Keď som sa dopočula o horore pod názvom Midsommar, vyhlásila som okamžite, že na ten film chcem ísť do kina. Nuž, bola som.
Midsommar mi pripomenul minuloročný výlet do Švédska, kde som sa zúčastnila dvoch obrad Midsommaru – stredu leta – slnovratu. Jeden bol pohanský, druhý tradičný kresťanský. Chcela som vedieť, aký obrad sa bude vykonávať vo filme Midsommar. Nuž, jednalo sa skôr o ten druhý, kresťanský, hoci bol vydávaný za pohanský – to jest tancovanie okolo tyče so zelenými kruhmi – stromu života. Ten pohanský obrad, ktorý som videla vo Švédsku, mi skôr pripomínal okrad nejakej satanistickej sekty – ľudia boli oblečení v čiernom ako zlí duchovia, išli z toho veľmi negatívne vibrácie – potetovaní vyholení v maskáčoch oblečení típci. Midsommar-film je však iný. Z ľudí, novopohanov, ide dobré chvenie. Aj keď iba naoko. Ich výrazy tváre sú nasladlé, až umelo nasladlé, takže bystrý divák si hneď domyslí, že za tou sektárskou oddanosťou a duchovnou nafetovanosťou sa určite skrýva niečo nekalé. Títo filmoví pohania chodia v bielych šatách, na hlavách nosia vence z poľných kvetín – takí Žiarislavovi ľudia. Kto by nevedel, že sa jedná o Švédov, myslel by si, že pozerá na Slovákov/Slovanov.
Neviem, do akej miery mám prezradiť dej, aby ste si mohli film vychutnať sami. V podstate vám len chcem oznámiť, že tento film teraz hrajú v kinách. Označuje sa za horor, ale ľudia v kine sa počas neho smiali – smiali sa na jeho trápnej hororovosti. Myslím si, že dej sa posúva veľmi pomaly, miestami postavy konajú nerealisticky – ich myslenie je trochu osprostené, lebo každý normálny človek by volal políciu, keby videl to, čo oni. Nepovažujú za čudné ani to, keď sa ich počet ako hlavných hrdinov postupne zmenšuje. Ja by som brala nohy na plecia.
Nuž, v Midsommari ide o novopohanskú skupinu, ktorá organizuje obrad, ktorý sa vykonáva iba raz za 90 rokov. Na takom obrade treba dať bohom veľa obiet. Dúfam, že som sa vyjadrila jasne a ďalšie indície nie je treba. :)
Ešte chcem zdôrazniť jednu poznámku, na ktorú ma upozornil priateľ, aby som na to isto nezabudla. Ide o to, že hlavnými postavami je skupina mladých Američanov, ktorí sa vyberú do Švédska. Tu chcem poukázať na stereotypy, aké má svet vytvorené pre rôzne krajiny. Vo filme Eurotrip sa iná skupina Američanov dostala na Slovensko. A tu vidno ten rozdiel. Kým Američania vykreslili Slovensko doslova ako shit hole (zasratú dieru) s polorozpadnutými panelákmi a asociálmi, Švédsko, naopak, zobrazili ako ľúbeznú krajinu blonďavých čisto oblečených ľudí. Prečo filmoví tvorcovia nezašli napríklad do no-go zóny v Goteborgu, aby nám ukázali tmavých neprispôsobivých imigrantov? Takže takýto zaujímavý postreh som mala pri pozeraní filmu. Predsudky, imidž, zlý Slovan, dobrý Švéd. Nuž, ale vo filme sú tí dobrí čistotní blonďaví Švédi poriadne krutí a sfanatizovaní a idú doslova cez mŕtvoly. :)