Bugár a Čáky (Csáky) – poturčení, či pomaďarčení Slováci?

Bugár a Csáky = Chrobák a Horský.

Niekedy sa mi zdá, že svet je postavený na hlavu, že biele je čierne a čierne je biele. Tak je to aj s bojovníkmi za práva slovenských „Maďarov“, alebo vlastne pomaďarčených Slovákov? Zdá sa, že samotní ich vodcovia Bugár a Čáky nie sú „úplne čistí“. Svedčia o tom totiž ich priezviská. Uznávaný slavista prof. Šimon Ondruš vo svojej útlej knižke Odtajnené trezory slov II. odkrýva slovenský pôvod v ich pomaďarčených menách. Nasleduje mierne skrátený opis z jeho knižky.

Bugár

Slovania mali od prehistorických čias dve slová s rovnakou hláskovou stavbou buk. Buk na označenie tvrdého stromu zdedili z indoeurópskeho prajazyka (rovnakého pôvodu je nemecké Buche, latinské fagus a i.) Buk ako označenie dotieravého hmyzu ovad vzniklo v praslovančine.

U nás je buk vo význame ovad doložené zo slovensko-moravského pohraničia. Zaznačil ho aj V. Machek v českom etymologickom slovníku. Poľský Slownik praslowianski v prvom zväzku (1974) na s. 353 slovu buk pripisuje význam „ptak lub owad vydajoncy niski, przeciongly glos“. Popri základne forme buk sú u Slovanov známe odvodeniny bukač, bukal, bukavec, v ruských nárečiach asi vplyvom sršeň aj formy bučeň. V bieloruštine aj bugau, bugaj. Označuje ovada, čmeliaka, sršňa, komára. Všetka tá háveď dotieravo dobiedza na zvieratá aj na ľudí. Vplyvom slova komár vznikli aj deriváty bukar, bukara, bukarica. Bukarki sú muchy, ovady, chrobáky. Tieto formy zaznačil O. N. Trubačov v druhom zväzku slovníka Etimologičeskij slovar slavianskich jazykov na str. 234. Do tohto radu patrí asi aj slovenské bukoláš, čo je druh hmyzu, bukoviarik je kôrovník.

Podľa komár odvodené bukár prešlo od Slovanov do maďarčiny. Maďarský historicko-etymologický slovník (ináč na vysokej vedeckej úrovni) zaznačil z roku 1405 podobu bocar čiže bokár, bukár. Vo vývine jazykov sa často nezvučná spoluhláska v postavení medzi dvomi samohláskami ako zvučnými hláskami mení asimilačne na zvučnú (v slovenčine popri poponec je aj bobonec). Podoba bukár nadobudla tvar bugár. Tá je doložená zo 14. storočia. Vo vývine maďarčiny bola tendencia meniť vysoké samohlásky na stredové. Píše o tom G. Bárczi v knihe Magyar hangtörténet na s. 152. Táto tendencia sa prejavila aj v zmene bugár na bogár.

Maďarský historicko-etymologický slovník vysvetľuje význam slova bugárbogár nemeckými slovami Käfer, Mucke, Grille. S výkladom si nevie rady. Napísal, že je naznámeho pôvodu. Ale správne píše, že forma bugár je staršia ako bogár. Aj v tom má pravdu, že spájanie slova bugárbogár s maďarským bog, čo je člen, vetev, je neprijateľné. Ugrofínsky a rumunský výklad hodnotí ako pochybný.

Maďarské bukárbugárbogár je nepochybne zo slovanského bukár. Slovanské buk, bukár čiže ovad, sršeň, komár, ale aj vták vydávajúci nízky pretiahnutý zvuk (Botaurus) je odvodené od slovesa bukati, bučati vo význame bzučať. Od bučať vzniklo aj naše bzučať, a to asi pod tlakom slovesa bzikať, t.j. strečkovať, plašiť sa pred dotieravým hmyzom, ako píše Slovník slovenských nárečí. Skrížením slovies bučať a bzikať vznikla forma bzučať. Tá je iba slovenská.

