Dve tváre čohokoľvek

Zverejnené so súhlasom autora Krkavca.
Zdroj článku: http://www.krkavec.sk/blog/dve-tvare-cohokolvek

Bavím sa na Internete s ľuďmi nadšenými pre slovanstvo. Často sa v pohľade na naše duchovné dedičstvo a dejiny zhodneme – niekdy však nie. Niekedy poviem niečo – a ty máš pocit, ako by som ťa ohrozil. Akoby som chcel podkopnúť tie základné kamene, na ktorých staviaš svoj život. Toto vôbec nie je príjemné – a ty sa prirodzene brániš. Vykríkneš: „Ty klameš!“ V duchu si ma onálepkuješ – v lepšom prípade ako pomätenca, v horšom prípade ako úkladného nepriateľa. Možno ma dokonca začneš osočovať.

Veď je to len názor! Prečo sa tak brániš? A to všetko len preto, že som povedal, napríklad, že biblia v súčasnej podobe je podvrh, ktorý nepochádza od boha, ale že ju zostavil Pavol a neskôr bola prepracovaná otrokármi na Nikajskom koncile – s cieľom duchovne zlomiť ľud a pripraviť pôdu pre feudalizmus.

Alebo ma odsúdiš za môj názor, že starí Sloveni vlastné písmo v dnešnom ponímaní nemali. To, že dnes sme tak posadnutí písanými textami podľa mňa neznamená, že aj naši dávni duchovní predkovia boli posadnutí. Spoločný duch nemusí stáť na knihe – naopak – on je oveľa silnejší a životaschopnejší, keď stojí na žitej skutočnosti, na ľudskosti a prirodzených zákonitostiach sveta a všehomieru. Napríklad na živých spievaných piesňach, na obradoch, na žitých ľudských príbehoch spojených zo Zemou a Slnkom, a nie na „faktoch“ zakliatych v knihách…

„Lžeš, si jasný biorobot, ktorý je na zlej strane, na strane temna,“ odpovedá na moje názory ďalší nadšený Sloven. A celkom sa trafil! Naozaj je to o dvoch stranách – o strane svetla a strane temna.

Svet je svetlý. Všehomier je mierový a mierny. Aj tvoj duch je svetlý, ak stavia na prirodzených zákonitostiach sveta a všehomieru, ak je v súlade so skutočnosťou a životom. Toto je dobrý svet. Nie náhodou boli starí Sloveni známi ako národ Slnka a svetla. Kde je teda tá temnota? Tá zlá strana?

Čo ak staviaš svojho ducha na sprostredkovanej skutočnosti? Nie priamo na zážitku sveta, ale na jeho odrazoch? Čo ak si zakladáš na viac či menej krivých odrazoch svetla sveta, zrkadlených cez iných ľudí, cez knihy, filmy, učenie a ideológie?

Aký je to pocit, stavať svoj život na odrazoch v zrkadlách? Možno vnútri cítiš vratkosť a neistotu – a o to viac sa možno presviedčaš o skutočnosti a pevnosti obrazov. Ony sú však od podstaty krehké a klamlivé! Tak ako na fotke vlastne nie je fotený človek, je tam len jeho odraz, obraz pokrivený objektívom a obmedzený perspektívou, uhlom pohľadu, vlastne názorom fotografa.

Čo ak sa tvoj duch s takýmito čarovnými klamlivými odrazmi stotožní? Čo ak si bol od detstva vzdelávaný k tomu, aby si im veril?

„Cigáni sú súčasťou našej krajiny – ak nenájdeme cestu, ako sa vzájomne prijať a vyliečiť ranu nenávisti – bude to so Slovenskom len a len horšie – zničíme sa navzájom,“ hovorím. Nepočúva sa to príjemne. Kde je to čisté vysnené Slovensko? Kde je tá pohodlná monokultúra jedného názoru, jedného ducha, jedného bieleho vzhľadu a jedného dobra?

„Lžeš, si posadnutý zlým duchom, si najatý agent…“ zasa počujem. Ešte že je medzi nami Internet, inak by som už hádam mal aj zlomený nos a monokel. Takže kde je tá podstata zla a násilia?

Je tam rozpor v našom súčasnom slovenskom duchu – je tam hlboká rana – rana medzi predstavou a životom – je to rana medzi ideológiami a skutočnosťou, medzi umelým priestorom predstáv a svetlým svetom skutočnosti.

Je to hlboká rana zaťatá do stromu života, do tohto ústredného znaku našeho slovenského duchovna. Je tam dávny nepriznaný sek v kmeni nášho spoločného života. Táto rana bolí a ľahko sa podráždi… Rozpoltenosť, neúprimnosť, strach, neistota, napätie, odsudzovaniu, osočovanie, bránenie sa – toto všetko sú jej príznaky…

Ak je tvoj život postavený na krivých odrazoch, je len pochopiteľsné, že sa brániš a bojíš pravdy života. Ten strach je obrovský – veď ohrozuje tvoju samotnú podstatu bytia. Je to strach zo smrti – pod jeho vplyvom sme násilní, dokonca dokážeme vraždiť… Nie je to však tvoj strach – je to strach krivého ducha odrazov, ktorý ťa posadol.