Slonovinová Veža z Nekonečného príbehu. Centrálna pevnosť Ríše Fantázie.
O neslovenskosti Bratislavy
Bratislava je vážnym problémom Slovenska, ktorý spočíva v dvoch základných veciach – a to v jej excentrickosti (periferickosti) a neslovenskosti. V dôsledku jej zlej polohy dochádza k štiepeniu Slovenska na Bratislavu a zvyšok krajiny. Ľudovo povedané – všetko je v Bratislave, ale Bratislava je takmer mimo našej krajiny, takže je nám to k ničomu. Bratislava sa nám vzďaľuje hospodársky, kultúrne, jazykovo, mentálne, politicky, aj infraštruktúrne – teda prakticky vo všetkých dôležitých hľadiskách. Hovoriť by o tom mohli najmä chudáci Východniari, ktorých bratislavsko-periferická genocída donútila opustiť svoje domovy a presťahovať sa za lepším životom do nášho hlavného mesta. Avšak trpia aj Stredoslováci.
Niekto by povedal, že na tom nie je nič zvláštne, že v hlavnom meste sú koncentrované všetky úrady, ministerstvá, centrály štátnych firiem, kultúrne a športové zariadenia, pretože z hľadiska šetrenia nákladov je výhodnejšie mať všetko na jednom mieste. To je síce pravda, ale pravda je aj to, že ak koncentrujeme všetko do jedného mesta, tak koncentrujme do centra. Samotné slovo koncentrovať obsahuje slovo centrovať, lenže Bratislava je všetko možné, len nie centrálne mesto. Človek nemusí byť dva krát múdry, aby pochopil, že hlavné mesto má byť v strede, aby mali doňho všetci občania blízko, aby vyžarovalo svoje pozitívne vlastnosti na všetky slovenské strany a nie do Rakúska, aby z nich profitovalo čo najviac Slovákov a nie Rakúšanov. Na toto už prišli aj naši predkovia, keď v 19. storočí hľadali pre Slovenské Okolie centrálne mesto neberúc do úvahy periferickú Bratislavu, ale oblasť stredného Slovenska, centrum slovenského živlu, kde by národ mohol gravitovať v prvom rade do seba, ako o tom píše Fedor Ruppeldt v knihe Koncetračné snahy slovenské do roku 1918 (pojednával o tom predošlý článok Na obranu Svätopluka a o potrebe tieňového hlavného mesta Slovenska). Bratislava je obchodné mesto na samotnej periférii slovenského živlu a tak sa nemožno čudovať, že sa tam miešajú kultúry – slovenská, nemecká a maďarská. Jej poloha v blízkosti Viedne a Budapešti je výhodná pre obchod, ale nie pre rozvoj slovenskosti. Hlavné mesto nemusí byť mekkou obchodu, ale mekkou národného ducha a ten Bratislave jednoznačne chýba. Hlavné mesto musí v prvom rade plniť úlohu kultúrnu a stmeľujúcu, zjednocujúcu, národnú, a tú Bratislava neplní, pretože je na samom okraji. Ona vyžaruje len kamsi po Trnavu a potom hasne. Aby dosiahla až na východ Slovenska, musela by žiariť ako supernova, ale to by potom spálila svoje najbližšie okolie.
Zjednocovací fenomén teda Bratislava postráda. Prejavilo sa to v rozdielnych výsledkoch parlamentných volieb, prejavuje sa to v láske k národu, k slovenským historickým postavám, sochám. Áno, mierim k Bratislavčanmi nechcenému a zatracovanému Svätoplukovi, ale aj k Bratislavčanmi obľubovanej Márii Terézii, cisárovnej nemeckého národa. Je mi jasné, že takéto choré, neslovenské zmýšľanie môžu mať Bratislavčania iba preto, že žijú na samotnej periférii Slovenska, kde slovenský živel niekedy v 12. storočí začal ustupovať živlu nemeckému, maďarskému. Bratislavčania sa absurdne a nepochopiteľne hrdia historickou trojjazyčnosťou ich mesta, nevidiac za tým dávnu prehru slovenskosti v ich meste. Smutné.