Maďarské bugárbogár patrí do skupiny slov, ktoré Maďari prevzali od Slovanov. Niektoré z nich prešli z maďarčiny späť do susedných slovanských jazykov. Také sú slová gazda (gospoda), gate, ďengľavý (maďarské ďenge, gyenge je zo slovanského či slovenského tenké), išpán zo slovanského špán, čo je redukovaná podoba žpan zo župan. Maďarské bugárbogár zo slovanského bukár prešlo aj do slovenských nárečí ako bogár, bongár, bugár. Známe je najmä v Gemeri a na východnom Slovensku. Označuje nielen ovada, ale aj sršňa a čmeliaka. O tom, že apelatívum bogárbugár na Slovensku žilo, svedčí aj jeho využitie v rodinných menách. V bratislavskom telefónnom zozname máme tridsať rodín s menom Bogar – Bogár, Bogarová – Bogárová. Obdoba Bugar – Bugár, Bugarová – Bugárová je zastúpená štyridsiatimi bratislavskými rodinami, majiteľmi telefóna. Prirodzene, že v Budapešti ich je oveľa viac. Vyše sto Bogárov, vyše dvadsať Bugárov.

Čáky

V bratislavskom telefónnom zozname máme jednu pani Čákovú, dvoch pánov s menom Čáky, dve panie Čakyové. To je slovenský zápis mena. S maďarským zápisom sú dvaja páni s menom Csák, jedna pani Csákiová, jedna Csáková, štyria páni so zápisom Csáky, tri panie so zápisom Csákyová. V budapeštianskom telefónnom zozname je to oveľa bohatšie a pestrejšie. Prirodzene, že Č je zaznačené iba ako Cs. Vyše sto Budapešťanov má podobu Csák, do dvesto s pdobou Csáki, vyše sto s podobou Csáky. Prirodzene prvotná je sustantívna forma Csák, adjektívna je druhotná podoba Csáki, Csáky. Čák zodpovedá nášmu Hora, ČákiĆáky nášmu Horský. Otázka, či pán notár alebo farár zapísal do matriky Csáki alebo Csáky, nie je relevantná.

Zaujímavé je, že v dejinách maďarčiny je oveľa skôr doložené osobné a miestne meno ČákCsák ako apelatívum čákcsák. Obec ČákCsák neďaleko Temešváru je doložená už v 14. storočí. Aj zložené pomenovanie Csák-berény neďaleko Szekesfehérváru – Stoličného Belehradu je zaznačené už r. 1358. Csák-vár v tej istej oblasti je doložený už v trinástom storočí. Bol to hrad šľachtica s menom Čák – Csák.

Všeobecné slovo csák označuje v maďarčine vyčnievajúce zakončenie veci, špic čepca, dolománu. Na lodi, člne označuje špicatý hák na korme.

Maďarský historicko-etymologický slovník A magyar nyelv történeti-etimológiai szotára v prvom zväzku (1967) na s. 469 píše, že slovo csák v maďarčine je neznámeho pôvodu – ismeretlen eredetü. Významovo pripúšťa súvis so slovami csákó aj csáklya, ktoré taktiež označujú niečo vyčnievajúce, vyvýšené. Ale ani tie nevie geneticky vysvetliť.

Maďarské csák má slovanský pôvod. Slovanské čak malo staršiu podobu ček. Alternácia podobná ako v slovách čakaťčekať, čatačeta, čačinačečina, čacholčechol atď. Erudovaný slavista vie, že forma ček vznikla v 5-6. storočí palatizáciou z formy kek. Tá siaha hlboko do 2. – 3. tisícročia pred Kristom, do čias indoeurópskeho prajazyka. Slovanskému čakček zo staršieho kek zodpovedá litovské keke, kekulas, kekutas vo význame kopec, kopa, hrča. Uvádza to E. Fraenkel v slovníku Litauisches etymologisches Wörterbuch v prvom zväzku (1962) na s. 234.

