Prichádzajú Sväté Noci, nové Slnko a rozkvitne Strom večného života

V utorok 22. decembra 2015 o 05:49 hod. sa začne na Slovensku návrat nového Slnka. Už o pár dní umrie staré Slnko, aby sa zo seba znovuzrodilo nové. Nastanú tri najdlhšie noci v roku, počas ktorých budú nebeské hviezdy najdlhšie svietiť na zatemnenú stranu našej Matky Zeme. Aj stromy, ktoré rástu v lesoch a v svätohájoch, budú posvietené. Drievni Sloveni verili, že práve počas týchto dlhých čarovných nocí rozkvitne aj jeden výnimočný posvätný strom, ktorý naši predkovia nazývali Stromom večného života. Práve jeho plody mali po zjedení zaručiť ľuďom nesmrteľnosť. Nie však všetkým ľuďom, ale iba tým spravodlivým a čestným. Ak si teda počas Vianoc nájdete pod vianočným stromčekom nejaké jedlo, vedzte, že ho tam pre vás vyplodil samotný Strom večného života.

Posvätné stromy stáli kedysi v strede každej slovenskej dediny. Práve pri nich vykonávali naši predkovia obecné snemy a obety drievnym božstvám a predkom. Je nemysliteľné, predstaviť si drievnu slovenskú dedinu bez mohutného stromu v jej strede. Podľa týchto stromov mnoho obcí dostalo aj svoje meno, napr. Topoľčany podľa topoľa, Brezany podľa brezy, Jasenica podľa jaseňa, Lieskovec podľa liesky, Dubnica podľa dubu, Liptov podľa lipy. Nie je náhodou, že sa posvätný strom dostal až do slovenského znaku, kde tkvie v podobne dvojkríža. V prípade Žiliny alebo Zvojena má tento dvojkríž v znaku dokonca aj korene. Pamätajte teda, že s Vianocami sa obrodzuje nielen Slnko, ale aj slovenský duch.

Podľa drievnych zvykov len spravodliví budú odmenení večnou slávou. Preto vám do Nového Roka prajem, aby ste pod vianočným stromčekom našli len také plody, ktoré z vás spravia nesmrteľných.

Blažena Ovsená a Sclabonia.sk

Čo sú Vianoce? Staroslovenský Kračuň súvisí podľa mňa etymologicky s bohom Chorsom (podľa ruskej výslovnosti), alebo aj Horusom, egyptským bohom Slnka. My už dnes používame názov Vianoce, podľa mňa z nemeckého Weihnachten – Sväté Noci – Dlhé Noci, pričom sme preložili do slovenčiny len druhú časť názvu pre noci.

ŽIVOT KONŠTANTÍNA CYRILA A ŽIVOT METODA, 9. storočie: „Bol však vo fulskom národe veľký dub, zrastený s čerešňou, pod ktorým sa konali obete. Nazývali ho menom Alexander a nedovolili, aby ženské pohlavie k nemu pristúpilo, ani k jeho obetám. … [Cyril pohanom povedal:] 《Tak aj vy, čo sa klaniate stromu, úbohej veci, určenej na oheň, ako uniknete večnému ohňu?》“ A… [Cyril], rozkázal im zoťať strom a spáliť ho. I poklonil sa starešina, pristúpil k nemu a pobozkal evanjelium. Takisto i všetci ostatní. Nato prijali od Filozofa [Cyrila] biele sviece a za spevu šli k stromu. A Filozof [Cyril] vzal sekeru a tridsaťtri ráz zaťal a kázal všetkým rúbať, vykoreniť ho [posvätný dub] a spáliť. Hneď v tú noc Boh zoslal dážď. A s veľkou radosťou chválili Boha a Boh sa z toho veľmi radoval.“