktorú máme podpísanú s Európskou úniou. Všetko je teda pripravené na potenciálny rozklad Slovanov. Iba hlupák alebo nezainteresovaný človek to nevidí.

Prokop Cezarenský opisuje nasledovné: „… niekedy medzi rokmi 533 a 545 sa Anti a Sloväni stali nepriateľskými voči sebe a začali bitku, ktorá sa skončila víťazstvom Slovänov nad Antmi…“

Sloväni a Anti kedysi v minulosti proti sebe zvykli bojovať. To zodpovedá dnešnému napätému stavu medzi donkichotovsky heroickým Poľskom a chladnokrvným Ruskom.

Z Fredegarovej kroniky: „Keď tak Vinedi ozbrojene tiahli proti Hunom, kupec Samo, o ktorom som hovoril vyššie, išiel s nimi na výpravu a tam bol z neho proti Hunom taký úžitok, že až div. A veľký počet Hunov zahynul pod mečmi Vinedov. Vinedi, vidiac užitočnosť Sama, vyvolili si ho za kráľa. Tam 35 rokov šťastlivo panoval. Vinedi pod jeho vedením zviedli mnohé bitky proti Hunom. Jeho radou a obratnosťou Vinedi vždy zvíťazili nad Hunmi. Samo mal 12 žien z plemena Vinedov, z ktorých mal 22 synov a 15 dcér.“

Slovania sa vedeli aj zjednotiť ako v 7. storočí v prípade franského kupca Sama, ktorého si zvolili za kráľa kvôli jeho bojovým schopnostiam. Vytvorili Samovú ríšu, Slovanský zväz. Potom žali veľké úspechy.

Takže vidíme, že taktiky a postupy sú rovnaké odnepamäti. Dnes sa situácia opakuje.

Taktiež sú nemenné hranice prirodzených územných blokov. Hranica EÚ je na rieke Dnester. Snahy ísť ďalej na východ predstavujú takmer istú prehru EÚ, pretože toto územie nie je možné z dlhodobého hľadiska udržať. Jednoducho preto, lebo patrí do vplyvu inej ríše. Touto ríšou je dnes Rusko. Kedysi ňou bola Skýtia, Sarmatia. Hranica Germánie a Sarmatie bola v 2. storočí na rieke Visle, Hrone a Dunaji. Teda je otázkou, či aj územia Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska sú pre EÚ z dlhodobého hľadiska udržateľné. Slovensko je v tomto smere špecifické. Raz patrí to tej ríše, potom zase do onej. Tak sa u nás striedajú režimy ako na bežiacom páse. Ležíme totiž na hranici takej mocensko-politickej tektonickej doske. Preto máme veľa mocensko-politických zemetrasení. Maďarsko ešte viac ako Slovensko.

Čo by sa dialo, keby existoval Euro-ázijský zväz?

Samotná EÚ je dnes vo vážnom hospodárskom probléme. Keby existoval Euro-ázijský zväz, mohli by sme poľahky zakývať EÚ na rozlúčku. Stačilo by nám zo dňa na deň zmeniť členstvo z jednej únie do druhej.

Keby sme sa chceli osamostatniť dnes, bez Euro-ázijského zväzu, malo by to pre nás fatálne dôsledky. Podobne ako za Mečiara by z nás Západ spravil čiernu dieru Európy. Eurobyrokrat so strýčkom Samom by si na nás mohli upliesť bič – možno by to bolo nedodržiavanie ľudských práv vo vzťahu k Cigánom alebo Maďarom, nasadili by na nás embargo, sankcie, vyhladovali by nás. Možno by nás aj napadli. Zámienku by isto vedeli nájsť ako už toľkokrát. Slovensko by zostalo ľudoprázdne, lebo všetci Slováci by emigrovali preč.

Pre Slovákov by bolo výhodné, keby bolo členom slovanského Euro-ázijského zväzu. Prinieslo by to na Slovensko najmä duchovnú obrodu, obrodu jazyka a hudby. Konečne by sme mali zväz, ktorý by bol skutočne náš. Budovali by sme vlastný dom. Dnes je EÚ ríšou západných štátov, pre ktoré sme len druhoradými kolóniami a lacnou pracovnou silou.

Jedna vec je faktom. Aj keď sú súčasné slovanské jazyky oficiálnymi jazykmi EÚ, žiadny z nich nemá postavenie diplomatického jazyka na najvyššej úrovni EÚ. Sme naspäť v dobe Cyrila a Metoda, kedy boli prefereované iné jazyky. Dodnes sú kultúrne dôležitejšie neslovanské jazyky. To znamená, že naše postavenie v EÚ je menejcenné nielen z toho dôvodu, že zarábame menej ako Nemci alebo Angličania, ale aj preto, že ani jeden náš jazyk nebol povýšený na diplomatický. My naozaj nie sme povinní zotrvávať v takej ríši, ktorá vlastne ani nie je naša.