Vo vývine slovanských aj iných indoeurópskych jazykov sa úžinová perná spoluhláska w v postavení po inej spoluhláske sporadicky vysúvala z hláskovej stavby slova. Slovanskému sestra zodpovedá nemecké Schwester z predhistorického swesr-. Strata w čiže delabializácia nastala aj v latinskom soror a v litovskom seser-. Ale v starej indičtine je svasar.

Delabializáciou kw- na k- vzniklo aj slovansko-baltské slovo kek- zo staršieho kwek- vo význame kopec, kopa. Základ kwek- bol švebeablautovou obdobou základu kewk-, v takzvanom temnom ablaute kwok. V indoeurópskych jazykoch je bohato zastúpený. Jeho pokračovaním je nemecké hoch čiže vysoký, Höhe je výška, anglická high označuje vysoký.

Z indoeurópskeho základu keuk- vznikla v praslovančine pravidelnými zmenami podoba čuk-. Tá u južných Slovanov označuje vrch, chlm. P. Skok v chorvátsko-srbskom etymologickom slovníku dáva slovu čuka synonymum brdo, greben a nemecké slová Bergspitze, Anhöhe, Hügel. Píše, že čuka je bohato využitá v Srbsku a Macedónsku na označenie vrchov a osád podobne ako naše hora, chlm, vrch. V slovinčine je odvodenina čuklja vo význame útes, bralo, strmina. Aj tú využili Slovinci na označenie vrchov a osád.

Kým u južných Slovanov bola aktívna indoeurópska forma keuk-, po hláskových zmenách čuk-, u západných a východných Slovanov bola využitá švebeablautová forma kwek-, po delabializácii kek-, palatizovaná na ček- : čak-. Popri záverovej forme ček- : čak- vznikla aj spirantizovaná forma čech- : čach-.

Severne od Prahy býval na výšine, kde je hora Říp, od prehistorických čias slovanský kmeň s menom Čech, v prvom páde množného čísla Češi, vo štvrtom páde mn. čísla Čechy. Kým forma Čechy vo význame hory, vrchy si zachovala pôvodný zemepisný krajový význam, forma Češi začala označovať kmeň bývajúci v tejto oblasti. To je môj výklad pôvodu mena Čech.

Nebohý profesor Vl. Šmilauer sa už dávnejšie na mňa veľmi nasrdil, že vykladám Čechov ako horniakov, vrchárov. Ale najnovšie známy slavista a indoeuropeista v Brne A. Erhart prijíma môj názor, že v etnonyme Čech väzí sémantika vrchu, hory. Aj on dáva meno Čech do protikladu s menom Dudleb. Česi boli horniaci, Dudlebi boli dolniaci. … U Slovanov, najmä u východných Slovanov je veľa zemepisných názvov so základom Čech- : Čach-, čo je obdoba základu Ček- : Čak-. M Vasmer ich uvádza v diele Rischisches geograohisches Namenbuch, X (1980), vyše sto. Prirodzene tieto osady nezaložili Česi od Vltavy a Labe. Sú to staré, predhistorické názvy s motiváziou ako naše Hory, Chlmy, Vrchy.

V bratislavskom telefónnom zozname máme vyše sto obyvateľov s menom Čech, Čechovič, Čechvala. Neverím, že všetci prišli z Čiech. Najmä nie tí, čo majú podobu Čach, Čacho.