Uvažoval som nad tým, čo vedie Bratislavčanov k ich pomýlenému národnému cíteniu a dospel som k názoru, že je za tým sila peňazí. Bratislavčania zrejme nechcú mať nálepku slovenskú, to jest chudobnú, ale radšej rakúsku – bohatú. Zrejme sa chcú pred zahraničnými návštevníkmi chváliť cudzím perím, to jest bohatou Rakúsko-Uhorskou monarchiou, vznešenými rakúskymi cisárovnami, mocnými uhorskými kráľmi, čiže všetkým, čo nie je slovenské a už vôbec nie porazeným slovenským kráľom. Ale možno sa mýlim. V čom podľa Vás tkvejú príčiny neslovenskosti Bratislavy?
Ja si predstavujem hlavné mesto ako akýsi štít národa, na ktorom si iné národy vybijú zuby. Predstavujem si ho ako pevnosť, ktorá najdlhšie odoláva nevzdávajúc sa v urputnom boji, keď už zem naokolo je dobytá. Ako mesto, ktoré padne posledné! Keby sme takéto mesto hľadali na Slovensku, našli by sme ho určite niekde v Turci. Tento kraj zachránil Slovensku krk nejeden raz – daroval Slovákom spisovný jazyk, bojoval za samostatné Slovensko v revolúcii r. 1848, kedy za jediný deň poskytol 400 dobrovoľníkov, kým Bratislava sa do revolúcie nezapojila(!!!), lebo pre slovenskú vec nemala pochopenie. Turčiansky Sv. Martin sa zaslúžil o Memorandum slovenského národa, prichýlil Maticu Slovenskú v najväčšej núdzi, a o nejakých sto rokov neskôr to bola práve turčianska Sklabiňa, v ktorej začalo Slovenské národné povstanie, odboj proti Nemcom, ktorých tak milujú v Bratislave, a ktorí zničili naše Slovenské kráľovstvo, prvé medzi slovanskými.
Moja otázka znie – bránila by Bratislava Svätopluka, keby nás napadli Nemci? Bránila by Svätopluka, ktorý predstavuje našu odvekú snahu o samostatnosť, a ktorý by sa ako symbol našej suverenity stal úplne prvým terčom našich nepriateľov presne tak, ako sa to stalo aj dnes, pár týždňov po voľbách, zo strany pomäteného Sulíka a jemu podobných šialencov? Ako by sme mohli dúfať, že by Bratislava ubránila tento slovenský symbol, keď v meruôsmom roku nepochopila slovenskú vec a nechápe ju ani dnes? Preto Bratislava nie je dobrým hlavným mestom. Bratislava by určite vítala Nemcov s transparentmi, mávatkami a dychovkou…
Ale nebolo tomu vždy tak. Kedysi bola Bratislava čisto slovenským mestom. Potom prišiel pád, Svätoplukov pád, prišli Maďari, priblížila sa nemecká ríša, narástol nemecký vplyv, prišla nemecká kolonizácia a okolie Bratislavy ako aj Bratislava sama začali sa ponemčovať, pomaďarčovať. Ukázal to okrem iných aj prof. Ján Stanislav v diele Slovenský juh v stredoveku. Otázka je, čo ďalej? Zvolíme si nové hlavné mesto, alebo sa Bratislava rozpamätá na svoju stratenú slovenskú slávu?
