Slovenský dvojkríž ako slnečné krídla s dvoma hadími hlavami?

Pri samoštúdiu slovenskej histórie som sa postupne dostala od nedávnych dejín až k dejinám dávnym, ba až starovekým. Myslím si, že táto cesta je prirodzená, lebo aj pri skúmaní neznámeho prostredia najskôr predsa preskúmame najbližšie okolie a až potom sa púšťame čoraz ďalej. Keďže mnoho informácií o starovekých slovenských dejinách a zvykoch nemáme dochovaných, pokúsila som sa tieto aproximovať informáciami neslovenskými. Viedol ma k tomu predpoklad podobnosti, resp. univerzálnosti, resp. konvergentnosti kultúr.

Ako sa vyvíja svetová kultúra?

Predstavme si dve obývané planéty v rozličných slnečných sústavách. Je zrejmé, že pokiaľ na obidvoch planétach vznikne dostatočne inteligentný život, obe kultúry sa dopracujú ku kruhu a teda aj k Ludolfovmu číslu Pi. Ludolfove číslo je totiž univerzálne. Obe sa dopracujú k rovnakej matematike a fyzike. Lebo aj tie sú univerzálne. Dopracujú sa obe k rovnakej kultúre? Sú aj kultúry univerzálne? Podľa mňa sčasti určite áno – určite budú poznať estetiku, hudbu, farby, sexuálne atraktívne bytosti, mocné a slabé bytosti, určite budú čeliť rovnakým problémom bývania, plodenia, obrany, energií, právnym sporom. Dopracujú sa tiež k rovnakej hierarchii spoločnosti – na čele jeden, prípadne niekoľko, prípadne všetci ľudia. Iná možnosť nie je. Ich spoločenstvo môže rásť, alebo zanikať, zaujímať nové územia, alebo strácať staré. Je treba riešiť otázku hraníc. Od rodov prechádzajú ku kmeňom a od kmeňov k národom. Musia tiež zbierať vedomosti a presúvať ich z generácie na generáciu, prípadne z jedného kmeňa na druhý. A čo otázka boha? Asi budú riešiť aj tú. Budú sa zamýšľať, čo ich čaká po smrti. Aby sa im žilo ľahšie, budú potrebovať nejakú odpoveď, nádej. Trebárs aj poriadne hlúpu.

Cesta k Slnku

Aby tieto spoločenstvá mohli efektívne žiť, musia žiť v súlade s rytmom prírody. Je totiž nemysliteľné, aby sadili v zime, kedy je chlad a mráz, a aby oddychovali na jar, kedy treba sadiť. Toto ich priviedlo k meraniu času a ročných období. Ročné obdobia sú udávané silou Slnka, ktorá závisí od polohy planéty na obežnej dráhe. Toto ich privedie k Slnku, či chcú, alebo nechcú. Je dochované, že mnohé staroveké národy uctievali Slnko v nejakej forme. Nepočúvať rytmus Slnka znamenalo zomrieť od hladu alebo od chladu. Slnko sa stalo bohom a knieža zástupcom Slnka na Zemi, ktorý diktoval, kedy sadiť a kedy žať. Ľudia sa v dávnych dobách pozerali na Slnko ako my na jadrové elektrárne. Bez jadrovej energie by sme neboli energeticky samostatní a naša životná úroveň by sa znížila. To isté platilo pre Slnko. Ľudia sa desili z toho, že by Slnko ráno nevyšlo. Že by sa nahnevalo, urazilo a viac sa neukázalo. To by znamenalo koniec sveta. Slnko sa teda logicky stalo predmetom velebenia.

Kopírovanie versus vymýšľanie

Stačí sa pozrieť na súčasný svet, aby sme získali predstavu o tom, ako to fungovalo kedysi. Všimnite si, že tak Číňania, ako aj Slováci, prípadne Juhoameričania rovnako používajú tablety, prípadne iPady. Všetci ľudia na celom svete používajú tričká s krátkym rukávom, prípadne gumené cvičky. Všetci ľudia na svete používajú televízory, počítače, laptopy, ceruzky, perá, papiere, autá, bicykle, domy. Všetci ľudia na svete používajú umelú hmotu, takzvané plasty, prípadne elektrinu, drevo, uhlie, benzín, naftu. Všetci ľudia na svete používajú vodu a potraviny. Ako je to možné, že všetci ľudia žijú tak nejako rovnako? Lebo jednotlivé kultúry vymysleli tieto veci a iné kultúry ich okopírovali. Pritom si treba uvedomiť jedno – vymyslieť je mnohonásobne ťažšie ako okopírovať. Za vymyslením sa ukrýva kopec nezdarov, veľa zbytočne vynaloženej energie a času. Okopírovanie je jednoduché a práve vďaka kopírovaniu žijú dnes ľudia na svete približne rovnako. Ak niekto neokopíroval najmodernejšie technológie, hovoríme, že sa jedná o zaostalú kultúru.

