RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚN

Prevzaté so súhlasom autora: http://bookowskiblog.blogspot.com/2018/06/recenzia-blazena-ovsena-neviditelny.html

utorok 19. júna 2018

HODNOTENIE: ****

“ – Neviditeľný zdroj je príbeh, ktorý práve teraz spolu prežívame, – začal som mu vysvetľovať. – Neviditeľný zdroj je tiež fiktívne miesto vo vesmíre, z ktorého sa plnia sny. Je to v súlade s náukou o šťastí, ktorú mám z Írska od jedného bezzubého Američana Alfreda McGartha. Neviditeľný zdroj funguje na zákone príťažlivosti, lebo k sebe priťahuje podobné veci ako gravitačná sila hmotu. Nás dvoch spojila história, ktorá nás oboch zaujíma. Pri nej sme obaja pozitívne vibrovali. Zrazu si prišiel ku mne a oslovil si ma na mojom historickom portáli. Niečo ťa pritiahlo, akýsi zákon príťažlivosti, a zaklopal si mi na dvere. Keby nebolo nášho spoločného záujmu, o slovenskú históriu, pravdepodobne by sme sa nikdy nestretli. A o tom presne je ten Neviditeľný zdroj. Sny sa z neho plnia iba vtedy, keď robíš to, čo ťa baví a z čoho máš dobrý pocit. Ľuďom, ktorí vibrujú negatívne, sa z Neviditeľného zdroja zase splnia nočné mory: – napríklad v podobe nudnej práce vo fabrike, o ktorej som hovoril pred chvíľou. Tvoje vibrácie sú vecou tvojej voľby.“ (s. 415).

„Koho už len dnes zaujímajú teplé herečky zmixované s dávnymi Slovenmi a kráľom Svätoplukom? Uvedomovala som si, že môže byť ťažké uspieť v konkurencii s lacnými románovými brakmi, ktoré preferujú západnú anglosaskú kultúru, zabalenú do vyzývavých obálok. Možno som sa však mýlila a realita mala byť úplne opačná.“ (s.577).

Neviditeľný zdroj

Neviditeľný zdroj

S Adamom Fejfarom sme mali možnosť stretnúť sa už v predošlom románe Blaženy Ovsenej, ktorý vyšiel pod názvom Adam. Neviditeľný zdroj je vlastne akýmsi jeho pokračovaním. Pokiaľ ste však Adama nečítali, nemusíte zúfať, lebo Neviditeľný zdroj sa dá čítať aj ako samostatné dielo. Pre lepšie pochopenie Adamovej osobnosti je však dobré, ak si prečítate aj prvú časť románu. Neviditeľný zdroj je v podstate spojenie dvoch románov do jedného. Ja som si ho dovolil rozdeliť, pre svoje potreby, na také tri časti:

1. časť: REALITA ŽIVOTA – Na začiatku tejto časti sa vraciame do Adamovej minulosti, keď sa v šestnástich rokoch stretol na kožnom oddelení s cigánom Imrichom, ktorý výrazným spôsobom zasiahne do neskoršieho Adamovho života.
Potom preskočíme desať rokov. Adam má dvadsaťšesť a vnútorne bojuje so svojou sexuálnou orientáciou. Viackrát si kladie tie isté otázky: Som naozaj homosexuál? Čo na to okolie? Ako to vysvetliť rodičom? Rozhodne sa skočiť do toho po hlave. Prostredníctvom internetovej zoznamky prenikne do homosexuálnej komunity a stretáva prvých gejov. Ivana, prezývaného Atlantis, ktorý sa stane jeho veľmi dobrým kamarátom, učiteľa na vysokej škole – Riša, mladého fešáka Čertíka, Stanka, zákerného Anubisa, známeho pod prezývkou Kostolník (čitateľsky veľmi zaujímavá záporná postava), Marcela, atď. Adam začne chodiť do obľúbeného gej baru, ktorý je známy pod menom Peking. Tam stretáva mnoho bizarných postavičiek, ktoré akosi prirodzene vstúpia do jeho života: Araňa, Revízorka, Ruženka, Svätica (Svätica je Imrich, s ktorým sa Adam prvý raz zoznámil pred desiatimi rokmi na kožnom oddelení), moderátora pekingských akcií Gabriela a Veštica, ktorá Adamovi odhalí neradostnú budúcnosť… Sklamaný Adam zisťuje, že klasický romantický vzťah je v gej komunite skôr ilúziou. Zatiaľ čo spočiatku sníva o krásnom blondiakovi s modrými očami a nosom, ktorý je prehnutý ako skokanský mostík, aby s ním prežil celý svoj život, časom je jeho pohľad realistickejší. No snívať napriek tomu neprestáva: „To bol koniec môjho prvého vzťahu. Cez esemesku.
Začínal som sa zobúdzať z toho prispatého sladkého sna do krutej gej reality. Nie, toto nebolo ako zo zaľúbeného románu. Toto bolo ako z dobrej drámy.“ (s.42).
Adam je bojovník, rebel, tlejúci oheň, ktorého poburuje nespravodlivosť, ktorá sa deje nielen v jeho živote, ale v širšom okolí. Keď ho šéf nespravodlivo prepustí z práce, je rozhodnutý za každú cenu ho súdnou cestou poraziť a podá na neho žalobu. Adam, znechutený pomermi na Slovensku, odchádza hľadať šťastie do Írska, ktoré bolo v čase jeho odletu ekonomickým tigrom Európy.

