Aj mačky používajú svoj jazyk, tak prečo nie my?
Je to jasné, ľavým menám nikto nerozumie a potom sa stráca význam. Treba veci nazývať pravými menami.
Parlament? Kto už len tomu rozumie? Snemovňa je pravý výraz. Snemovňa je miesto, kde prebieha snem zvolených poslancov.
Pán poslanec? Nie, poslanec nie je pán, ale náš sluha. Mali by sme hovoriť sluha poslanec.
Poslanec? A čo tak zvolenec? V skutočnosti poslanci nie sú poslaní voliteľmi, aby tlmočili ich spoločný postoj, ale sú zvolení, aby tlmočili svoj vlastný postoj. Buď zmeňme zastupiteľskú demokraciu na poslaneckú, alebo poslancov nazývajme zvolencami.
Spomenula som demokraciu. Akáže demokracia? Kto tomu rozumie? Ľudovládie to je.
Minister? Ako honosne to znie, však? Viete, čo v preklade znamená minister? Služobník. To znie už horšie, však? Takže nie pán minister, lebo pán so služobníkom nejdú dohromady. Ale sluha služobník. Ale ja by som volila skôr pomenovanie správca.
Vzhľadom na to, že Slovensko vedie vojnu v Afganistane a bohvie kde ešte, naše ministerstvo obrany by sa malo nazývať ministerstvo vojny. Vlastne nie ministerstvo, ale služobníctvo vojny, alebo vojnová správa.
A čo premiér? Odvodené od primus, prvý. Po slovensky prvina, knieža, náčelník. Áno aj knieža znamená prvý, lebo kon znamená začiatok. Iz koni bä slovo (na počiatku bolo slovo, sprvoti bolo slovo). Náčelník je odvodený od načať, začať, prvý. Premiér je prvý medzi ministrami, prvý medzi služobníkmi. Sluha knieža.
A čo prezident? To je ten, čo vedie vojsko, vrchný veliteľ, čiže vojvoda.
Kultúra? Kultúra je pestovanie. Pestujeme cudzie, či svoje? Ak svoje, prečo to nazývame cudzo?
Kto je kontrolór? Protivník.
A inšpektor? Nazerač.
Policajt? Stráž alebo strážca. Policajná stanica by bola strážnica.
Aj mačky používajú svoj jazyk, nie cudzí. Tak prečo my nie?
Ďakujem za reakciu na môj komentár. (spätná väzba vždy poteší)
Poznám „Odtajnené trezory slov“ a výklad Šimona Ondruša. Na to aby som k nemu zaujal plnohodnotné stanovisko si ho však pre istotu prečítam opäť, aby som neurobil chybu.
Napriek tomu trvám na tom, že slovo „náčelník“ je odvodené správne od funkcie „na čele“ (podobne ako „náteľník“ – „na tele“).
Ak by totiž bolo odvodené od slovesa „načínať“, znelo by skôr ako „načínač“, „načínateľ“, „načínak“ a podobne. Súhlasím, že dnes etymológiu robí každý zanietený amatér, ale napriek tomu ani experti nemajú jasno.
Konkrétne tento problém som už kedysi rozdiskutovával s dvoma mojimi priateľmi, ktorí sa venujú sémantike, filológii a podobným problémom. A po niekoľkých debatách sme sa zhodli na verzii, ktorú predkladám.
Teda, že náčelník stojí na čele. Ak chcete napriek tomu ísť cez výklad „prvý“ tak potom možno povedať, že „náčelník je ten, ktorý je prvý na čele ľudu“.
Ale v ostatnom výklade s vami môžem súhlasiť.
A som potešený, že sa niekto podujal a vôbec sa zamyslel nad prevzatými výrazmi, a ich možným znením v slovenčine.
Ak budem mať čas, pokúsim sa napísať podobný, možno trošku rozsiahlejší článok, v ktorom uvediem zozbierané pôvodné slovanské – slovenské alebo staroslovenské výrazy, ktoré používali naši predkovia.
Zatiaľ prajem príjemné dni i veľa chuti a inšpirácie!
S pozdravom,
Dušan Brezány
Ďakujem, p. Ovsená.Pekný článok .
V zásade som celkom naklonený tejto myšlienke a prijal by som aj verejnú diskusiu, ktorá by mala za cieľ zadefinovať správne „slovenské“ názvy cudzích slov. ň
Čo by som však odporúčal autorke, je naštudovať si trochu etymológiu slov a zamyslieť sa trochu hlbšie nad ich významom aj z filologického (slovoľúbneho) hľadiska.
Napríklad „náčelník“ nie je odvodený od slova načínať, ale od toho, že stojí „na čele“ preto je “ na-čelník“, podobne ako tričko – náteľník, lebo je na tele.
V každom prípade ma autorka článku inšpirovala a možno čoskoro pridám trochu odbornejší pohľad na to, ako by mohli vyzerať filogicky i etymologicky správne slovenské ekvivalenty pre dané cudzie prevzaté výrazy z praxe.
S pozdravom,
Dušan Brezány
(historik-filozof)