Teraz trochu odbočím a povenujem sa vymýšľaniu. Je zrejmé, že vymyslieť koleso trvalo veľmi dlhý čas, no okopírovať ho trvalo naopak veľmi krátko. Pri svojej literárnej tvorbe som si všimla jednu zaujímavú vec. Vymyslieť fiktívny príbeh je veľmi ťažké a pre začiatočníka takmer nemožné. Ak niekto aj začne písať a tvoriť, opiera sa najmä zo začiatku o prežitú skutočnosť. A tak sa stane, že literárna tvorba je potom akási mierne pozmenená realita. Podstatné je to, že tá realita je nejakým spôsobom použitá a teda sa nejedná o absolútne novú fikciu. Vymyslieť však absolútne fiktívny príbeh je veľmi ťažké, lebo fiktívne príbehy napísané pred Vami, sa samé o sebe stali realitou a ubrali Vám priestor pre vlastnú fikciu. Vymyslieť niečo nové, čo ešte nebolo, je teda čoraz ťažšie. Metafyzický svet myšlienok akoby sa zväčšoval. Zväčšuje sa, no aj hutnie. Je ťažké sa z neho odpútať, akoby v ňom vládla akási sila, akási gravitácia, ktorá Vás nepustí do fantázie. Odhadujem, že vzorec na výpočet tejto myšlienkovej gravitácie bude mať rovnakú formu, ako vzorec na výpočet klasickej gravitácie. Vymýšľanie je niečo, čo je dané od Boha nám všetkým ako právo. Máme právo si vymýšľať, čo len chceme, máme právo zájsť vo fantázii akokoľvek ďaleko si zmyslíme, sme slobodní v tejto činnosti. Napriek tomu mnohí ľudia nevymýšľajú nové veci, nevymýšľajú svoj svet, ale nechávajú druhých vymýšľať jeho pravidlá a tvar. Ľudia, čo vymýšľajú a teda tvoria, sú slobodní ľudia. Ľudia, ktorí nechávajú za seba tvoriť druhých, sú zotročení ľudia. Títo druhí väčšinou pozerajú televíziu a správy, prípadne sa pozerajú na programy, kde sa bavia iní ľudia, namiesto toho, aby sa bavili sami. Je zrejmé, prečo je mnoho ľudí zotročených. Odpovedala som na to hneď na začiatku – lebo vymýšľať je omnoho tažšie ako kopírovať.

Aký je záver z mojej úvahy o vymýšľaní? Keď Židia zapísali príbeh o stvorení sveta a vymysleli si, že práve oni sú vyvoleným národom, prejavili sa 1) ako kopírovači, lebo verím, že iba s malými zmenami opísali realitu, ktorú videli okolo seba, prípadne u iných národov, a prisvojili si ju, 2) ako slobodní ľudia, lebo si vymýšľali (že sú vyvoleným národom). Slováci, ktorí nevymýšľajú, ale kopírujú tento židovský prípeh o vyvolenom židovskom národe, sa prejavujú ako zotročení ľudia. A nielen Slováci. Nevedeli by sme si aj my vymyslieť, že sme vyvolený národ? Určite áno.

Druhý záver je, že nielen židovské zápisky, ale aj zápisky iných kronikárov, prípadne staré maľby, fresky alebo sochy nám vypovedajú o histórii nielen tých, ktorí si ju prisvojili, ale z veľkej časti aj o globálnej histórii v danom čase a teda aj o našej vlastnej. Tak ako u nás, aj v Egypte majú laptopy. Tak ako u nás, aj v Egypte uctievali posvätného býka a Slnko. A nielen v Egypte, dokonca aj v Amerike uctievali Slnko. Staroveká civilizácia bola vyspelejšia, ako si dnes myslíme, a teda aj kontakty medzi kultúrami boli intenzívnejšie, ako by sme dnes odhadovali.

Tretí záver je, že keď kresťania spravili náboženský prevrat a zničili kult Slnka, ktoré nahradili Ježišom Kristom, nedokázali byť príliš originálni, a tak presne v súlade so zákonom o vymýšľaní, hoci pozmenili náboženstvo, z prevažnej časti okopírovali to pôvodné. Okopírovali nielen symboliku, ale aj oblečenie a dokonca aj slovník. O tom slovníku možno napíšem viac niekedy nabudúce.

Porovnanie podobných starovekých symbolov z rôznych oblastí

Keď skúmam staroveké symboly niektorých údajne izolovaných kultúr, vychádza mi, že naše chápanie minulosti musí byť naozaj chybné. Podľa mňa Kolumbus určite nebol prvý, kto objavil Ameriku. Podľa mňa kontakty medzi starým svetom a Amerikou museli existovať už dávno v minulosti. Ako ináč by sa potom dala vysvetliť podobnosť medzi symbolmi týchto kultúr? Keby podobnosť bola iba v niektorých znakoch, potom môžeme hovoriť o náhode alebo o univerzálnosti danej kultúry. Ibaže my tu hovoríme o podobnostiach, ktoré presahujú rámec náhodnosti (napr. symbol hada). Tu nejde o náhodu. Veď posúďte sami. Všimnite si podobné symboly hada/draka, slnečných krídel a Slnka v kultúrach veľkomoravskej, egyptskej a údajne izolovanej aztéckej.

Záver

Pri skúmaní starodávnych symbolov narážame na niektoré, ktoré sa opakujú častejšie. Patrí medzi ne Slnko, teda slnečný kotúč, kríž so Slnkom, Slnce s hadom/drakom a krídlami, slnečné lúče, býk s trojuholníkovou škvrnou na čele a slnečnými krídlami na chrbte, spojené býčie rohy/polmesiacovitý útvar, posvätný Strom večného života, Mesiac. Stretávame sa aj s pyramídami, kráľovskými/kniežacími/faraónskymi vysokými čapicami, vladárskymi bradami, kruhovými „goliermi“ v tvare Slnka. Ťažko povedať, či táto podobnosť je len náhodná, alebo je za ňou skutočne kultúrne prepojenie. Ak by toto prepojenie existovalo, potom by sa snáď dali niektoré, napríklad aztécke alebo egyptské, symboly aplikovať na tie slovenské. Potom by sme nemali dvojkríž ako symbol ortodoxného kresťanstva, ale napríklad ako posvätný Strom večného života, či slnečný kríž so slnečnými krídlami a dvoma dračími hlavami.