Možno ste sa aj vy zamýšľali niekedy nad tým, prečo sa rodí čím ďalej, tým menej detí – teda aspoň u ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. Nuž, je to tým, že mať dieťa je z ekonomického pohľadu záťaž, náklad bez profitu. Máte štyri deti? Vaša manželka odpracovala minimálne o štyri roky menej ako iné ženy, tým pádom dostane nižší dôchodok. Živiť štyri deti je nákladné. Prečo by ste si mali dovoliť tento luxus, keď namiest neho môžete investovať do kúpy nehnuteľnosti a na dôchodku sa nechať živiť z prenájmu tej nehnuteľnosti?
Nešťastné dôchodky
Kedysi sa rodilo viacej detí. Nielen preto, lebo nebolo antikoncepcie, ale najmä preto, lebo mať veľkú rodinu, veľký rod, znamenalo mať na starobu mnoho pomocníkov, ktorí sa o vás v núdzi môžu postarať. Zavedením dôchodkov padá potreba mať veľké potomstvo. Práve naopak, oplatí sa čo najviac peňazí investovať do dôchodku. Kým za socializmu spoločnosť potrebovala deti aspoň na to, aby budúca generácia živila tú predošlú, dnes, kedy máme dôchodkové fondy, už spoločnosť deti nepotrebuje. Dnes spoločnosť potrebuje niekoho, kto bude živiť dôchodcov. Tým niekým sú samozrejme migranti. Tak sa využíva dopyt a ponuka – z krajín s vysokým prírastkom obyvateľstva odchádzajú ľudia hľadať šťastie do nových zasľúbených krajín, kde ľudia zasvätili svoje životy egoizmu. Migranti si ale neuvedomujú, že iba padajú do pasce, v ktorej aj oni raz budú nahradení novými migrantmi. Že prišli do zasľúbených krajín iba na to, aby sa zodreli pre blaho iných – možno nie ich generácia, ale generácia ich naturalizovaných detí určite.
Dôchodky ponovom
Ako je možné zvrátiť neblahý súčasný stav s pôrodnosťou? Stačí nastaviť zákony tak, aby bolo pre ľudí výhodné mať veľké potomstvo. Dôchodky by sa tak po novom nevyplácali z našporených peňazí, ale percentuálnou časťou zo mzdy svojich detí. Toto by motivovalo nielem mať deti, ale aj mať vyštudované deti a súčasne zamestnané deti. Lebo vyštudované deti zarobia viacej ako nevyštudované a pracujúce zarobia viacej ako nepracujúce. Tak by napríklad fiktívna rodina XY s pätnástimi poloretardovanými deťmi nemala z nich žiadny prospech, ale zato rodina ZW s tromi vyštudovanými deťmi by prospech mala. A je po probléme…
Pre vyšší počet detí je výhodné skrátiť dobu výučby pre ich povolanie. Čím dlhšia je doba štúdií, tým menej detí majú dospelý, lebo rodičovstvo si odkladajú až na obdobie finančne zaistenej existencie rodiny. Preto by sa malo štúdium základnej školy skrátiť na osem rokov, strednej a vysokej školy skrátiť na tri roky. Žiadalo by si to ale aj redukciu učiva, vylúčiť z neho balast. Veď načo má napríklad slovenčina ypsilon? Je to iba zbytočná záťaž žiakov. A množstvo učiva je pre všedný život zbytočný. Naproti tomu je aj množstvo škôl pre život nepraktických, hlavne humanitnej ortientácie. Učí sa tam učivo len pre vyučujúcich. Zjednodušovanie vidím ako prínos pre výučbu, redukcia učiva pre život je žiadúca. Napokon každý z nás sa sám učí celý život.