O slovenskosti Bratislavy
Nasleduje výber z diela Jána Stanislava, Slovenský juh v stredoveku:
Medzi Karpatami a Váhom
a) Bratislava-Morava. Tu máme predovšetkým mesto Bratislavu a jej najbližšie okolie. Obé mená Bratislavy sú slovenského pôvodu. Jej nemecký názov, Pressburg, pochodí pôvodne z Braslavespurch (záznam z Aventína zo zač. XVI. stor. na r. 907 podľa starých análov.) Základom je sloven. os. m. Braslav. Maď. Pozsony (Bosan XII. stor.) je z os. m. Božan. Najbližšie bola zaiste Vydrica, pôvodne dva potoky a obec. Devín prešiel do nemčiny ako Theben, z čoho potom vzniklo sloven. Tebeň. V Ann. Fuld. v zázname na r. 864 je Dowina, potom Dywen 1288, Dewen XV. stor. Ďalší hrad je Stupava: Uztumpa 1280, Stumpa 1288 atď.; tieto formy pochodia zo sloven. StoNpa(va), z čoho je maď. Stomfa i nem. Stamfe. Nosovka jasne ukazuje na predmaďarské jestvovanie hradu v slovenských rukách. Kniezsa vidí v názve Stomfa jediný doklad maďarskosti v údolí Moravy v XI. stor. Prevzatie miestneho názvu neznamená ešte, pravda, že obyvateľstvo obce bolo maďarské. Isteže niet pochybností o tom, že pri Morave boli maďarské hraničné stráže. Kniezsa v tejto súvislosti uvádza Sekule, maď. Székely-Boldogasszony, novšie Székelyfalva, Stráža, Leváre, maď. Lévárd, nem. Schützen, Uhorská Ves, maď. Magyarfalu. Osvetľovať tieto pomery nie je mojou úlohou. Názov Stupavy mohli teda prevziať maďarskí strážcovia hraníc. V samej Stupave pritom sa Maďari vôbec nemuseli usadiť.
Azda aj iný hrad hneď v susedstve, ako myslel už Chaloupecký (o. c. 257), mal slovenské meno, t. j. dnešný Pajštún z nem. Ballenstein. Pôvodný názov je asi Borinka: Borynka 1273. Pri Morave je potom Hochštetno, nem. Hochstätten. Táto obec leží asi na mieste, kde sa spomína Znoyssa 1271, t. j. Znojša, čo je pôvodné osobné meno. Šmilauer (Vod. 6) myslel, že je to asi Hochšteno, a podľa znenia listiny lokalizácie asi tak súhlasí. Potom je tu Záhorská Bystrica, na ktorú máme doklady od r. 1256. V miestach dnešného Perneku bola osada Misle 1216 < Mysla (Myšlä?); najskôr je to pôvodné meno Perneku.
Pomoravím sa tu nechceme zaoberať, ale uviedli sme aspoň niektoré doklady z okolia Bratislavy, ktoré dosvedčujú starú slovenskosť tohto územia. Sám Kniezsa správne podotkol, že v Pomoraví máme aj archeologické doklady, ktoré svedčia o starobylosti Slovanov.
Čo sa týka vodopisných názvov, odkazujeme na Šmilauera (Vod. 3 a n.).
b) Bratislava-Modra. Z Bratislavy smerom na s. ide jedna cesta na Modru a druhá na Nitru. Na prvej ceste leží hneď pri Bratislave Račištorf, nem. Ratzesdorf, maď. Récse. Staré doklady sú Recha 1245, Racha 1296, Reche 1418, Rechesdorf 1390. Z nich vidíme, že starým menom tejto veľkej obce bolo Rača, t. j. pôvodne *Rakja, k rakъ (porov. sloven. Pod Račou pri Oščadnici, srbch. Rača jedenásť ráz). Neskôr si z tohto mena prišlí nemeckí kolonisti utvorili pridaním genitívnej koncovky -s a slova -dorf formu Rachesdorf 1390. Z nemeckej formy vznikla potom nová slovenská forma, ktorá sa používa dnes, kým na starý útvar sa zabudlo. Maďarčina si však zachovala Nemcami neporušený názov.
Pri Račisdorfe na v. sú Vajnory, maď. Szöllös (‚vinohrad‘), nem. Weinern. Táto obec tiež zabudla svoje staré meno, ktoré sa používalo ešte v starších matrikách. Doklady sú Parachan 1290, 1297, Pratchan sive Weynarn 1313, neskôr v matrikách Práča. To sú, pravda, Pračany. Pôvodnejší tvar bol Práča, z *prak-ja, k ‚prak, vrhač kamenných striel, prakovník‘. Žili tu teda prakovníci, strelci hradu Bratislavy. Dnešný názov Vajnory je, pravdaže, z nemecého mena.