Záver

Dôkladný porovnávací výskum slovanskej a maďarskej slovnej zásoby ukáže, že Maďari prevzali oveľa viac slov od Slovanov, nielen toľko, koľko ich narátal Kniesza István čiže Štefan Knieža (pochádzal z Trstenej; po roku 1918 odišiel do Budapešti, lebo českí kádrovníci na Slovensku ho nechceli preveriť) v známom diele A magyar nyelv szláv jövevényszavai (Slovanské slová v maďarčine) z roku 1955. V prvom zväzku narátal vyše 1300 slov v spisovnej a nárečovej maďarčine, ktoré majú podľa neho dokázaný slovanský pôvod. Do druhého zväzku dal 383 takých slov v maďarčine, ktoré niektorí autori vykladajú ako pôvodom slovanské, iní im pripisujú neslovanský pôvod. Slová csák ani bugár nemá ani v prvom, ani v druhom zväzku. Môj výklad jasne ukázal, že bugár, bogár pochádza zo slovanského bukár ako odvodeniny základného buk vo význame ovad, sršeň, komár. Csák pochádza zo slovanského ček- : čach- vo význame vrch, vrchol, končiar, špic.

Prečo som dal do podtitulu svojho výkladu otázku, či Bugár a Csáky sú pomaďarčení – poturčení Slováci?

Z maďarských dejín je známe, že počas tureckej okupácie sa značná časť maďarskej šľachty svojím myslením poturečtila. Preto hlásali, že maďarčina má turecký pôvod. Nechceli veriť jazykovedcovi nemeckého pôvodu J. Budenzovi, ktorý v rokoch 1873 – 1881 vydal v piatich zväzkoch dielo Magyar-ugor összehasonlító szótár čiže Maďarsko-ugrofínsky porovnávací slovník. V ňom dokázal, že maďarčina nie je tureckého pôvodu, ale patrí do ugrofínskej jazykovej rodiny.

Kým od Slovanov má maďarčina okolo 1400 slov, od Turkov ich nemá oveľa menej. Od turko-tatárskych kmeňov prebrali slová predkovia Maďarov ešte v starej pravlasti medzi Uralom a Volgou.

6 Comments

  1. Viem žo to nie je k veci ale nedá mi nezareagovat a poukázať na to ako na západe majú na všetko dva metre.
    Na Slovensku vraj dochádza k segregácii rómov v osobitných triedach.
    Tu nejde len o rómov. Ak je segragácia rómov v triedach porušovaním základných ľudských práv, tak potom Slovensko veselo porušuje ľudské práva už od svojho vzniku. Či vari nemáme vyučovacie triedy z čisto maďarským vyučovacím jazykom a nesegregujeme maďarskú menšinu od slovenského majoritného obyvaťelstva do zvláštnych tried vytvoreních len pre nich? Navrhujem zrušit všetky čisto etnicky založené školy a triedy lebo segregujú menšiny na Slovensku a porušujú tak základné ľudské práva.
    Ako to že západním inštitúciam vadí segregácia rómov a vytváranie čisto rómskych tried, ale vôbec im nevadia na Slovensku triedy z čisto maďarskými detmi. Prečo majú dva rôzne metre na rovnakú vec? No nie je to divné?

  2. myslím si že za pár rokov zabudnete že tu nejaké slovensko bolo to ako na južnom slovensku ,naši politici nejsú politici ale kšeftáry za peniaze a moc ktorú zatial majú prídú aj o celé slovensko madarom dajú všetko čo chcú a to je dobre ved mi obyčajný ludia sme nič

  3. \"Drvivá väčšina ľudí zo zmiešaných rodín, sa viac cíti byť spätými s národnosťou matky – ako je to u Židov.\"

    U zidov je to preto ze za ZIDA je povazovany ten kto ma ZIDOVKU matku… otec moze byt i eskimak. Takze tak.