2. časť: REALITA ŽIVOTA V PRAXI: Adam prichádza do Írska. Súd s firmou, pre ktorú na Slovensku pracoval, odročia. Adam zisťuje, že ani v Írsku zďaleka všetko nefunguje. Byrokratická tragikomédia okolo vybavovania si tzv. PPS čísla (s. 206 – 208) je priam neuveriteľná, podobne ako poskytovanie životopisov jednotlivým firmám (s.212 – 213). Adam však našťastie stretáva ľudí, ktorí sú ochotní mu pomôcť: staršieho Marka, Číňana Jeffa, homosexuálneho senátora Davida Harrisa. Krátky románik Adam prežije s príťažlivým Gusom.
Mne osobne sa najviac páči postava bezzubého Alfreda McGratha, ktorý je zamilovaný do mladého chlapca menom James, vnútorne žije na začiatku 20. storočia a zoznámi Adama s teóriou Neviditeľného zdroja, podľa ktorej sa Adam rozhodne žiť: “ – Po prvé, treba mať sen! – začal. – Po druhé, treba veriť, že tento sen sa splní z Neviditeľného zdroja! Po tretie, treba podľa tohto sna žiť do najmenšieho detailu, lebo keď všetko bude so snom súhlasiť do najmenšieho detailu, kto by povedal, že to nie je skutočnosť? Po štvrté, treba si užívať cestu ku snu, aby sme vibrovali pozitívne, pretože keď budeme vibrovať negatívne, nič pozitívne pritiahnuť nemôžeme! A po piate, a to je to najdôležitejšie, treba sa vedieť sna vzdať, pretože ak si dokážeme užívať cestu bez neho, vlastne nám jeho splnenie ku šťastiu ani netreba! – “ (s.278). Alfréd sa obklopuje zvláštnymi ľuďmi ako Paul alebo Diva (vyzerajú ako členovia rodiny Addamsovcov) alebo Rolandom. Adam je nútený niekoľko týždňov bývať so štvoricou umelcov závislých na drogách: Francúzmi Pascalom a Pipinom a Írom Ronanom. Ako najznesiteľnejší z tejto štvorice sa javí Estónec Erwin. Spor s bizarnými umelcami takmer pripraví Adama o život. Na druhej strane stretnutie s liberálnou unitariánskou cirkvou ho veľmi príjemne prekvapí. Sympatickým dojmom pôsobí Ivanov (Atlantisov) dvojník Gerard, ktorý má, na rozdiel od divokého Ivana, až komicky konzervatívnu povahu.
V tejto časti románu sa, okrem iného, dozvieme aj to, prečo sa zelená farba ďateliny stala symbolom Írska (s.313) a zistíme, čo je to Svarga a akým spôsobom funguje (s.354 – 360). Adamovi sa napokon podarí vyhrať súd so svojim bývalým slovenským zamestnávateľom, čo ho psychicky oslobodí. V Írsku sa tiež stretáva s Blaženou Ovsenou, ktorá ho zasvätí do slovenskej histórie a nepriamo tak nasmeruje jeho život iným smerom. Adam sa napokon rozhodne vrátiť späť na Slovensko, k slovenským koreňom a k slovenskej histórii, aby tým duchovne pozdvihol slovenskú vlasť a prostredníctvom pozitívnych vibrácii pritiahol svojho vysnívaného priateľa (princa) a naplnil svoj sen, stať sa slovenským kráľom.