Pri Vajnoroch, resp. Pračanoch niektoré osady zanikli. Spomínajú sa Dvorník(y): Dornik 1337. Tu niekde bola osada Bezen 1290/tr. 1304; porov. slovin. Bezena a i., k bъzъ ‚bez, baz‘. Napokon sa medzi Čeklísom a Bratislavou spomína Deeznuk 1323, očividne z pôvodného *Děžnik(y), k děža ‚dieža‘, t.j. ‚Diežniky‚; tu sa teda vyrábali dieže.
…
Staré meno mesta Pezinka nie je vo forme Pezinok, ale Bozin: Bozyn 1208, 1295 atď. Patrí k osobnému menu Boza, ktoré je známe napr. z ruštiny; porov. aj rus. priezvisko Bozinovъ, srbch. miestny názov Bozine a i. Pri príchode Nemcov vzniká v nemčine forma prispôsobená nemeckému systému Bösing, ktorú Slovák počul ako Pezink a z toho je teda Pezinek(-ok). V maďarčine ostal starší tvar Bazin(y). Neďaleký Limbach má pôvodne tiež slovenské meno Hliník: Hylyunit, Hylinyk atď. 1208 atď. Nemci si to preložili ako Lehmbach, Limbach (Chaloupecký, o. c. 256).
…
Dnešné Šenkvice je tiež názov prevzatý od Nemcov a u týchto od Slovákov. Pôvodná forma v slovenčine bola očividne *Čanikovce. Tak na to ukazujú záznamy Chanuk 1287 a i., Chanyk 1342 a i. a potom zakončenie v nemčine na -witz, ktoré zrejme ukazuje na sloven. -ovice. Čanik je, pravda, slovanské osobné meno (pozri heslo Csánig, Csának ap.).
…
Je to v tomto kraji ustavične ten istý proces: Slováci majú svojé staré mená; prichodia Nemci, preberajú ich a prispôsobujú svojmu systému a potom Slováci zabúdajú na svoje staré názvy a preberajú ponemčené slovenské mená do slovenčiny a poslovenčujú ich.
…
c) Bratislava-Nitra.
…
Chorvátsky grob sa pôvodne volal Kruca.
…
Na ceste do Nitry máme ďalej Senec, maď. Szenc. Doklady sú Synci 1260, Seynche 1273. Starý sloven. tvar bol najskôr *Senci. Dnešný tvar môže byť novší.
…
A tak teda medzi cestou z Bratislavy na Senec a Malým Dunajom žili a žijú Slováci. Toto slovenské osídlenie siahalo ďalej na Žitný ostrov.
…
Popri Váhu sa tiahne celý rad starých slovenských obcí a zaniklo tu niekoľko osád so slovenskými menami. Strediskom kraja je tu Galanta: Galant(h)a 1234 atď. To je osobné meno *GoleNta, porov. čes. Holetice, Holetín. Obec je predmaďarská, lebo zachováva nosovku.
…
Z toho vidíme, že kraj medzi Bratislavou, resp. M. Karpatami a Váhom bol naozaj osídlený Slovákmi. Videli sme pri jednotlivých dokladoch, že medzi nimi je niekoľko mien, ktoré sú zaznačené veľmi zavčasu a to v XII., ba aj XI. stor. Niektoré svojou hláskovou podobou v maďarčine ukazujú priamo na predmaďarské časy; sú to názvy s nosovkou.
V tomto kraji sú, pravda, obce, osady a samoty aj s maďarskými a nemeckými menami, svedčiace o tom, že sa tu časom usadili nemeckí a maďarskí kolonisti. Čo sa týka Nemcov, videli sme veľmi zaujímavý proces pri preberaní slovenských mien obcí – aj samej Bratislavy – do nemčiny a z nej potom zas do slovenčiny. Za tureckých vojen pribudli tu Chorváti, ktorí sa dodnes udržali v Devínskej Novej Vsi, v Dúbravke, donedávna v Lamači, dodnes v Chorvátskom Gróbe. Boli aj v Račišdorfe a i., o čom svedčia priezviská ako Ivanič ap. Boli iste v Šenviciach. Preskúmať podrobnosti tohto osídlenia je ešte vďačnou úlohou našej vedy.Žitný ostrov
Staré meno Žitného ostrova, Csallóköz, je slovanského pôvodu: je tu terra Challow 1209, Challowkus 1269, fluv. Chalowo, portus Chalov 1291. Porovnajme si to so slovanskými názvami: čes. Čalov-ice, srbch. Čalov-ići, poľ. Nieczałów a spozorujeme, že je tu základ ten istý, t.j. slovanské ča- ‚čakať‘, od ktorého sa tvorí veľa osobných mien a miestnych názvov. Doklad Challovo ukazuje svojím sufixom -ovo, ktorého v maď. niet, že táto voda sa volala podľa osady, ktorá bola slovenského pôvodu, ba čo via, Slováci tu v r. 1291 museli žiť, lebo v maďarčine by takejto formy nebolo. Striedanie formy na -ov a -ovo bolo tu možné len v slovenských ústach. Podľa maďarskej vedy pôvod tohto názvu je naznámy (MESz I, 833).
Slovenský pôvod mena Csalló nás neprekvapí, keď si všimneme, že tento ostrov bol bol pôvodne osídlený Slovákmi.
Všimnime si, že sa tu spomína aj terra Challow 1209 niekde pri vode Sár. To znamená, že pôvodne týmto menom sa označovala zem, osada, potom voda a napokon územie.Západná časť Žitného ostrova. Okres Šamorín.
Od Bratislavy na sv. je Verekyňa, maď. Vereknye, nem. Wrakendorf (Frattendorf): Verekene 1290 a i. Je to sloven. *Vrakuňa (sotva *Vrakyňa), pokrvné s vračь ‚čarodejník‘, ‚lekár‘, rus. vrakatь ‚tárať‘, ‚klebetiť‘, vrakun ‚luhár‘, ‚klebetník‘, vrakunja ‚luhárka‘, ‚klebetnica‘. Správnosť nášho výkladu sa potvrdzuje tým, že neďaleko na v. je takýto názov v mužskom rode: Várkony < *Vrakun-. /Šimon Ondruš v knihe Odtajnené trezory slov II, str. 190, vysvetľuje etymológiu názvu Vrakuňa ináč. Vraj má pochádzať z praslovanského základu vork-, ktorý dal u nás po 8. storočí podobu Vrak-, u východných Slovanov Vorok-. V ruštine vorok je ohrada, plot. U východných Slovanov je viac osád so základom Vorok-: Pri Černigove je osada Vorok, pri Kostrome osada Vorokušino, na Volyni je Vorokomľ. Zmenou záveru k na ch vznikli mená Vorochi pri Vitebsku. Tam sú aj Vorochoby, pri Moskve Vorochobino. Podľa neho Maďari hľadajú pôvod tohto mena na Ďalekom východe v jazyku Kipčak, čo je turko-tatársky jazyk. Pozn. autora./
…
Pred Šamorínom je Szemet, s dokladmi zo XIV. stor. To je zo Semet(y), k sěmь ‚osoba‘, ‚rodina‘; porov. Semeteš v Trenčianskej st. a v srbch., čes. Semiteš ap.
…
Samotný Šamorín, maď. Somorja je vlastne ‚Svätá Mária‘, ecclesia Sanctae Mariae 1237.
…/Nasleduje nespočetné množstvo miest a osád so slovenským pôvodom, pozn. autora/
Zdroj: Ján Stanislav, Slovenský juh v stredoveku I. okolo str. 233.
Súvisiace články:
- Na obranu Svätopluka a o potrebe tieňového hlavného mesta Slovenska, 4. AUGUST , 2010 | BLAŽENA OVSENÁ
- Nitra – hlavné mesto Slovenska? Jasné!, 19. DECEMBER , 2009 | BLAŽENA OVSENÁ
Loading ... Loading ...
Problém Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska nie je v tom, že by sa málo zapísalo do dejín národa (Rastislav, Devínske učilište, Bernolákovci, hnutie Štúrovcov, G.Husák), ale v slabej pronárodnej výchove vzdelancov, ktorí sa v nej sústreďujú. A mesto si málo váži to, aké výsady mu z jeho postavenia plynú (pracovné príležitosti, prílev obyvateľstva, priemyselný rozvoj). Bratislava má vynikajúcu polohu v rámci zjednotenej Európy, ale okrajovú v rámci Slovenska. Preto sa usiluje presadzovať skôr nadnárodne, ale ako centrum Slovenska nemá budúcnosť. Sú štáty, ktoré si vybudovali nové hlavné mesto (Brazília, Pakistan, USA, Austrália, Kanada), aby ležalo v centrálnejšej polohe krajiny. Slovensko to nemusí, má aj historicky vhodnejšie mestá (Nitra, Zvolen, Štúrovo). V Bratislave sa zbytočne sústredilo aj príliš veľa vysokých škôl, študentské centrum Slovenska by malo byť v B.Štiavnici (STU Mikovínyho). Hlavné mesto nemusí byť najväčšie mesto, a SR môže mať konfederatívnu štruktúru. Ale územným členením krajov a okresov (občas primalých) by sa malo preskupiť. Ako kraje by mohli byť Bratislava (so Žitným ostrovom), Skalica (s Podudvážím), Nitra, Štúrovo (ústredie Dunajskej kotliny), Martin (horné a stredné Považie), Lučenec (namiesto B.Bystrice), Sp.St.Ves (Popopradie), Prešov (s Košickom), a Čierna n.T. (Podvihorlatie). V krajoch primerane veľké okresy by boli zároveň volebnými poslaneckými obvodmi. Okresy: časti Bratislavy, D.Streda, Skalica, Šaštín, Trnava, Trenčín, Púchov, Žilina, Krásno n.K. (celé Pokysucie), Martin, atď.
Na začiatok. Som z Bratislavy.
Mám otázku: Prečo ,,roduverní Slováci,, z východného a stredného Slovenska nemajú záujem budovať svoje rodné mestečká a dedinky.
Do Bratislavy prišli vyštudovať, čo je celkom logické, ale po škole sa môžu vrátiť domov a začať tam pracovať prípadne podnikať a zveľaďovať svoje domovy.
Nie sú skôr zapredanci za hrsť grošov navyše (lepšie platy) a sami potom nadávajú na mesto, ktoré im umožňuje lepší život. Z nich nám vznikajú takzvaný Blaváci a uvažujú nad hlúposťami ako zmeniť hlavné mesto.
Nechcem sa biť za to aby Bratislava zostala hlavné mesto SR. Nám rodeným Bratislavčanom by sa uľavilo keby bolo hlavné mesto presťahované inam.
Ale blízkosť Viedne, Budapešti všetky cesty tj. spojenie s Českom a v nekonečnom rade Dunaj, hovorí v prospech Bratislavy.
Spomínate, že Bratislavčania sa hrdia Mariou Teréziou a prikláňajú sa k Rakúsku.
Na toto by ste ako Slováci mali byť nesmierne hrdí, veď aj vo vašom hlavnom meste bolo korunovaních 19 kráľov a kráľovien Rakúsko – Uhorska od rokov 1563-1830. Za hlavné resp. korunovačné mesto mohlo byť vo vtedajšej ríši zvolenè hociktoré mesto v Rakúsku (Linz,Salzburg) možno aj Praha ??
Nemali by sme byť skôr na toto hrdí a nie to odsudzovať ?
K trojjazyčnosti mesta a čistote slovenského jazyka len toľko. Pozrite sa na juh Slovenska – ľudia tam žijúci, nemôžu za niekoľko storočí maďarizácie, ale aj keď sú to všetko Slováci hlboko na maďarské územie hovoriaci maďarsky – nemajú náš čistý jazyk – vylúčme ich. Na východe Rusíni a severe Gorali – vylúčme ich. Záhorie hovoriace českým dialektom – vylúčiť. Bývalé banské mestá na strednom Slovensku osídľované nemeckými osadníkmi a dodes používajúcimi nemeckè slová – vylúčiť.