    Suhlasim s vami… podstata je ta ze su geneticky Slovakmi… ostatne Geneticky su dnes madari prevazne slovanskeho, germanskeho a ineho povodu… je par percent potomkov tych madarov co tak ctia .)
    Nic im ale nebrani aby svoju bajnu historiu ci povod ctili a boli hrdo branili… narozdiel od SLOVAKOV ktory mozu stavat na realnych nie bajnych faktoch.
    Predstavte si situaciu ze nejaky madar zacne kritizovat sochu Stefana? alebo co i len jeho kona! A ak by to urobil slovak?
    Maju moj OBDIV za politiku ktora vedie k narodnej hrdosti… i ked povacsine postavenu na bajkach. V tomto snimi suhlasim ze sme hlupaci slovaci, a nechame skodnu v pokoji. Poturcenec horsi turka…

  4. „Drvivá väčšina ľudí zo zmiešaných rodín, sa viac cíti byť spätými s národnosťou matky – ako je to u Židov.“

    U zidov je to preto ze za ZIDA je povazovany ten kto ma ZIDOVKU matku… otec moze byt i eskimak. Takze tak.

    Suhlasim s vami… podstata je ta ze su geneticky Slovakmi… ostatne Geneticky su dnes madari prevazne slovanskeho, germanskeho a ineho povodu… je par percent potomkov tych madarov co tak ctia .)
    Nic im ale nebrani aby svoju bajnu historiu ci povod ctili a boli hrdo branili… narozdiel od SLOVAKOV ktory mozu stavat na realnych nie bajnych faktoch.
    Predstavte si situaciu ze nejaky madar zacne kritizovat sochu Stefana? alebo co i len jeho kona! A ak by to urobil slovak?
    Maju moj OBDIV za politiku ktora vedie k narodnej hrdosti… i ked povacsine postavenu na bajkach. V tomto snimi suhlasim ze sme hlupaci slovaci, a nechame skodnu v pokoji. Poturcenec horsi turka…

  5. Ty si práve nepochopil, čo ti chcel povedat. Nejde o to, kto boli tvoji predkovia, ale kde v akom prostredí si vyrastal.
    Aj keby tvoja absolútne neodborná snaha dokázať, že mená Bugár a Czáky sú slovanského pôvodu vyšla ako pravdivá, absolútne by to nič nehovorilo o ich predkoch. To by si si musel otvoriť matriku a natudovať ako k tým menám prišli.
    Ďalšia vec je, že vačsina Slovakov na juhu Slovenska má vo svojom rodokmeni maďarov a naopak. Ide o to kde vyrastali a kým sa cítia byť.

  6. Nesúhlasím s článkom, s jeho podstatou. Maďar, Slovák, Turek… Národnosť nie je daná geneticky. Človek sa narodí rodičom, ktorí mu výchovou odovzdajú svoju kultúru. Človek sa nenarodí ako Slovák. Jeho národnosť mu dajú rodičia. No človek môže svoju národnosť zmeniť, ak prestúpi do iného spoločenstva. Nitranských Slovákov po roku 833 volali Moravanmi. Obyvateľov Kranska po pričlenení ku Korutánsku volali Korutáncami. Slovanskí oibyvatelia Avarského kaganátu sa volali „Slovania, nazývaní aj Avari“ atď. Zoberme si Pribinu, ktorý mal nemeckú manželku. Ich syn, Koceľ, mal bavorské meno (Chozil). Po otcovi Slovák, po matke Bavor, Nemec. Žil väčšiu časť v Panónii, vládol miestnym panónskym Slovanom ako vazal Franskej ríše. Mojmír II. – po otcovi Moravan, po matke Čech… Štefan I. – po otcovi Maďar, po matke Bulhar. Čo títo ľudia? Dedí sa národnosť po otcovi, či po matke? Drvivá väčšina ľudí zo zmiešaných rodín, sa viac cíti byť spätými s národnosťou matky – ako je to u Židov.
    Je jedno, či sa niekto volá tak, či onak. či sa volá Chozilo, alebo Pribina. Dôležité je, k akému spoločenstvu sa hlási. Ja, ako Záhorák, môžem mať vo svojom rodokmeni dávnych Moravanov, ktorí ovládali aj susednú Nitravu, môžem mať predkov Sikulov a Kumánov, ktorí na Záhorí boli usídlení (a zostalo po nich aj veľa turkických toponým), podľa priezviska som snáď Rumun… Ale cítim sa Slovákom.

Comments are closed.