Základne NATO

V tejto súvislosti mi príde zaujímavé povšimnúť si, že NATO chce na našom území a v Poľsku postaviť vojenské základne pre jednotky rýchleho nasadenia. U nás zatiaľ len muničný sklad, aby nás nevyľakali. Čo bude neskôr, radšej ani nechcem vedieť. Prečo má byť muničný sklad na Slovensku? My sa Rusov predsa nebojíme. Boja sa o nás Američania.

Ak by na Slovensku došlo k prevratu a demonštráciám a ľudia by požadovali odchod z EÚ a NATO, bude tu niekto, kto bude môcť zakročiť do 48 hodín, aby nás ochránil pred nami samými. Tak si myslím. Taká demonštrácia môže byť ľahko označená ako ruská provokácia, na potlačenie ktorej by sa možno dala použiť aj vojenská sila.

Môj názor je, že základne NATO na Slovensku nie sú na ochranu Slovákov pred Rusmi, ale na ochranu amerického teritóriálneho vplyvu. Základňou si Američania chránia ľahko nadobudnuté územie, ktoré slúži západným firmám ako zdroj lacnej pracovnej sily, odbytisko druhotriednych výrobkov, prípadne ako bojové pole (nárazová zóna) v prípade vojnového konfliktu.

Nakoľko sa dramaticky zmenila bezpečnostná situácia v Európe a na Slovensku, myslím si, že by bolo vhodné spraviť predčasné voľby, aby sme dali do čela takú stranu, ktorá bude odrážať pokusy o vojenské podchytenie nášho územia. Je predsa pochopiteľné, že v čase nebezpečenstva sa budeme správať ináč ako v čase mieru a stability. Vodca, ktorý bol zvolený pre obdobie mieru nemusí byť dobrým vodcom pre obdobie nestability.

Čo by sa dialo, ak by Ukrajina bola členom EÚ, resp. NATO?

Môj osobný názor je, že ak by Ukrajina patrila do ríše EÚ, resp. NATO, nutne by to viedlo k vojne medzi EÚ (NATOm) a Ruskom. Ak by k takejto vojne nedošlo a Rusi by sa vzdali Ukrajiny bez boja, podľa mňa by to nutne viedlo k deštrukcii ruskej ríše, lebo tá bez Ukrajiny nie je veľmocou. Rusko by ďalej strácalo vplyv, až by pre vnútorný kolaps zaniklo. Z logistického hľadiska je každý konflikt na území inej ríše ťažko zvládnuteľný. Rusko by preto poľahky dokázalo sabotážami živiť nestabilitu v ukradnutom regióne, až by ho počase získalo späť. Toto EÚ isto nechce.

Čo je pre nás zárukou bezpečnosti?

Myslím si, že pre nás, Slovanov, nie je zárukou bezpečnosti členstvo v NATO, ale existencia Ruska, „veľkého brata“. Bez Ruska, dovolím si vysloviť názor, by sme sa my, ostatní Slovania, stali predmetom zničenia. Pravdepodobne by si nás roztrhali Nemci, Francúzi, prípadne Turci. Samozrejme, že toto by spôsobilo nerovnováhu v Európe, čo by asi viedlo k celkovej vojne na kontinente. Tá by asi trvala dovtedy, kým by sa nedosiahol nejaký nový rovnovážny stav, zrejme bez Slovanov, alebo so Slovanmi v ešte poníženejšej pozícii ako dnes.

Záver

Počula som rôzne názory od rôznych ľudí o príčine súčasného diania na Ukrajine. Vraj by mohlo ísť v prípade USA o kopanie zdochýňajúceho koňa, ktorý sa topí v dlhoch, hrozia mu sociálne a rasové nepokoje, a tak si novou vojnou chce riešiť zlú finančnú situáciu. Nemusí teda trvať dlho a tí ľudia, ktorí dnes tak milujú doláre, môžu už zajtra rovnako dobre milovať ruské ruble.

Ja osobne so základňami NATO na našom území nesúhlasím. Jednak preto, že sa nebojím Ruska a jednak preto, že sa Slovensko môže stať cieľom pre ruské rakety. Udivuje ma, že o takej dôležitej veci, akou je stále umiestnenie vojenskej základne cudzej mocnosti na Slovensku, rozhodne pár vyvolených s prezidentom. Tu nejde o lentilky. Tu ide o náš krk. O našu bezpečnosť. V tejto veci treba spraviť minimálne referendum. Nech sa na mňa bratia Američania nehnevajú, ale im po všetkých konflikotch, v ktorých sú začlenení, už neverím ani ten nos medzi očami.

Pokračovania na https://sclabonia.sk/2014/09/analyza-diania-na-ukrajine-v-historickych-suvislostiach-ii-a-rieky-ako-kluc-k-davnemu-rozsirovaniu-slovanov/

§ 311 VLASTIZRADA – Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.