Zostane nám potom Nitriansky hradný vŕšok so Zoborom. Máme naše SLOVENSKO, hurá.
A vedel vôbec Pribina s Koceľom, ktorých vyhnal Mojmír z Nitrianskeho kniežatsva vôbec po slovensky ?
Utiekli najskôr ku Rathbotovi do Korutánska a od franského kráľa Ľudovíta Nemca dostal Blatenské- Panónske kniežatstvo.
Svätopluk ? Okrem ä v mene mál aj prelietavú dušičku. Keď bolo zle, vždy našiel ochranné krídla u Frankov.
Ja mám rád Bratislavu.
Lebo som slovák a historicky je to zaujímavé mesto(viacnárodné,no a čo?),má Dunaj,BA hrad,Devín-LEN SA O TO TREBA STARAŤ!!!
Ale ľudia bez vzťahu k BA to neurobia!
Sasanka Sulík by najradšej prejavy slovenskosti zbúral-nie je to spiatočníctvo,nejde ani o nácio,ale máme svoje slovenské špecifikum-sme iní ako češi(chvalabohu) a úplne iní ako maďari!
To,že východniari boli zakomplexovaní zo slovenskosti vyplýva,že sú ľahko ovplyvniteľní maďarmi a čechmi(Horthy a jeho velebenie! či Občánske Fórum LEN v Košiciach!)
Ale väčšina sú vlažní slováci,treba im hovoriť o tom kto sú,a vysvetľovať,že najlepšie si zvládneme vládnutie sami!
Bez vychodniarskych komplexov!
Slovensko, ma problém v tom, že ho ho rozdeľuje pohorie, doslova na dve časti.
Ak bi sme nemali Nízke, a Vysoké Tatry, tak bi to bolo možno iné, a inač bi to prebiehalo.
Ja osobne si myslím, že Bratislava, bi mala význam hlavného mesta, ak bi k nej patrila aj Panónia.
Podobu Slovenska určila príroda. A podľa prírodných podmienok, sa vyvíjala aj história, danej oblasti.
A na Slovensku to platí dvojnásobne.
Bratslava ako hlavné mesto, Kráľovského Uhorska?? Logiku to má lebo vtedy, tam patril dnešní Burgenland, časť západného Maďarska, Polovica Slovenska, (západné, a čiastočne stredné Slovensko). A Bratislava ležala v strede Kráľovského Uhorska.
Zatial čo východ, patril pod Sedmohradsko, a neskôr pod Kniežactvo Horného Uhorska, z hlavným mestom Košice.
Takže na Slovensku to bolo, a je ako v Kocúrkove. Teda ta história, sa zo Slovenskom, zahrala Kocúrkovo.
Bratislava sa chcela integrovať do NATO, a EU, a ich má, a aj to pociťuje. Ale niekde nepociťujú výhody NATO, a ani EU. Možno bi sme neboli, v NATO a EU, keby bola trebarz ,Nitra hlavným mestom Slovenska.
Bratislava predsa nie je jediné hlavné mesto, ktoré je situované excentricky. Vyplýva to z histórie, ekonomiky, kultúry, je to prirodzená náväznosť. Osobne som presvedčená, že je to správne. /Plynule prechádza ako hlavné mesto z dávnych čias. A je to božia prozreteľnosť, lebo taký ako vy by hlavné mesto spravili z nejakého zapadáku. Poznamenávam, že nie som z Bratislavy. Prečo sa tam potom všetci východniari a iní hrnú? Dobre, pracovné príôežitosti. Ale neznášam, keď nadávajú na Br., a pritom aj oni prikladajú ruku k spoločnému výsledku, ako vyzerá. Práve preto nám skoro zbúrali aj hrad, zničili vydricu, histor. centrum, lebo o všetkom rozhodovali takýto prisťahovalci za komunizmu, ktorým na Bratislave nezáležalo. Je to unikátne mesto, trojjazyčné, malebné ( voľakedy, – ale už sa to zlepšuje).Vratislav, Rastislav – Devín, to je málo?….