3. časť. SEN VERZUS REALITA: Neviditeľný zdroj napokon Adamovi privedie do cesty dokonalého Slava, ktorý sa snaží opraviť jeden zo slovenských hradov, o ktorý sa stará spoločne s bezdomovcami Alenou a Jožom. Okolo nich pobehujú kozy, pes Duňi, dedo Konôpka, starý komunista, ktorý by najradšej odštartoval kontrarevolúciu. Problémy spôsobuje Adamovi so Slavom najmä krčmár Paľo (latentný homosexuál a súčasne starostov syn) a taktiež podnikateľ Záder, ktorý je rozhodnutý za každú cenu získať hrad do svojich rúk, aby ho mohol predať zahraničnému investorovi za drahé peniaze. Boj o hrad, dejiny Slovákov a vzťah Adama s vysnívaným Slavom, sú nosnými témami tretej časti románu. Príbeh vyvrcholí dramatickou scénou, ktorá čitateľa dovedie k prekvapujúcemu záveru…

V záverečnom doslove autorka diela dovysvetľuje niektoré skutočnosti, ktoré mohli čitateľovi uniknúť, alebo mu neboli známe. Neviditeľný zdroj je rozsiahly román, ktorý napriek tomu prečítate na jeden dlhý nádych. Nechýba v ňom humor, sarkazmus, ani trefné cynické poznámky:
“ – Chceš sa stretnúť? Môžeš o piatej? –
– Kde sa stretneme? –
– V centre pri kostole, – odpovedal som. – To by sme mali nájsť obaja. –
– Platí, – súhlasil chalan a zložil.
Veru, pri kostole. To bolo to správne miesto na stretnutie dvoch homosexuálov.“

„- Aké meno ste si zvolili? – spýtal sa zvedavý Jožo jedného návštevníka. – Nitrabor? Tak dnes vás tak musia všetci volať. – Potom sa pozrel na jeho malého syna: – To platí aj pre teba, Honimír –
Na tvárach hostí sa objavili úškrny.“ (s.530).

Silnou stránkou diela sú postavy, medzi ktorými (okrem Adama) vyčnievajú Ivan alias Atlantis, Američan žijúci v Írsku Alfred McGrath a zákerný Anubis alias Kostolník. Samozrejme výraznú rolu zohrávajú aj herečky z gej podniku: Araňa, Svätica, Ruženka a Revízorka. Aj keď je Neviditeľný zdroj, podľa autorkiných slov, „určený najmä začínajúcim gejom, ktorí so zbytočnou obavou ukrývajú svoje tajomstvo pred druhými“, myslím si, že bez problémov si dokáže získať aj heterosexuálneho čitateľa. Neviditeľný zdroj môžeme vnímať aj ako dobrodružný príbeh s prvkami romantiky, fantázie, filozofie, priateľstva, histórie, duchovenstva, humoru, boja za spravodlivosť a nádeje, ktorú netreba strácať ani v tých najťažších chvíľach života.

Zverejnil Miloš Zvrškovec o 23:25

2 Responses to RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚN

  1. Blažena Ovsená píše:

    Augustín, vďaka za pochvalu. Ani neviete, ako ste ma potešili.:)))

  2. Augustín Marko píše:

    Pani Ovsená.
    Kedysi som Vám písal, pretože som si myslel, že to má zmysel. Keď som zistil, že Vaše články a knihy sú plné nezmyslov a nenávisti, prestal som Vám písať. Myslel som si, že to je vrchol a už viac svoj národ nedokážete zhovadiť. Po rokoch som sa omylom opäť dostal na Vašu stránku. Zistil som, že veru na rozvrate vlastného národa úspešne pokračujete a dostali ste sa na vyššie úrovne.
    S pozdravom Augustín Marko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *