Amišovia by na Slovensku neprežili

Dopravná značka označujúca amišovský koč, ktorý používajú Amišovia ako spôsob dopravy.

Amišovia sú potomkovia nemeckých prisťahovalcov s vlastnou kresťanskou vierou, ktorí do USA prišli v 17. storočí. Hovoria starou nemčinou, ktorá sa používala vo Švajčiarsku a v južnom Nemecku. Dodnes žijú starým spôsobom života – bez elektriny, bez áut, telefónov. Ak ich v USA stretnete na ulici, sú neprehliadnuteľní. Často používajú bicykle, koče, kone, nosia staré oblečenie, slamené klobúky, traky, škaredé brady, ženy čepce a široké sukne. Živia sa najmä farmárčením.

Amišovia by na Slovensku neprežili. Napríklad už len preto nie, lebo nemôžu používať elektronické registračné pokladnice. Bez elektriny by ich ani nezapli. Zamyslime sa, čo je to za štát, v ktorom ľudia nedokážu prežiť bez elektriny? Aké sú jeho základy? Ako môže prežiť človek, ktorého spoločnosť vyvrhne a nezamestná? Nečudujme sa, že sa Cigáni na Slovensku nevedia vyhrabať z dna. U nás by neprežili nielen Cigáni, ale ani Slováci alebo Amišovia. Náš štát je nastavený na umieranie, nie na prosperovanie a šťastie. Pokiaľ sa u nás nedá prežiť bez elektriny, sme totálne odpojení od základov.

Amišovia majú Ordnungom (Poriadkom) zakázané používať elektrinu. Preto svietia plynovými lampami, brúsia drevo plynovými brúskami, niektorí používajú traktory s kovovými kolesami a niektorí aj zariadenia na automatické dojenie kráv. Ich zákazy sú vraj pokrytecké. Amišovia nemôžu šoférovať autá, ale zato sa môžu nechať odviesť na aute niekým iným. Nedokážem pochopiť, ako Amišovia dokážu prežiť starým spôsobom života v modernom svete. Je to vôbec možné? V čom všetkom podvádzajú? Začala som to skúmať.

Keď starý dom plesnivie po dobu desiatich dní, zbúrajú ho a spália, presne ako hovorí Biblia. Potom si postavia nový dom z dreva. Keď sa pozerám na ich biedne domy, zbúchané z playwoodu a lepenkových dosiek, nečudujem sa, že dokážu fungovať relatívne ľahko. Nemajú také ťažké NEHNUTEĽNOSTI z tehiel ako my na Slovensku. Dom postavia rýchlo a lacno. Vďaka tomu nemusia splácať dom 30 rokov. Postaviť stajňu pre kone dokážu spoločnými silami za jediný deň! Problém je, že na Slovensku aj tie drevené domy majú cenu ako tie tehlové, hoci je to nelogické, lebo drevený dom nemá takú životnosť, ani úroveň bývania ako tehlový dom. No ale to sme na Slovensku, kde sa voda sype a piesok leje.

Kdesi som sa dočítala, že pred dekádou sa 90% Amišov živilo poľnohospodárstvom. Dnes je to vraj sotva 5%. Je pre mňa záhadou, čím sa títo ľudia živia dnes. Amišovia sú dnes nútení postupne akceptovať nové technológie. Ich biskupi každú jar a jeseň preberajú, ktoré technológie je povolené prevziať a ktoré nie. Príde mi to dosť hlúpe. Prečo sa tak bránia pokroku? Aký zmysel má dnes jazdiť na kočoch? Ak akceptujú jednu technológiu, prečo nie aj iné? Ich správanie nie je v tejto otázke konzistentné. V ich komunite dochádza k treniciam kvôli rozdielnym názorom na tieto otázky. Niektorí Amišovia opúšťajú amišovskú cirkev a sú potom exkomunikovaní. Amišovia vraj používajú manuálne poháňané technológie na obrábanie polí z toho dôvodu, aby odradili farmárov od súťaženia a skupovania ďalších polí, ak ich majú obrábať manuálne. Je to pekné, ale čo z toho, keď polia potom skúpia neamišovskí farmári, ktorí používajú efektívnejšie spôsoby obrábania poskytujúce vyššie zisky?