Prečo len nevieme držať spolu? Napáda ma príbeh o troch prútoch kráľa Svätopluka. Otázky typu máte radi Bratislavu? Mesto tvoria ľudia. Inak by to bola iba kopa kameňa a betónu. Bohužial do Bratislavy všetci idú za vzdelaním a peniazmi a v skutočnosti k Bratislave nemajú žiaden vzťah, lebo tu nežili. Po čom teda tí ľudia túžia? Peniaze, moc, vzdelanie, zábava. A odkiaľ prichádzajú? Z celého Slovenska. Snáď naša vláda môže za to, že smerom na východ pracovných ponúk ubúda.Ešte by som tam pripísala našu smutnú vlastnosť nedržať spolu. V Európe sú protesty dokonca v Čechách si lekári vybojujú pomaly o 12 000 viac a u nás? V jednote je sila
Socha kráľa Svätopluka zostane tam kde je ty šašo!! Choď sa tam pozrieť na pár dní, normálni ľudia voči nej neprejavujú žiadne negatívne reakcie, skôr naopak!! To len zhúlená mládeš a istí lokaji budia vášne! Keby tu sochu skúsil niekto odstrániť (nech skúsi!!) to by si videl čo by nastalo!! Nepodceňuj ľudí!! (aj keď sú zatiaľ ticho).
To bi musela najprv Bratislava pochopiť že aj na vychode su slováci
sochu svatoplkuka treba odstranit, preto ze je skareda a vyzera trapne a tie hejslovacke
dristy si mozes nechat
Problém Bratislavy nie je v tom, že sa v nej koncentruje viacej vzdelaných ľudí, ale problém je v tom, že tí skoncentrovaní vzdelanejší ľudia nie sú inteligentnejší. Preto si, čo je bežným rysom hlupákov, namýšľajú, že sú niečo viacej ako ostatní. Chcú byť „svetoví“ , hľadajú svoje „cudzie korene“, hanbia sa za svoj slovenský pôvod a pýšia sa pravzdialenou príbuznou prababky, ktorá žije v rakúskej dedine na opačnej strane Dunaja, nie svojou babkou zo slovenskej dediny. Nevadí im, že chodia do obchodov, ktoré sa volajú tak, že nikto ani netuší, čo sa tam predáva, naopak, na to cudzie slovo sú pyšní. Bratislava je tým nielen neslovenská ale zároveň aj veľmi slovenská, žiaľ.Ale dávno prestala byť dušou Slovenska. Je to len mesto plné úradníkov a iných povaľačov z rôznych ústavov a „kultúrnych“ inštitúcií,mesto kde sa dobre kradne.
toto by malo byť na Necyklopédii, väčšie blbosti som už dlho nečítal
„V čom podľa Vás tkvejú príčiny neslovenskosti Bratislavy?“ – podľa mňa to bude tým, že sa tu koncentruje viac vzdelaných a inteligentnejších ľudí ako vo zvyšku krajiny
Trojjazyčnosť mesta Bratislava bola jej pýchou – koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Starí Skováci – vtedajší Nitravania, alebo skôr ich poprední muži – neboli nacionalisti, ale snažili sa podporovať vládcov, ktorí sa im hodili. Oni prihodili na váhy svoju časť, ktorá rozhodla, že v Uhorsku sa dostanú k moci Arpádovci. Štefan I. podporoval toleranciu rôznych národov a jazykov v Uhorsku a položil tým základy nadnárodného útvaru, ktorý bol istý čas veľmocou v strednej Európe. Uhorsko sa rozpadlo vďaka nacionalizmu – Maďarský národ sa začal uprednostňovať. EÚ si môže brať vzor zo stredovekého Uhorska – žili tu Maďari, Slováci, Valasi, iní Slovania, Chorváti, Srbi, Pečenehovia, Kumáni… Katolíci, pravoslávni, moslimovia, židia… Všetci budovali jeden štát!