Amišovia to nemajú jednoduché a ak sa javí, že žijú bezproblémovo, je to najmä preto, že svoje problémy neprepierajú na verejnosti. Aj ich civilizácia postupne valcuje. Amišovský životný štýl je ohrozený napríklad zákonom o detskej práci. V ich komunite sa školská dochádzka končí v 14-tich rokoch, potom začínajú pracovať, čo sa nie celkom páči úradom. Tiež lekárska starostlivosť u Amišov pokrivkáva. Často nechajú zdravie detí na Božiu vôľu, než aby ich dali do riadnej nemocničnej opatery. Často v obmedzenej komunite dochádza ku genetickej degenerácii detí. Amišovia sú vraj napádaní počas jazdy na kočoch. Ľudia na nich hádžu kamene alebo fľaše z aút, ktoré ich obiehajú.

Pozoruhodné je, ako sa Amišovia vysporiadali so starostlivosťou o dôchodcov. Amišovia sa starajú o starých ľudí takým spôsobom, že im postavia dedkovské domčeky (Grossdaadi Heiser alebo Daadiheiser) v blízkosti svojho veľkého rodinného domu. Amišovia neplatia sociálne zabezpečenie a teda ho ani nečerpajú (ani dôchodky). Zato platia dane ako každý iný americký občan.

Mnohým ľuďom je smutno za komunizmom. Vieme, že zmeniť politický systém ináč ako revolúciou asi nepôjde. Možno je to aj zbytočné. Čo sa však dá spraviť hneď a bezbolestne, je vytvoriť komunitu ľudí, ktorí sa budú správať ako komunita/spoločenstvo. Títo ľudia si môžu navzájom pomáhať, môžu mať právo vylúčiť ľudí z komunity, ktorí zneužívajú komunitu bez toho, aby do nej prispievali, atď. Dnes môžu čiastočne simulovať takéto komunity napríklad družstvá, hoci tie riešia len vybrané životné otázky, teda nie všetky.

Myslím si, že pre jednotlivca je takmer nemožné prežiť v dnešnom od-základov-odpojenom svete. Kresťania majú svoju cirkev, ktorá v mnohých oblastiach zastupuje komunitu – pomáha biednym, postará sa o starých, zabezpečí sobáš, pohreb a podobne, len do všetkého primieša Ježiša Krista. Pokiaľ však človek nie je kresťan a chce nechať Ježiša pokojne odpočívať v hrobe, nemá sa na súčasnom Slovensku vlastne ku komu pripojiť. Možno by bolo dobré vytvoriť takú komunitu alebo komunity. Štát by mal byť takou komunitou, ale nie je. Nemyslí na bezdomovcov, necháva ľudí trpieť, bankrotovať, byť bez práce. Jednou takou komunitou, ktorá začína byť zaujímavá, je spoločenstvo prírodne žijúcich ľudí napr. v Zaježovej. Možno by mohli vzniknúť aj komunity iného typu.

Tento dokument je o tom, ako sa mladí Amišovia vyberú do civilizácie, aby spoznali nové veci. Je to súčasťou ich dospievania. Keď sa vrátia, môžu sa rozhodnúť vstúpiť do amišovskej cirkvi a už je pre nich civilizácia zakázaná. Alebo nevstúpia a zostanú žiť civilizovane. Mladým Amišom nič nehovoria mená ako John Lennon, Marilyn Monroe, alebo JFK. Sú úplne odrezaní od civilizovaného diania. Tentoraz idú do Anglicka, aby zažili niečo nové, aby spoznali svet. Pijú alkohol, fajčia cigarety, tancujú na diskotékach, jazdia na autách. Pozerajú sa na súčasnú civilizáciu ako Maugliovia, deti vyrastené v džungli, ktoré nikdy nič také nevideli. Pohoršujú sa nad sporými plavkami, rozpustenými vlasmi, islamom…

Tento dokument je o Amišoch, o ich spôsobe života. Tento dokument je zo 70-tych rokov 20. storočia, preto je zaujímavý v tom, že môžeme vidieť, ako žili vtedy pred 40-timi rokmi. Môžeme to porovnať s tým, ako žijú dnes.

Trochu smiešna pieseň o Amišoch od „Weird Al“ Yankovica. Pieseň sa volá Amišovský raj.